Jean Nicolas Arthur Rimbaud
| Jean-Nicolas-Arthur Rimbaud | |
|---|---|
 francúzsky básnik (obrázok z roku 1871) |
|
|
|
|
| Narodenie | 20. október 1854 Charleville, Francúzsko |
| Úmrtie | 10. november 1891 (vo veku 37 rokov) Marseille, Francúzsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Jean Nicolas Arthur Rimbaud [re(n)bo] (* 20. október 1854, Charleville – † 10. november 1891, Marseille) bol francúzsky básnik francúzskeho symbolizmu, jeden z tzv. Prekliatych básnikov, jeden zo zakladateľov modernej poézie vôbec.
Celé svoje fascinujúce dielo vytvoril vo veku 15 - 19 rokov (v rokoch 1869 až 1873). Zaujal ho hugovský sen o slobode a antické mýty
Obsah |
Život [upraviť]
Jean-Nicolas-Arthur Rimbaud sa narodil v Charleville na severe Francúzska. Bol synom kapitána pechoty Frédérica Rimbauda, ktorý opustil rodinu, keď mal malý Arthur 6 rokov. Jeho a ďalších troch súrodencov (brat Frédéric a sestry Vitalie a Isabelle; jeho ďalšia sestra zomrela v roku 1857 krátko po pôrode) vychovávala prísna matka Vitalie Clifová.
Keď mal 8 rokov, napísal do svojho školského zošita toto:
- Slnko, pozemská pochodeň, haslo vysielajúc zo svojho ohnivého telesa posledné a slabé svetlo, ktoré napriek tomu umožňovalo vidieť zelené lístie stromov, malé kvety, ktoré vädli a obrovské vrcholy borovíc, topoľov a storočných dubov… Čerstvý vietor pohyboval lístím stromov šumotom podobným šumotu strieborných vôd potoka, ktorý tiekol okolo mojich nôh… Papradie ohýbalo svoje zelené čelo pred vetrom….
V tej dobe bol Rimbaud tak hlboko veriaci človek, že keď raz videl, ako sa veľkí chlapci špliechali pri odchode z kaplnky svätenou vodou, vrhol sa na nich a bil a driapal hlava-nehlava. Týmto súbojom si vyslúžil nadávku „ten hajzel pobožný“.
Na strednej škole sa mu dostalo takej cti, že jeho latinské verše vyšli v bulletine Akadémie v Douai. Pokojne vyzerajúci žiak bol v skutočnosti odbojnej, nespokojnej povahy, ktorá sympatizovala s revolucionármi. V sedemnástich rokoch fajčil a nosil dlhé vlasy. Túžil po centre všetkého literárneho diania – po Paríži. Niekoľkokrát dokonca ušiel z domu a zúčastnil sa na bojoch komunardov v hlavnom meste Francúzska. V tejto súvislosti tiež vypracoval dnes stratený Projekt komunistickej ústavy.
Posielal svoje verše Paulovi Verlainovi, ktorého nesmierne obdivoval. Verlaine ho pozval do Paríža a nadviazali intímne styky. Potom čo sa Verlaine rozišiel so svojou ženou, žili s Rimbaudom spolu v Paríži, Anglicku a Belgicku. Rimbaud v tom čase obohacoval svoje básnické videnie smelými experimentmi. Po škandále v Bruseli roku 1873 (rozchod s Verlainom) Rimbaud navždy prestal písať, vrátil sa do Paríža, cestoval do Londýna a vrátil sa do rodného mesta.
V roku 1875 začal cestovať po svete. Hovoril najmenej ôsmimi jazykmi. Bol v Nemecku, Taliansku, v Holandsku vstúpil do koloniálneho vojska, na Jáve dezertoval, s cirkusom Loisset prešiel Švédsko a Nórsko, roku 1880 bol v Egypte, potom na Cypre a vydal sa do Adenu (dnes Jemen) ako obchodný zástupca. Prešiel celú Somálsku púšť, v Harrare sa usadil a obchodoval so zlatom a slonovinou. Bol poradcom neguša Menelika II. a skúmal Ogaden.
V roku 1887, keď prišiel do Káhiry, mal už úplne šedivé vlasy (mal 33 rokov).
V januári 1891 sa uňho objavili bolesti v pravej nohe, preto sa vrátil sa z Arabského polostrova do Francúzska. V Marseille mu amputovali nohu. Lekári zistili, že išlo o rakovinu, ktorej 10. novembra 1891 v Marseille podľahol.
Želal si byť pochovaný v Adene (v Jemene) na brehu mora, na príkaz matky však telo prenášajú do Charleville. Pohreb sa koná o desiatej ráno 14. novembra. Jeho bývalý profesor požiadal matku, aby presunuli obrad na neskoršiu hodinu, aby sa na ňom mohli zúčastniť aj Rimbaudovi priatelia a spolužiaci. Odbila ho slovami, že je to zbytočné a tak za jeho truhlou kráčali len dve osoby – jeho matka a jeho sestra Isabela.
Dielo [upraviť]
Rimbaud za štyri roky svojho tvorivého obdobia napísal básne s tuláckymi motívmi, protivojnové sonety, a satirické básne namierené proti víťazom nad Parížskou komúnou.
Rimbaud vo svojich básňach a neskorších básnických skladbách reagoval nielen na jazykovú a štylistickú stránku iných básní, ale aj na svoju dobu a jej protirečenia a predovšetkým experimentoval s mnohoznačnými význammi slov.
Jeho dielo tvoria najmä zbierky:
- Poésies [Básne]
- Illuminatons [Iluminácie]
- Une saison en enfer [Pobyt v pekle]
- Derniers vers [Posledné verše]
- Album zutique [Album Zutique]
- Les Stupres [Luxus]
- Oeuvres [Dielo] - neskoršia zbierka
Sám Rimbaud pripravil do tlače iba zbierku „Pobyt v pekle“, ostatné boli zrekonštruované po jeho smrti. Po slovensky vyšli zbierky „Dielo“ a „Opitá loď a iné básne“.
Jeho najvýznamnejšia báseň je Opitá loď.
Preklady do slovenského jazyka vydané knižne [upraviť]
- 1948 - Dielo, preložil Štefan Žáry
- 1964 - Opitá loď, preložil Ján Stacho (obsahuje básne Opitá loď a Pamäť)
- 1981 - Opitá loď a iné básne, preložili Vladimír Dudáš, Ľubomír Feldek, Ján Stacho, P. G. Hlbina, Jozef Mihalkovič, Ivan Mojík, Štefan Žáry, Vladimír Reisel
- 1999 - Moje malé milenky, preložil Ľubomír Feldek
Bibliografia [upraviť]
- Rimbaud Oeuvres complètes, zostavil Jean-Luc Steinmetz, vydal GF Flammarion, Paris, 2010, ISBN 978-2-0812-1962-5
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean Nicolas Arthur Rimbaud.
Externé odkazy [upraviť]
- Mag4.net: Index des poèmes et des textes d'Arthur Rimbaud Zoznam všetkých básní po francúzsky a po anglicky
- Beyaz Arif Akbas: THE QUIET LIFE – A collection of photos and drawings of Arthur RİMBAUD, Edirne: Yalnizgoz BOOKS, 2011, ISBN 978-1-4680-1801-1
