Idomeneus (syn Deukalióna)
Idomeneus alebo Ídomeneus (starogr. Ἰδομενεύς – Idomeneus/iný prepis:Ídomeneus, lat. Idomeneus) je v gréckej mytológii syn a nástupca krétskeho kráľa Deukalióna, vnuk kráľa Minoa.[1][2][3]
Krétsky kráľ Idomeneus bol mocný vládca. Podľa Homéra mal pod svojou mocou až sto miest.[4] Ako mnoho iných v tom čase, aj on bol jedným z nápadníkov krásnej Heleny, ktorá si nakoniec vybrala za manžela spartského kráľa Menelaa.[5][6] Keď bola Helena neskôr unesená trójskym princom Paridom, neváhal prijať výzvu mykénskeho Agamemnóna na ťaženie proti Tróji. Pred Tróju potom priviedol jeden z najsilnejších oddielov na 80 lodiach.[4][1]
Aj keď už nepatril medzi najmladších, v trójskej vojne v ničom nezaostával.[3] Patril medzi najlepších achájskych vodcov, ktorý vynikal v boji s oštepom.[4] V boji zabil až trinásť bojovníkov [7]a nebál sa postaviť aj proti veliteľovi trójskych vojsk Hektorovi.[8] Ako v boji, tak aj vo vojnovej rade mal rovnakú vážnosť. Na sklonku vojny bol vybraný medzi achájskych hrdinov, ktorí sa dostali v trójskom koni za hradby mesta a dobyli hrad trójskeho kráľa Priama.[9]
Z vojny sa so svojim vojskom do vlasti šťastlivo vrátil, ale doma ho čakali nepríjemnosti. Počas jeho neprítomnosti mu na Kréte eubojský kráľ Nauplios zničil desať miest a okrem toho mu svojimi intrigami zničil aj manželstvo.[1] Podľa niektorých pohomérskych autorov, Idomeneus zomrel na Kréte o desať rokov po návrate.[1]
Iní autori však tvrdia, že ho Kréťania z Kréty vyhnali, pretože nesplnil svoj sľub daný bohu Poseidónovi, že pokiaľ na mori nestroskotá, po návrate obetuje prvé čo uvidí.[3] Idomeneus uvidel syna, ktorý ho išiel privítať. Podľa jednej verzie sľub splnil a vyhnali ho pre krutosť, podľa druhej, sľub nesplnil a vyhnali ho pre bezbožnosť. Antický autor Vergílius píše, že sa potom odsťahoval do Kalábrie, kde pod Sallentínskym pohorím založil mesto.[10][1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 220.
- ↑ Apollodoros, Kronika, 3,3,1.
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 327.
- ↑ a b c Homér, Iliada, 2,645-652.
- ↑ Homér, Iliada, 3,228-243.
- ↑ Hyginus, Fabulae 81.
- ↑ Hyginus, Fabulae 114.
- ↑ Homér, Iliada, 7,165-175.
- ↑ Trifiodoros, Excidium Ilii, 151-184.
- ↑ Vergílius, Aneida, 3,374-410.