Maltézsky rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Základné údaje
Úradný názov pozri kapitolu Názvy
Úradný jazyk taliančina
Sídlo Rím
Veľmajster Robert Matthew Festing
Počet členov cca. 13 500
Menová jednotka 1 scudo = 12 tari = 240 grani
MPZ SMOM
Maltézsky kríž

Maltézsky rád (iné názvy pozri nižšie) je jeden z mníšskych rytierskych rádov, ktoré vznikli v 11. storočí na území Jeruzalemského kráľovstva. Sídlom rádu je dnes Rím.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálny názov rádu je:

  • po taliansky (úradný jazyk rádu): Sovrano militare ordine ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme di Rodi e di Malta (SMOM)
  • po slovensky:
    • chybný preklad: Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána Jeruzalemského z Rodosu a Malty [1] (Poznámka: Tento preklad je síce na Slovensku záväzný, ale je chybný, pretože nejde o "Jána Jeruzalemského", ale o rád resp. špitál "v Jeruzaleme/z Jeruzalema" - porov. napr. § 1 ústavy rádu)
    • iný chybný preklad: Suverénny rytiersky a špitálny rád sv. Jána Jeruzalemského na Rodose a na Malte (chyba je rovnakého druhu ako je uvedené vyššie) [2]
    • iný preklad (podľa webovej stránky rádu): Suverénny vojenský špitálny rád svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty [3]
    • iný preklad (podľa veľvyslanectva rádu): Suverénny vojenský hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte [4]

V ústave rádu sa okrem vyššie uvedenej verzie názvu použitej v nadpise, spomína (v § 1) ešte iný, dlhší názov (niekedy uvádzaný ako pravý názov rádu [5]), a to:

  • po taliansky: Sovrano Militare Ordine Ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme, detto di Rodi, detto di Malta[6]
  • po slovensky: Zvrchovaný/Suverénny vojenský/rytiersky (a) špitálsky/špitálny/hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme/z Jeruzalema, zvaný rodoský/z Rodosu, zvaný maltský/z Malty/maltézsky

Namiesto výrazu "vojenský rád" možno použiť výraz "rytiersky rád" (tak napríklad urobili v nemeckej verzii ústavy rádu a aj v jednom z vyššie uvedených slovenských prekladov).

Ústava rádu používa (ako legislatívnu skratku) aj názov Maltézsky rád (tal. Ordine di Malta).

Na poštových známkach je nápis Suverénny/Zvrchovaný vojenský/rytiersky maltézsky rád (tal. Sovrane Militare Ordine di Malta)

Ďalšie názvy rádu sú:

  • najmä pre obdobia od 16. storočia: Rád maltézskych rytierov / maltézski rytieri / maltézi
  • najmä pre obdobie 14. a 15. storočia: rodoskí rytieri / Rád rodoských rytierov (namiesto slova rodoský môžu byť v staršej slovenčine staršie varianty rodský /ródsky alebo rhodoský)
  • johaniti / Rád johanitov / johanitský rád / johanitskí rytieri (tieto výrazy majú aj iné významy)
  • nesprávne (porovnaj poznámku vyššie o slovo jeruzalemský): Rád špitála svätého Jána Krstiteľa Jeruzalemského [7]; Rytiersky a špitálny rád svätého Jána Jeruzalemského[8]
  • Rád svätého Jána
  • rytieri rádu svätého Jána Krstiteľa / rytieri svätého Jána (z Jeruzalema)
  • hospitaliti/hospitalisti/špitálnici, rád hospitali(s)tov/špitálnikov, špitálski/špitálni bratia (tieto výrazy majú aj iné významy)
  • Špitálnici/hospitali(s)ti svätého Jána
  • Rytieri špitálnici (svätého Jána z Jeruzalema)/ rytieri hospitali(s)ti (svätého Jána z Jeruzalema)
  • Suverénny/Zvrchovaný (vojenský) rád maltézskych rytierov

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Rád je suverénny neštátny subjekt medzinárodného práva (je uvedený napríklad aj v zozname štátov slovenského Úradu geodézie a kartografie). Rád vlastní dve malé územia: budovu sídla v Ríma a pevnosť St. Angelo na Malte (od reštitúcie v roku 1998), vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Udržuje úplné diplomatické styky s 93 štátmi sveta, v ďalších šiestich je zastúpený, má štatút pozorovateľa v OSN atď.

Štátnym zriadením je to voliteľná monarchia. Štátnym sviatkom je 24. jún - narodenie svätého Jána Krstiteľa - patróna rádu.

Znakom rádu je v červenom poli biely osemramenný kríž. Známy je tiež ako maltézsky kríž.

