Karol Antolík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karol Antolík
slovenský lekár a fyzik

Narodenie 28. január 1843
Studenec, Slovensko
Úmrtie 20. jún 1905 (62 rokov)
Bratislava, Slovensko

Karol Antolík (* 28. január 1843, Studenec – † 20. jún 1905, Bratislava) bol slovenský lekár a fyzik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Karol Antolík sa narodil v Studenci. Študoval na gymnáziách v Levoči, Prešove a Veľkom Varadíne, matematiku a fyziku na budapeštianskej univerzite, kde jeho učiteľmi boli Š. A. Jedlík a O. Petzval. Najmä prvý z nich mal na jeho neskoršiu vedeckú dráhu mimoriadny vplyv tak výberom predmetu výskumu ako aj experimentálnym zameraním. Absolvoval aj ročný študijný pobyt na nemeckých univerzitách, o. i. v Berlíne pracoval v Helmholtzových laboratóriách a v Heidelbergu navštevoval prednášky R. W. Bunsena a G. H. Quinckeho. Pôsobil ako profesor na stredných školách v Kaposvári, Košiciach, Arade a napokon v Bratislave, kde bol od roku 1893 až do svojej smrti aj riaditeľom reálky.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Venoval sa experimentálnemu skúmaniu elektrického iskrového výboja, spočiatku najmä metódou Lichtenbergových obrazcov, neskôr vlastnou originálnou metodikou. Dráhu kĺzavého iskrového výboja zachytával na začadenom povrchu sklenej doštičky, príp. iných telies a zo zanechaných stôp výboja sa pokúšal vysvetliť niektoré vlastnosti elektrickej iskry. Výsledky svojich pokusov publikoval aj v známom Poggendorffovom fyzikálnom časopise Annalen der Physik, kde upútali pozornosť Ernsta Macha a jeho spolupracovníkov. E. Mach v Antolíkovej metóde objavil možnosť využitia k akustickým výskumom, a tak pokusy zručného stredoškolského profesora sa stali východiskom viacročnej série experimentov s explóziami, ktoré prostredníctvom skúmania rázových vĺn doviedli Macha k viacerým dôležitým objavom modernej aerodynamiky. K. Antolík sa neskôr stal umelcom Lichtenbergových obrazcov a venoval sa aj iným pokusom z oblasti elektrostatiky a akustiky. Pozoruhodné sú jeho výsledky, ktoré dosahoval pri skúmaní chvenia napnutých blán (membrán) rôznymi modifikáciami Chladniho metódy zvukových obrazcov. Okrem celého radu štúdií bol autorom učebnice experimentálnej fyziky a zbierky demonštračných pokusov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.