Korela

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Korela chochlatá
Cockatielmale.jpg
Samček korely chocholatej
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Papagájotvaré Psittacoidea
Čeľaď (familia) Kakaduovité Cacatuidae
Rod (genus) Korela Nymphicus
Druh (species) Korela chochlatá M. hollandicus
Vedecký názov
Nymphicus hollandicus
Kerr, 1792
Bird range cockatiel.png
Mapa prirodzeného výskytu korely chocholatej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Korela (staršie: papagáj, alexander; lat. Nymphicus) je rod z podčeľade kakaduorodé. Jediným druhom tohto rodu je korela chochlatá/papagáj kakaduový/alexander fúzatý/ papagáj nymfa/korela chocholíkatá (Nymphicus hollandicus). V starších systémoch tvoril rod korela samostatnú podčeľaď korelorodé/korely (Nymphicinae) v rámci čeľade kakaduovité.

Korela je austrálsky rod papagájov. Po papagájcovi vlnkovanom je druhým najčastejšie chovaným vtákom v klietkach a voliérach chovateľov, či zoologických záhrad na celom svete.

Tento papagáj je pomerne nenáročný na chov a skrotený jedinec sa môže stať milým rodinným spoločníkom.

Korela má fylogeneticky najbližšie k rodu Calyptorhynchus.

Vedecké meno druhu, Nymphicus hollandicus, je odrazom zážitku prvých Európanov, ktorí uvideli papagájov kakadu v ich prirodzenom životnom prostredí. Cestovatelia ich opisovali ako „tak nádherné, že im svojim vzhľadom pripomínajú mýtické víly“ (nymphicus je latinskou zdrobneninou od slova nymfa). Slovo hollandicus pochádza od starého názvu Austrálie, New Holland (Nové Holandsko).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristickým znakom tohto papagája je chochol, ktorý je v pokoji sklonený na hlavu. Vo chvíli vzrušenia, či počas spánku je tento chochlík vztýčený.

Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj]

Papagáj korela chocholatá je približne 33 cm dlhá. Krídlo môže byť až 179 mm dlhé, chvost môže mať asi 162 mm. Samica býva trochu mohutnejšia ako samec.Korely chocholaté sa naučia rozprávať iba ako samostatné jedince .

Sfarbenie[upraviť | upraviť zdroj]

Samec korely chocholatej je sivý so žltou hlavou a červenou ušnou škvrnou. Letky tohto papagája sú biele a spodná strana chvosta je čierne.

Korela chocholatá

Samička má hlavu sivožltú, oranžové príušné škvrny sú oproti samcovi matnejšie. Letky samičky sú sivobiele, spodná strana chvosta je šedobielo priečne pruhovaná.

U dospelých vtákov hlavne u prírodného sfarbenia sa pohlavie dá zistiť ľahko. Mladí vtáci sa podobajú na samičku. Samčekovia sa obvykle vyznačujú žltším nádychom v tvárovej oblasti. Pohlavie týchto mláďat sa dá zistiť aj tak, že sa u minimálne 4-mesačného mláďaťa vytrhne jedno alebo dve krajné žlté chvostové pierka. Keď namiesto týchto pierok dorastú čierne ide o samca. Žlté pierka dorastú iba u samičiek, alebo v prípade, že sme tie pierka vytrhli u mladších ako štvormesačných mláďat.

Farebné mutácie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem prírodného sfarbenia boli v zajatí odchované rôzne farebné mutácie ako sú lutino, pastelová, škoricová, isabela, straka, perlové, šupinaté, lemované, šedobiele, čierne, či biele (albinitické, aj leucitické). Bežná je biela farebná variácia so žltou hlavou a oranžovými príušnými škvrnami bez odtieňov čiernej, či sivej farby.

Z korely chocholatej sa podarilo odchovať kríženca s kakadu ružovým.[1]

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Korely chocholaté migrujú v závislosti od výskytu vhodnej potravy a vody po celom vnútrozemí Austrálie. V období sucha sa môžu vyskytovať aj v pobrežných oblastiach. Korela chocholatá sa nevyskytuje na juhozápadnom výbežku a na väčšine východného pobrežia. Obýva hlavne otvorené stepi, savany a pastviny Austrálie. Žije v pároch, menších skupinkách, niekedy aj vo väčších kŕdľoch nomádskym spôsobom života. V dôsledku sucha podniká dlhé cesty za potravou a vodou.

