Jean Nicolas Arthur Rimbaud

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jean-Nicolas-Arthur Rimbaud
Jean Nicolas Arthur Rimbaud
francúzsky básnik (obrázok z roku 1871)

Narodenie 20. október 1854
Charleville, Francúzsko
Úmrtie 10. november 1891 (vo veku 37 rokov)
Marseille, Francúzsko
Arthur Rimbaud-autogram

Jean Nicolas Arthur Rimbaud [re(n)bo] (* 20. október 1854, Charleville – † 10. november 1891, Marseille) bol francúzsky básnik francúzskeho symbolizmu, jeden z tzv. Prekliatych básnikov, jeden zo zakladateľov modernej poézie vôbec.

Celé svoje fascinujúce dielo vytvoril vo veku 15 - 19 rokov (v rokoch 18691873). Zaujal ho hugovský sen o slobode a antické mýty

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jean-Nicolas-Arthur Rimbaud sa narodil v Charleville na severe Francúzska. Bol synom kapitána pechoty Frédérica Rimbauda, ktorý opustil rodinu, keď mal malý Arthur 6 rokov. Jeho a ďalších troch súrodencov (brat Frédéric a sestry Vitalie a Isabelle; jeho ďalšia sestra zomrela v roku 1857 krátko po pôrode) vychovávala prísna matka Vitalie Clifová.

Keď mal 8 rokov, napísal do svojho školského zošita toto:

Slnko, pozemská pochodeň, haslo vysielajúc zo svojho ohnivého telesa posledné a slabé svetlo, ktoré napriek tomu umožňovalo vidieť zelené lístie stromov, malé kvety, ktoré vädli a obrovské vrcholy borovíc, topoľov a storočných dubov… Čerstvý vietor pohyboval lístím stromov šumotom podobným šumotu strieborných vôd potoka, ktorý tiekol okolo mojich nôh… Papradie ohýbalo svoje zelené čelo pred vetrom….

V tej dobe bol Rimbaud tak hlboko veriaci človek, že keď raz videl, ako sa veľkí chlapci špliechali pri odchode z kaplnky svätenou vodou, vrhol sa na nich a bil a driapal hlava-nehlava. Týmto súbojom si vyslúžil nadávku „ten hajzel pobožný“.

Na strednej škole sa mu dostalo takej cti, že jeho latinské verše vyšli v bulletine Akadémie v Douai. Pokojne vyzerajúci žiak bol v skutočnosti odbojnej, nespokojnej povahy, ktorá sympatizovala s revolucionármi. V sedemnástich rokoch fajčil a nosil dlhé vlasy. Túžil po centre všetkého literárneho diania – po Paríži. Niekoľkokrát dokonca ušiel z domu a zúčastnil sa na bojoch komunardov v hlavnom meste Francúzska. V tejto súvislosti tiež vypracoval dnes stratený Projekt komunistickej ústavy.

Posielal svoje verše Paulovi Verlainovi, ktorého nesmierne obdivoval. Verlaine ho pozval do Paríža a nadviazali intímne styky. Potom čo sa Verlaine rozišiel so svojou ženou, žili s Rimbaudom spolu v Paríži, Anglicku a Belgicku. Rimbaud v tom čase obohacoval svoje básnické videnie smelými experimentmi. Po škandále v Bruseli roku 1873 (rozchod s Verlainom) Rimbaud navždy prestal písať, vrátil sa do Paríža, cestoval do Londýna a vrátil sa do rodného mesta.

V roku 1875 začal cestovať po svete. Hovoril najmenej ôsmimi jazykmi. Bol v Nemecku, Taliansku, v Holandsku vstúpil do koloniálneho vojska, na Jáve dezertoval, s cirkusom Loisset prešiel Švédsko a Nórsko, roku 1880 bol v Egypte, potom na Cypre a vydal sa do Adenu (dnes Jemen) ako obchodný zástupca. Prešiel celú Somálsku púšť, v Harrare sa usadil a obchodoval so zlatom a slonovinou. Bol poradcom neguša Menelika II. a skúmal Ogaden.

V roku 1887, keď prišiel do Káhiry, mal už úplne šedivé vlasy (mal 33 rokov).

V januári 1891 sa uňho objavili bolesti v pravej nohe, preto sa vrátil sa z Arabského polostrova do Francúzska. V Marseille mu amputovali nohu. Lekári zistili, že išlo o rakovinu, ktorej 10. novembra 1891 v Marseille podľahol.

Želal si byť pochovaný v Adene (v Jemene) na brehu mora, na príkaz matky však telo preniesli do Charleville. Pohreb sa konal o desiatej ráno 14. novembra. Jeho bývalý profesor požiadal matku, aby presunuli obrad na neskoršiu hodinu, aby sa na ňom mohli zúčastniť aj Rimbaudovi priatelia a spolužiaci. Odbila ho slovami, že je to zbytočné a tak za jeho truhlou kráčali len dve osoby – jeho matka a jeho sestra Isabela.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Rimbaud za štyri roky svojho tvorivého obdobia napísal básne s tuláckymi motívmi, protivojnové sonety, a satirické básne namierené proti víťazom nad Parížskou komúnou.

Rimbaud vo svojich básňach a neskorších básnických skladbách reagoval nielen na jazykovú a štylistickú stránku iných básní, ale aj na svoju dobu a jej protirečenia a predovšetkým experimentoval s mnohoznačnými význammi slov.

Jeho dielo tvoria najmä zbierky:

  • Poésies [Básne]
  • Illuminatons [Iluminácie]
  • Une saison en enfer [Pobyt v pekle]
  • Derniers vers [Posledné verše]
  • Album zutique [Album Zutique]
  • Les Stupres [Luxus]
  • Oeuvres [Dielo] - neskoršia zbierka

Sám Rimbaud pripravil do tlače iba zbierku „Pobyt v pekle“, ostatné boli zrekonštruované po jeho smrti. Po slovensky vyšli zbierky „Dielo“ a „Opitá loď a iné básne“.

Jeho najvýznamnejšia báseň je Opitá loď.

Preklady do slovenského jazyka vydané knižne[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1948 - Dielo, preložil Štefan Žáry
  • 1964 - Opitá loď, preložil Ján Stacho (obsahuje básne Opitá loď a Pamäť)
  • 1981 - Opitá loď a iné básne, preložili Vladimír Dudáš, Ľubomír Feldek, Ján Stacho, P. G. Hlbina, Jozef Mihalkovič, Ivan Mojík, Štefan Žáry, Vladimír Reisel
  • 1999 - Moje malé milenky, preložil Ľubomír Feldek

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • RIMBAUD, Arthur: Oeuvres complètes. (Zostavil Jean-Luc Steinmetz) Paris : Flammarion, 2010. ISBN 978-2-0812-1962-5
  • DUFFY, Bruce: Neštěstí bývalo mým bohem : Román o prokletém životě Arthura Rimbauda. Brno : Jota, 2012. 448 s. ISBN 978-80-7462-040-9

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]