Mikojan-Gurevič MiG-31
| MiG-31 | |
|---|---|
| Typ | Stíhacie lietadlo |
| Výrobca | Mikojan-Gurevič |
| Prvý let | 16. september 1975 |
| Zavedený | 1982 |
| Hlavný používateľ | Ruská federácia Kazachstan Sýria |
| Vyrobených | 500 ks |
Mikojan-Gurevič MiG-31 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-31) (v kóde NATO: "Foxhound") je moderné sovietske a ruské dvojmiestne, nadzvukové stíhacie lietadlo vytvorené na získanie a udržanie nadvlády vo vzduchu. Bolo vyvinuté ako náhrada za MiG-25 Foxbat. Aj keď MiG-31 nemôže ponúknuť vynikajúcu obratnosť ani stúpavosť MiGu-29, jeho modernizovaná verzia MiG-31M je považovaná za jedno z najlepších stíhacích lietadiel na svete.
Obsah |
Operačné nasadenie [upraviť]
Model MiG-31 bol do výzbroje sovietskej PVO (protivzdušnej obrany) zaradený v roku 1982. Prvé zábery nového lietadla sa na západ dostali až v roku 1985 po tom, ako bol jeden MiG-31 vyfotený nórskym pilotom. Po páde ZSSR sa objavili problémy s údržbou lietadiel. V roku 1996 bolo podľa dostupných informácií pripravených na nasadenie len 20% strojov. K zlepšeniu tohto stavu došlo až v roku 2006. Vďaka silnejúcej ruskej ekonomike sa podarilo opätovne uviesť do prevádzky ďalšie MiGy. Na bojové nasadenie malo byť pripravených okolo 75% strojov. Ruské letectvo má vo výzbroji okolo 370 strojov, a ďalších 30 vlastní Kazachstan. S prevádzkou lietadiel sa naďalej počíta, avšak ich budúcnosť bude závisieť od prostriedkov na modernizáciu a údržbu.
Varianty [upraviť]
Modernizovaný variant označený MiG-31B vznikol v roku 1990. Hlavnú zmenu predstavoval nový radar Fazotron. Avšak informácie o ňom sa dostali na Západ, čo si vyžiadalo vývoj nového radaru. Následne bola časť strojov modernizovaná na štandard Mig-31BS.
V roku 1983 vznikol projekt komplexnejšej modernizácie označovanej ako MiG-31M. Prototyp vzlietol v roku 1986, avšak pád Sovietskeho zväzu projekt fakticky zastavil. Modernizácia sa rozbehla až v roku 2000. Odvtedy bola väčšina lietadiel vybavená satelitným navádzaním či trojicou farebných displejov. V súčasnosti je časť lietadiel z výzbroje ruského letectva modernizovaná na štandard MiG-31BM. Okrem toho vzniklo aj niekoľko ďalších prevedení, ako nosič protisatelitných striel MiG-31D, viacúčelový MiG-31 či exportný MiG-31E.
Technické údaje (MiG-31M) [upraviť]
- Dĺžka: 22,69 m
- Rozpätie: 13,46 m
- Výška: 6,15 m
- Nosná plocha: 61,6 m2
- Prázdna hmotnosť: 21 820 kg
- Normálna hmotnosť: 41 000 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 52 000 kg
- Motor: 2 × Solovjov D-30F8 s prídavným spaľovaním, maximálny ťah: 93,16 kN, ťah na forsáž: 171,61 kN
Výkony [upraviť]
- Maximálna rýchlosť: 3 000 km/h (Mach 2,83) vo výške 17 500 metrov, pri zemi - 1 500 km/h
- Akčný rádius: 720 km v nadzvukovom režime (1 200 km v podzvukovom režime)
- Preletový dolet: 3 300 km (2 500 km v nadzvukovom režime)
- Dostup: 20 600 m (so 4 raketami R-33)
- Stúpavosť: 208 m/s
- Plošné zaťaženie: 666 kg/m2
- Pomer výkon/hmotnosť: 0,85 kW/kg
- Dĺžka vzletovej dráhy: 1 200 m
- Dĺžka pristávacej dráhy s brzdným padákom: 800 m
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikojan-Gurevič MiG-31
Externé odkazy [upraviť]
- MiG-31 Foxhound (česky)
- Mikojan Gurjevič MiG-31 Foxhound (česky)
- MiG-31 Foxhound (česky)
- MiG-31 Foxhound
|
|||||||||||||||||