Korela je vynikajúci letec. Jej let je veľmi rýchly a priamočiary. Na zem, či konár dosadá strmlhlav a až v poslednej chvíli pred sadnutím rozprestrie krídla aby stlmila dopad.

Páry korely chocholatej najčastejšie hniezdia v dutinách odumretých kmeňov eukalyptových stromov. Spravidla korely znesú 4 – 5 vajíčok o veľkosti bruška palca dospelého človeka. Pri sedení na vajciach sa samica so samčekom striedajú a asi po 18 – 21 dňoch sa z vajec vyliahnu mladé vtáky. Mláďatá kŕmia obidvaja rodičia. Mladí vtáci sa operia asi po štyroch týždňoch, po dvoch mesiacoch vedia lietať, no rodičia ich ešte aspoň 2 – 3 týždne prikrmujú. Korely dospievajú po deviatich mesiacoch. Samičky sú úplne pohlavne zrelé po 15 a samci po 21 mesiacoch.[2]

V prírode sa korela živí semenami tráv, bylín, drevín, ovocím, rôznymi bobuľami, či obilím pestovaným na poliach v Austrálii.

Chov korely chocholatej[upraviť | upraviť zdroj]

Korela chocholatá je mierumilovný a spoločenský vták, ktorý dobre spolunažíva aj s inými, menšími druhmi papagájov, ako sú papagájce vlnkované, alebo zebričky austrálskej. Tento dobrý letec má rád priestrannejšie voliéry. Vonkajšie voliéry by mali mať vnútorný úkryt pre zimné obdobie, ktoré tento papagáj v našich klimatických podmienkach celkom dobre znáša. Hniezdne búdky by mali mať výšku asi 35 – 40 cm, priemer (šírku) asi 20 cm a priemer vletového otvoru okolo 8 cm.

Dĺžka života korely chocholatej sa udáva okolo 16 – 20 rokov.[3], niektoré zdroje úvádzajú rozpätie medzi 10 – 15 rokov.[4] Je niekoľko prípadov, kedy sa tento papagáj dožil až 30 rokov, najdlhšie sa ale dožil až 35 rokov. V Manchesteri sa jedna korela chocholatá dožila 27 rokov[5]

Domáci miláčikovia[upraviť | upraviť zdroj]

Korela chocholatá je silne socializovaný vták, ktorý ako samostatne v rodine chovaný jedinec rýchlo skrotne. Pre skrotenie sa odporúča odobranie mláďaťa vo veku asi štyroch týžďňov, keď je ešte prikrmované rodičmi a pokračovať v jeho dokrmovaním zmesou mletých vajíčok, v mlieku máčaných, polosuchých piškót. Skrotený jedinec môže napodobňovať niektoré z frekventovaných slov, rôzne zvuky, no väčší talent má na napodobňovanie pískaných melódií. Aj keď sa tento vták hodí do bytových podmienok, jednotlivo chované korely majú sklon reagovať na zvuky v byte, či vonku silným hvízdaním. Pokiaľ sa majiteľ nemá čas takémuto vtákovi intenzívnejšie venovať, je dobré k nemu zabezpečiť partnera, ktorým môže byť aj papagáj iného druhu, akým je napríklad papagájec vlnkovaný.

Klietka pre korelu by mala byť priestranná, umiestnená na mieste bez prievanu, približne 150 – 170 cm nad zemou.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Korely chocholaté v zajatí kŕmime zmesami suchého, či naklíčeného prosa, ovsom, slnečnice, zeleným krmivom (púpava, pastierska kapsička, špenát), mrkvou a nedozretým obilím, ku krmivu potrebujú jemný riečny piesok a nejaký zdroj vápnika (sépiovú kosť, alebo kúsky omietky, či vajcové škrupiny). Vodu im treba dávať denne čerstvú. Korely chocholaté sa rady kúpu. Je dobré, keď majú k dispozícii plochú nádobu s vodou. V období hniezdenia sa kúpu častejšie, lebo si mokrým perím zanášajú vlhkosť do hniezda, pokiaľ sú na chov a nie ako domáci miláčikovia.Domácim miláčikom stačí raz za týžden vlažná sprcha.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Talking Birds - Australia's Avian Newspaper
  2. Cockatiels.org
  3. cockatielcottage.net
  4. letstalkbirds.com
  5. Petlovers.com

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Korela chocholatá na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cockatiel na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Milan Vašíček – Australští papoušci

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]