Mrkva obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mrkva obyčajná
Carrots of many colors.jpg
Mrkva obyčajná
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) magnólie Magnoliopsida
Podtrieda (subclassis) astrové Asteridae
Rad (ordo) zelerotvaré Apiales
Čeľaď (familia) zelerovité Apiaceae
Rod (genus) Daucus
Druh (species) Mrkva obyčajná D. carota
Vedecký názov
Daucus carota
L.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) je rastlina z čeľade mrkvovité. Pestuje sa ako poľnohospodárska kultúrna plodina - koreňová zelenina. Je to dvojročná kultúrna rastlina, väčšinou má červený koreň, viackrát perovito zložený, silne strihanými listami a príjemnou vôňou. V druhom roku rastlina vyháňa hranatú, rozkonárenú stonku, ktorá je striedavo obrastená strihanými listami a ukončená zloženým okolíkom bielych kvetov.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Mrkva obyčajná má kužeľovitý tvar, ktorý býva pokrútený. Má hladký, zemitý povrch. Najrozšírenejšia farba je oranžová. Po celom svete môžeme naraziť aj na žltú, čiernu, bielu, krvavočervenú či dokonca ružovú. Ak mrkvu napadne choroba, niektoré jej časti sú posiate čiernymi fľakmi.

Vitamíny a látky[upraviť | upraviť zdroj]

Mrkva je bohatá na vitamínu A a betakarotén. Ďalej obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantotenovú, kremičitú, pektínové látky a silice a z dôležitých stopových prvkov najmä, draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok.

Výskyt a pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rozšírenie jej pestovania je hlavne v Európe a Severnej Amerike. Pestuje sa však už po celom svete. Nájdeme ju aj divorastúcu vo voľnej prírode.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z južnej Ázie, z oblasti Afganistanu, Iránu a Pakistanu, kde ešte prežívajú jej diví a neskultivovaní zástupcovia a tvoria tak centrum rôznorodosti druhu. História jej rozšírenia nie je celkom jednoznačná, no predpokladá sa, že sa rozšírila v 10. storočí do oblasti od Indie po východné Stredomorie. V 12. storočí sa dostala až do západnej Európy a do Číny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]