Linka 1 (parížske metro)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Linka 1
Rok otvorenia 1900
Posledné rozšírenie 1992
Vozový park MP 89
Obsluhované stanice 25
Dĺžka 16,6 km
Priemerná zastávka po 692 metroch
Vykonaných jázd 165 921 408 (ročne)
Parížska verejná doprava
Linky metra
1
Linka 1
7bis
Linka 7bis
2
Linka 2
8
Linka 8
3
Linka 3
9
Linka 9
3bis
Linka 3bis
10
Linka 10
4
Linka 4
11
Linka 11
5
Linka 5
12
Linka 12
6
Linka 6
13
Linka 13
7
Linka 7
14
Linka 14
linky RER
A
Linka A
D
Linka D
B
Linka B
E
Linka E
C
Linka C    
Predmestská železnica (Transilien)
25 railtransportation.svg
Saint-Lazare
25 railtransportation.svg
Nord
25 railtransportation.svg
La Défense
25 railtransportation.svg
Est
25 railtransportation.svg
Montparnasse
25 railtransportation.svg
Lyon
Letisková preprava
Airport Sign.svg
CDGVAL
Airport Sign.svg
Orlyval
Autobusy
BUS-Logo-grau.svg
Autobus (RATP)
Paris logo noctilien jms.svg
Noctilien
BUS-Logo-grau.svg
Autobus (Optile)    
Električka
Sinnbild Straßenbahn.svg
Električka T1
Sinnbild Straßenbahn.svg
Električka T2
Sinnbild Straßenbahn.svg
Električka T3
Sinnbild Straßenbahn.svg
Električka T4

Linka 1 je jedna z liniek Parížskeho metra. Je najstaršia, preto je značená ako jedna z prvých. Vedie pod triedou Champs-Élysées a prepája tak spolu východ a západ mesta, vrátane supermodernej štvrte La Défense. Je označovaná okrovou farbou a ročne prepraví 161,6 miliónov cestujúcich.

Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavbou tejto linky na prelome 19. a 20. storočia začala história celého parížskeho metra. Jej prvý úsek viedol medzi stanicami Porte de Vincennes a Porte Maillot. Vzhľadom na veľmi primitívne stavebné technológie (linka 1 je položená veľmi plytko – iba niekoľko metrov pod povrchom), nebolo možné kopať pod vodou, teda trasa sledovala parížske ulice, navyše sa vo veľkej miere používalo ešte aj drevo. Linka bola postavená ako hĺbená s bočnými nástupišťami.

Na prvom úseku, otvorenom 19. júla 1900, sa tak po dvoch rokoch stavebných prác nachádzalo celkom 8 stanic. Ale plánovaných ich bolo 18, 10 ďalších bolo otvorených až v auguste a septembri toho istého roku. Sprevádzkovanie bolo načasované aby bol celý systém predaný do používania pred veľkou výstavou. Na novú linku boli nasadené drevené vozne podobné električkám poháňané elektrickým prúdom.

K menším predĺženiam a úpravám došlo ešte pred druhou svetovou vojnou, o ďalších niekoľko desiatok rokov neskôr, v roku 1963, bola linka prebudovaná tak, aby bola umožnená prevádzka vozňov metra na pneumatikách. Zároveň boli rozšírené aj stanice, takže mohli byť nasadené dlhšie vlaky. Posledné predĺženie prebehlo v roku 1992 a to západným smerom pod Grande Arche v štvrti La Défense. V budúcnosti sa ráta s modernizáciou a automatizáciou vozňov metra, bude to však veľmi ťažká úloha, vzhľadom na to, že prvá linka v sieti je najvyťaženejšia a že práce budú prebiehať za prevádzky.

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Ligne 1.gif

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]