Husákove deti

Husákove deti je označenie generácie narodených v silnej populačnej vlne v bývalom Česko-Slovensku, ktorá sa začala v čase tzv. „normalizácie“ začiatkom 70. rokov 20. storočia. V tej dobe bol prvým, neskôr generálnym tajomníkom KSČ a od roku 1975 prezidentom Gustáv Husák.

V čase po nástupe normalizácie v roku 1969 narastala štátna podpora propopulačnej politiky v Česku aj Slovensku. Pozvoľný nárast pôrodnosti na Slovensku v roku 1970 z viac ako 80 tisíc živonarodených až na 100 tisíc v roku 1978 dosiahol nárast počtu detí narodených po skončení druhej svetovej vojne v 50-tych rokoch (maximum 1952: 100 824). V celom Československu sa najviac detí v povojnových dejinách narodilo v roku 1974.

Termín Husákove deti je pomerne zavádzajúci a nepresný, keď je vysvetľovaný ako úspech sociálneho inžinierstva komunistického režimu. Nárast počtu narodených detí bol ovplyvnený aj pozitívnym dôsledkom skončenia druhej svetovej vojny. Do veku najvyššej plodnosti vtedy vstupovali alebo sa nachádzali početné generácie žien narodené v druhej polovice 40. a na začiatku 50. rokov. Je pritom paradoxné, že spomínaný komplex opatrení vznikol ešte v rokoch 1964 – 1967 za Antonína Novotného, no pre nedostatok finančných prostriedkov neboli aplikované. V nezmenenej podobe ich použilo až vedenie Gustáva Husáka, a to najmä za účelom upokojenia politickej situácie po udalostiach v auguste roku 1968.

Štátna propopulačná politika

Dôležitým faktorom vo vývoji pôrodnosti a plodnosti v ČSR sa stalo prijatie zákona o umelom prerušení tehotenstva od roku 1958. Medzi rokmi 1957 a 1959 klesol počet živonarodených detí. Zastavenie poklesu počtu narodených v prvej polovici 60. rokov (roky 1963 a 1964) boli podľa Kučeru spájané so sľubovaným predĺžením materskej dovolenky. K prijatiu proklamovaných propopulačných opatrení však došlo neskôr a do roku 1968 pokračoval pokles pôrodnosti, tak že v rokoch 1967 a 1968 sa počet narodených detí dostal už pod hranicu 80 tis. Úhrnná plodnosť sa do roku 1968 prepadla až na hodnotu 2,4 dieťaťa na ženu (konečná plodnosť prvý krát klesla na 2 deti).

V roku 1947 bolo zavedené pôrodné ako jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa. Pôrodné bolo vo výške 500 Kčs do roku 1956, 650 Kčs do 1968, 1000 Kčs do 1971 a 2000 Kčs do 1989.

Prídavky na deti, ktoré existovali od roku 1945 sa od menovej reformy 1953 (menovou reformou reálne poklesli a v rokoch 1959–1968 sa poskytovali podľa príjmu živiteľa rodiny) neustále navyšovali v rokoch 1968, 1972, 1979, 1982 a 1986 až dodnes.

Od roku 1968 do roku 1972 boli okrem pôrodného zavedené alebo reformované ďalšie opatrenia prorodinnej politiky: Boli reformované novomanželské pôžičky, zavedená ďalšia materská (v súčasnosti rodičovská) dovolenka a ženám bolo postupne umožnené zostať doma s deťmi do veku troch rokov. Počas materskej dovolenky ženy začali dostávať pravidelnú mesačnú finančnú dávku, známu ako materský a rodičovský príspevok.

Od januára 1973 boli opäť zvýšené prídavky na deti na 300 korún / dieťa na mesiac. Priemerné rodinné prídavky rodiny s dvoma deťmi boli 21 % výšky priemernej mzdy. Relatívne výhodné mladomanželské pôžičky (vek do 30 rokov) začali byť poskytované od apríla 1973 (napríklad 30 000 Kčs na zariadenie bytu so splatnosťou 10 rokov a úrokom 1%). Štát na obstaranie bytu požičiaval za jedno percento a na vybavenie domácnosti za 2,5 percenta. Lehota splatnosti potom bola maximálne 15 rokov (do roku 1987 10 rokov). Na čiastočnú úhradu pôžičky slúžil príspevok za deti narodené po uzavretí zmluvy (tzv. pôrodné) vo výške 2000 korún za prvé dieťa, 4000 korún za druhé a každé ďalšie dieťa.

