Iliušin Il-76

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Il-76
Sudan Nyala Airport Ilyushin-76.jpg
Iliušin Il-76T na letisku v Nyale v Sudáne
Typ viacúčelové nákladné a prieskumné lietadlo
Výrobca Iliušin
Konštruktér S. V. Iliušin
Prvý let 25. marca 1971
Zavedený jún 1974
Hlavný používateľ Rusko
Ukrajina
India
Vyrobených 960

Iliušin Il-76 (kód NATO: Candid) je sovietske, resp. ruské transportné lietadlo zo začiatku 70. rokov 20. storočia, ktoré bolo vyvinuté ako náhrada za turbovrtuľový Antonov An-12. Prvý prototyp stroja vzlietol 25. marca 1971 a ešte v tom istom roku bol predvedený na aerosalóne v Paríži, kde vzbudil veľký ohlas. Sovietske letectvo dostalo prvé sériové kusy v roku 1974. O dva roky neskôr bola zalietaná civilná verzia pre Aeroflot, postupne vznikali rôzne obmeny. Výroba modernizovaného lietadla pokračuje aj v súčasnosti.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukčná kancelária Iliušin dostala v roku 1967 za úlohu skonštruovať nákladné (transportné) lietadlo, ktoré by bolo schopné niesť náklad 40 ton na vzdialenosť 5 000 km v čase kratšom ako šesť hodín, schopné pracovať z krátkej a neupravenej vzletovej a pristávacej dráhy a bolo by schopné vyrovnať sa s najťažšími poveternostnými podmienkami (napr. na Sibíri a v arktickej oblasti Sovietskeho zväzu). Výroba Il-76 bola umiestnená v Taškente, v Uzbekistane (toho času zväzová republika ZSSR). V roku 1990 boli vyvinuté modernizované verzie (Il-76MF, Il-76TF), ale neboli vyrobené vo veľkom množstve, kvôli finančným problémom hlavného odberateľa a užívateľa, ruského letectva. Prototyp predĺženej verzie Il-76MF, s väčšou kapacitou, prvýkrát letel 1. augusta 1995. Výroba prestala okolo roku 1997. Niektoré obchodné lietadlá boli modernizované na Il-76TD-90VD, počnúc rokom 2004, s využitím nových motorov PS-90 pre splnenie európskych predpisov hluku. V roku 2005 Čína objednala v Rusku 34 nových Il-76MD a 4 tankery Il-78, a v továrni v Taškente 16 neúplne dokončených strojov. Il-76 sa vyrába v novej továrni v Ulianovsku v Rusku, v spolupráci s továrňou v Taškente.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Il-76TD
Il-78 Midas
A-50
  • Il-76 - základná verzia s nosnosťou 30 000 kg.
  • Il-76M - verzia so zvýšeným maximálnym zaťažením na 47 000 kg.
  • Il-76MD - verzia s predĺženým doletom.
  • Galaraj - indické označenie Il-76MD.
  • Il-76MF - predĺžená verzia Il-76MD o 6,6 m s novými motormi PS-90A-76, nosnosť 52 000 kg.
  • Il-76MF-100 - Il-76 s motormi CFM56-5C2.
  • Il-76P/TP/DMP - protipožiarna verzia s nádržou na 42 000 kg vody a vypúšťacím zariadením. Najmodernejšia verzia je schopná niesť až 50 000 kg hasiacej zmesi.
  • Il-76K/MDK/MDK-2 - stroje upravené na simuláciu nulovej gravitácie.
  • Il-76PP - lietadlá určené k elektronickému boju vybavené ECM a rušiacim zariadením, slúži ako sprievod A-50.
  • Il-76MT - dve lietadlá slúžiace ako lietajúca nemocnica s operačnou sálou a pooperačnou izbou.
  • Il-76VPK/Il-82 - dvojica prestavaných lietadiel Aeroflotu na lietajúce veliteľské stanovisko.
  • Il-76PS/PSD/Il-84 - navrhovaná verzia pre úlohy SAR, vyrobený iba jeden stroj.
  • Il-76LL/MA - testovacie lietadlá.
  • Il-76SK - lietajúce veliteľské stanovisko určené pre vyhodnocovanie letových testov.
  • Il-76T/TD/TD-90/TF - civilná nákladná verzia.
  • Il-78 - tankovacia verzia z prvej polovice 80. rokov, celkom vyrobených 45 kusov
  • Il-78M - modernizovaná tankovacia verzia.
  • Il-78MK - tankovacia verzia určená na export.
  • Il-78V - verzia s upravenými tankovacími závesníkmi.
  • A-50 - verzia, na ktorej spolupracovala konštrukčná kancelária G. M. Berieva. Lietadlo má predĺžený trup, zariadenia pre dopĺňanie paliva za letu, satelitnú anténu a prehľadový rádiolokátor. Radar je schopný sledovať súčasne až 60 cieľov na vzdialenosť do 250 km. Celkom bolo vyrobených asi 40 kusov.
  • A-50M - upravené lietadlá s výkonnejším rádiolokátorom a palubnými počítačmi.
  • A-50U - modernizované stroje s novým výkonnejším rádiolokátorom a predĺženou vytrvalosťou.
  • Adnan - iracké stroje Il-76MD prestavané na AEW a vybavené otočným krytom s priemerom 9 m s rádiolokátorom.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Ilyushin Il-76.svg

IL-76TD[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 5-7
  • Nosnosť: 47 t
  • Motor: 4x Solovjev D-30KP s ťahom po 117,7 kN
  • Rozpätie: 50,50 m
  • Dĺžka: 46,59 m
  • Výška: 14,76 m
  • Plocha krídel: 300,0 m²
  • Hmotnosť (vzletová): 190 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 750 km/h alebo až 800 km/h
  • Dostup: 13 000 m
  • Dolet: 7 300 km (so záťažou 20 t)
    • Dolet s maximálnym zaťažením: 3 650 km

IL-76MF[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 5-7
  • Nosnosť: 52 t
  • Motor: 4x Aviadvigatel PS-90AN s ťahom po 156,9 kN
  • Rozpätie: 50,50 m
  • Dĺžka: 53 m
  • Výška: 14,76 m
  • Plocha krídel: 300,0 m²
  • Hmotnosť (prázdna): 101 000 kg
  • Hmotnosť (vzletová): 200 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 750 km/h alebo až 780 km/h
  • Dostup: 13 000 m
  • Dolet: 5 200 km (so záťažou 40 t)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-76 na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]