Mikojan-Gurevič MiG-31

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
MiG-31
Russian Air Force MiG-31 inflight Pichugin.jpg
Základne informácie
Výrobca Mikojan-Gurevič
Prvý let 16. september 1975
Zavedený 1982
Hlavný používateľ Ruská federácia
Kazachstan
Sýria
Vyrobených 500

Mikojan-Gurevič MiG-31 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-31) (v kóde NATO: "Foxhound") je moderné sovietske a ruské dvojmiestne, nadzvukové stíhacie lietadlo vytvorené na získanie a udržanie nadvlády vo vzduchu. Bolo vyvinuté ako náhrada za MiG-25 Foxbat. Aj keď MiG-31 nemôže ponúknuť vynikajúcu obratnosť ani stúpavosť MiGu-29, jeho modernizovaná verzia MiG-31M je považovaná za jedno z najlepších stíhacích lietadiel na svete.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Model MiG-31 bol do výzbroje sovietskej PVO (protivzdušnej obrany) zaradený v roku 1982. Prvé zábery nového lietadla sa na západ dostali až v roku 1985 po tom, ako bol jeden MiG-31 vyfotený nórskym pilotom. Po páde ZSSR sa objavili problémy s údržbou lietadiel. V roku 1996 bolo podľa dostupných informácií pripravených na nasadenie len 20% strojov. K zlepšeniu tohto stavu došlo až v roku 2006. Vďaka silnejúcej ruskej ekonomike sa podarilo opätovne uviesť do prevádzky ďalšie MiGy. Na bojové nasadenie malo byť pripravených okolo 75% strojov. Ruské letectvo má vo výzbroji okolo 370 strojov, a ďalších 30 vlastní Kazachstan. S prevádzkou lietadiel sa naďalej počíta, avšak ich budúcnosť bude závisieť od prostriedkov na modernizáciu a údržbu.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Modernizovaný variant označený MiG-31B vznikol v roku 1990. Hlavnú zmenu predstavoval nový radar Fazotron. Avšak informácie o ňom sa dostali na Západ, čo si vyžiadalo vývoj nového radaru. Následne bola časť strojov modernizovaná na štandard Mig-31BS.

V roku 1983 vznikol projekt komplexnejšej modernizácie označovanej ako MiG-31M. Prototyp vzlietol v roku 1986, avšak pád Sovietskeho zväzu projekt fakticky zastavil. Modernizácia sa rozbehla až v roku 2000. Odvtedy bola väčšina lietadiel vybavená satelitným navádzaním či trojicou farebných displejov. V súčasnosti je časť lietadiel z výzbroje ruského letectva modernizovaná na štandard MiG-31BM. Okrem toho vzniklo aj niekoľko ďalších prevedení, ako nosič protisatelitných striel MiG-31D, viacúčelový MiG-31 či exportný MiG-31E.

Technické údaje (MiG-31M)[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-31.svg
  • Dĺžka: 22,69 m
  • Rozpätie: 13,46 m
  • Výška: 6,15 m
  • Nosná plocha: 61,6 m2
  • Prázdna hmotnosť: 21 820 kg
  • Normálna hmotnosť: 41 000 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 52 000 kg
  • Motor: 2 × Solovjov D-30F8 s prídavným spaľovaním, maximálny ťah: 93,16 kN, ťah na forsáž: 171,61 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 3 000 km/h (Mach 2,83) vo výške 17 500 metrov, pri zemi - 1 500 km/h
  • Akčný rádius: 720 km v nadzvukovom režime (1 200 km v podzvukovom režime)
  • Preletový dolet: 3 300 km (2 500 km v nadzvukovom režime)
  • Dostup: 20 600 m (so 4 raketami R-33)
  • Stúpavosť: 208 m/s
  • Plošné zaťaženie: 666 kg/m2
  • Pomer výkon/hmotnosť: 0,85 kW/kg
  • Dĺžka vzletovej dráhy: 1 200 m
  • Dĺžka pristávacej dráhy s brzdným padákom: 800 m


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]