Hlava štátu má titul (po taliansky) Jeho najeminentnejšia výsosť knieža a veľmajster (tal. Sua Altezza Eminentissima il Principe e Gran Maestro). Úplný titul znie: Z božej milosti pokorný majster posvätného domu špitála svätého Jána v Jeruzaleme a vojenského Rádu svätého hrobu Pána a ochrancu chudobných Ježiša Krista brat.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku rádu stála nemocnica v Jeruzaleme (schopná pojať okolo 2000 chorých), založená roku 1050 talianskymi kupcami z Amalfi; 15. februára 1113 pápež Paschal II. rád formálne uznal svojou bulou. Maltézsky rád sa spolu s Rádom templárov stal najdôležitejším vojenským faktorom v Svätej zemi.

Úlohou rádu bola spočiatku starostlivosť o chorých pútnikov do Svätej zeme; so vzrastajúcim nebezpečenstvom arabskej expanzie to bola neskôr najmä ochrana posvätných kresťanských miest v Jeruzaleme a pútnických miest pred islamom a arabskými nájazdmi.

Členovia rádu sa delili na triedy bojovných rytierov, kňazov a bratov ošetrovateľov. Na čele rádu stál a stojí veľmajster rádu. Po rozpustení Rádu templárov v roku 1312 bola veľká časť majetku a pozemkov tohto rádu venovaná Rádu johanitov (neskôr Maltézskemu rádu).

V dôsledku tohto sa rád začal deliť do tzv. jazykov (jazyk pritom zodpovedal skôr územiu, kde sa nehnuteľnosť nachádzala). Pôvodne existovalo sedem jazykov: provensálsky, auvergenský, francúzsky, taliansky, aragónsky, nemecký a anglický, roku 1492 potom vznikol ôsmy jazyk: kastílsky (oddelením od aragónskeho).

Rodos a Malta[upraviť | upraviť zdroj]

Po dobytí Jeruzalema sultánom Saladinom v roku 1187 sa rád presídlil do Marqabu, Akko , potom na Cyprus (1291), a roku 1310 sa usadil na Rodose, kde založili suverénny štát a bránili sa úspešne pirátskym nájazdom a dvom inváziám (v roku 1444 invázii egyptského sultána a v roku 1480 invázii arabských vojsk).

Ich prevaha v západnej časti Stredomoria však bola tŕňom v oku silnejúcim Osmanom. Roku 1522 obliehal osmanský sultán Sulejman I. Rodos (mal k dispozícii 400 lodí a 200.000 vojakov, kým rád len 7. 000 rytierov). Po šesťmesačnom obliehaní bolo rytierom dovolené odísť z ostrova. V roku 1530 im cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa a španielsky kráľ Karol V. a pápež Klement VII. darovali súostrovie Malta ako léno za symbolickú cenu jedného maltského sokola ročne.

Vo veľkej a krvavej bitke tu v roku 1565 rád zvíťazil nad osmanskými vojskami, založil hlavné mesto a pevnosť Valletta a opevnil celý ostrov (pod vedením vtedajšieho veľmajstra Jean Parisot de la Valette). V založenej nemocnici boli ošetrovaní pacienti z celého Stredomoria. Johaniti vybudovali správny aparát a Malta sa pod ich vedením stala suverénnym štátom.

Roku 1798 musel rád kapitulovať pred Napoleonom Bonapartem, tiahnucim so svojou armádou do Egypta (riadiac sa svojím heslom „nezdvihni meč proti svojmu bratovi kresťanovi“), a usadil sa na niekoľko desaťročí v Rusku, pričom stratil počas nasledujúcich desaťročí väčšinu svojich majetkov, a tým i významu.

Obnovenie rádu[upraviť | upraviť zdroj]

Fort St. Angelo

V roku 1879 bol rád pápežom Levom XIII. znova obnovený a odvtedy má sídlo v Ríme. Jeho dnešná činnosť je prevažne charitatívneho zamerania.

Podobné zoskupenia[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti, predovšetkým po druhej svetovej vojne, vznikol väčší počet rádov a organizácií, ktoré sa svojim názvom resp. znakom odvolávali na tradíciu rádu a imitovali ho.

Jedinou inou organizáciou, ktorá sa v súčasnosti môže úspešne odvolávať na tradíciu tohto rádu, je zoskupenie štyroch národných rádov, známych väčšinou pod názvom Rád johanitov, ktoré sú zoskupené v Aliancii Rádov johanitov (Aliancii rádov sv. Jána; ide o rády v Nemecku, Holandsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve). Tieto rády vznikli ako protestantské odštiepenia pôvodného katolíckeho rádu v 16. , resp. 19. storočí. Rády sú dnes výlučne dobročinnými organizáciami, udržujú mnoho pobočiek v ďalších štátoch a sú jedinými nástupcami bývalého Rádu sv. Jána v Jeruzaleme, ktorí sú uznávaní aj súčasným maltézskym rádom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]