Vitamín D

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kalciferol)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cholekalciferol, živočíšny prekurzor kalcitriolu
Ergokalciferol, rastlinný prekurzor kalcitriolu

Vitamín D alebo kalciferol(y) je názov skupiny v tuku rozpustných vitamínov.

Pod vitamínom D sa rozumie skupina látok, ktoré boli objavené v roku 1922 (Elmer McCollum). Sú to steroidové hormonálne prekurzory, ktoré sú známe najmä svojou antirachitickou účinnosťou. Keďže si ho telo vytvára samo, ide skôr o hormón, ako o vitamín. Pri dostatočnom oslnení človek potrebuje vitamín D prijímať ešte v potrave. Vitamín D je rozpustný v tukoch.

Formy Vitamínu D[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje vitamínu D[upraviť | upraviť zdroj]

Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia z provitamínu 7-dehydrocholesterolu, derivátu cholesterolu. Ultrafialové žiarenie štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku cholekalciferolu, teda vitamínu D3. Kto strávil aspon 2-krát týždenne 20 min.na jarnom či letnom slnku /jasné že nie medzi 11,00-15,00h/ by teoreticky mal mať aspoň načas po probléme. Ľudské telo vie vyrobiť 10.000 – 12.000 medzinárodných jednotiek IU (1mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dva krát do týždňa zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace. Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t. j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že ak sme opálení alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú príjimať oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukovalo dostatok vitamínu D.

V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegetariáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle. alebo rastlinne tuky a oleje či cereálie "umelo" obohatené /fortifikované/ o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť zle. Pri varení sa našťastie vitamín neznehodnocuje.

U rastlín je prekurzorom ergosterol a rastlinný vitamín je potom ergokalciferol, alebo vitamínu D2

Účinky vitamínu D v organizme[upraviť | upraviť zdroj]

Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápniku a fosforu. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D /VDR/ zvýšuje absorpcia týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru). Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Posilňuje imunitný systém (tzv.cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému– zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom zabraňuje aspoň čiastočne a za určitých okolností deleniu rakovinných buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinných buniek. Pôsobí teda antikarcinogénne. Je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože /psoriáza/, stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitaminu D počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v detstve a puberte sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokazateľné pozitívne účinky centrálny nervový systém. Deficit spôsobuje únavu, depresívne ladenie. Uvažuje sa o význame jeho nedostatku v etiológii roztrúsenej sklerózy a neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1.typu.

Odporúčaná denná dávka[upraviť | upraviť zdroj]

Komplexné pozitívne účinky vitamínu D na organizmu na imunitu, procesy bunkového delenia, kosti, svaly, mozog a psychiku, krvný obeh, ochorenia ako cukrovka 1.typu, roztrúsená skleróza, porážka, sa môžu podľa najnovších štúdii uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov déčka, ktoré sú dopĺňané do tela. Výrobcovia by mali informáciu o obsahu vitamínov uvádzať na obaloch alebo etiketách výrobkov. Najnižšia koncentrácia 25-hydroxy-vitamínu D3 v krvi je pre väčšinu ľudí 30-32 ng/ml /74-80 nmol/l/ . Denný príjem má celoročne zodpovedať odporúčanej dávke /POZOR! norma sa zvýšuje hlavne v zime/, tj. 25 µg alebo 1000 IU. Dávka by nemala za deň prekročiť 50 mcg. Zhruba 5 mikrogramov /200 IU/, ktorá sa dá získať v 200 g ryby, 3 vajciach či 100 g avokáda je v zime pre dospelého človeka nedostačujúca.


vek (roky) cholekalciferol [μg]
Dojčatá 0,0-0,5 7,5
0,5-1,0 10
Deti 1-3 10
4-6 10
7-10 10
Muži 11-14 10
15-18 10
19-24 10
25-50 5
51+ 5
Ženy 11-14 10
15-18 10
19-24 10
25-50 5
51+ 5
Tehotné ženy 10
Dojčiace matky 10

Údaje z Recommended Dietary Allowances, 10th Edition. Food and Nutrition Board, National Research Ccouncil–National Academy of Sciences, 1989 [1]