Rodiny s deťmi boli zvýhodnené pri poskytovaní bývania. Vysoká pôrodnosť, ktorá sa blížila ku 300 000 detí ročne (200 000 v Česku v roku 1974, 100 000 na Slovensku v 1978 a 1979) býva často považovaná práve za výsledok tejto politiky.

Okrem vládnej pomoci mladým bolo ďalším faktorom zakladania rodín inou silnou populačnou vlnou – ľuďmi narodenými po 2. svetovej vojne – a menšia možnosť sebarealizácie v tom čase.

K zvýšeniu pôrodnosti na začiatku 70. rokov mohlo tiež prispieť odloženie plánovaného rodičovstva v čase neistoty po invázii sovietskych vojsk do ČSSR v roku 1968 a následných búrlivých udalostiach roku 1969 (normalizácia).

Ďalším faktorom nárastu pôrodnosti v začiatku 70. rokov bolo, že si rodiny zakladala prvá výrazná populačná vlna ľudí narodených po 2. svetovej vojne. Vzhľadom na to, že najväčší počet narodených detí v Česku bol v roku 1974 a potom už klesal, je pravdepodobné, že normalizačné finančné podnety nemali až taký vplyv, ako sa predpokladá. Koncom 70. rokov 20. storočia sa početnosť novonarodených detí v Česku začala približovať k bežnej úrovni. Na Slovensku vrcholila v rokoch 1978 a 1979, keď sa narodilo viac ako 100 000. Na konci normalizácie (90. roky) bol počet narodených detí dokonca menší, než v roku 1969. Po nežnej revolúcii vzhľadom na spoločenské zmeny, najmä ekonomickú neistotu, pôrodnosť prudko klesla.

Inde vo svete

Všeobecne rozšírený názor, že propopulačná politika bola z hľadiska vývoja obyvateľstva pozitívna, je v odborných kruhoch často spochybňovaný. Je pravdepodobné, že mnoho detí narodených v najsilnejších ročníkoch by sa narodilo neskôr a propopulačná politika tak vlastne viedla iba k väčšej nerovnováhe vo vekovom zložení obyvateľstva, čo sa neskôr okrem iného prejavilo preťažením škôl a škôlok.

Demografický nárast po roku 1946 (skončení vojny) existoval nielen u nás ale celosvetovo a tento fenomén dostal názov baby boom. V USA to boli roky 1945 ‐ 1961, kedy sa narodilo 65 miliónov detí. Vo väčšine krajín severnej Európy toto obdobie siahalo od roku 1945 do roku 1975. V niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku, baby boom začal aj skončil skôr (1942 ‐1974). Na Západe bolo potom množstvo narodených detí omnoho nižšie (generácia narodená medzi polovicou 60. a 80. rokov sa nazýva Generácia X). Oproti tomu na Slovensku v rokoch 1971 až 1979 pôrodnosť výrazne rástla (v Česku do roku 1974) a preto fenomén "Husákových detí" bol výnimočný. Objavil sa aj v pesničke 1970 od skupiny Chinaski z roku 2003.

Po roku 1989

V dôsledku politických a ekonomických zmien po Novembri 1989 sa Slovensko v priebehu jednej dekády dostalo z pozície krajiny s jednou z najvyšších úrovní plodnosti v Európe do skupiny krajín s najnižšou plodnosťou na svete (1,3 dieťaťa na ženu), ktorú Slovensko nedosahovalo celých osem rokov (od 2000 do 2007). Na začiatku 21. storočia sa na Slovensku narodilo len približne 51 tis. detí a pod hranicou 60. tis. narodených bolo Slovensko od roku 1997 až do roku 2009. Paradoxne v tomto období, keď sa narodilo najmenej detí, bolo v reprodukčnom veku 15 až 49 rokov historicky najviac žien (viac ako 1,4 milióna).

Demograf Branislav Šprocha uvádza, že v tomto období vstup do manželstva a narodenie dieťaťa boli odkladané na úkor nerodinných prechodov (ukončenie školy, získanie zamestnania, bývania a pod.). Ďalšia vývojová etapa, ktorá znamenala zmenu trendu na postupný rast intenzity plodnosti, nastala v období 2007 – 2009, kedy sa hodnota úhrnnej plodnosti zvýšila nad hranicu 1,40 dieťaťa na ženu.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Husákovy děti na českej Wikipédii.