Mikoláš Aleš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikoláš Aleš
Mikoláš Aleš
český maliar, kresliar, dekoratér a ilustrátor

Narodenie 18. november 1852
Mirotice
Úmrtie 10. júl 1913 (60 rokov)
Praha

Mikoláš Aleš (* 18. november 1852, Mirotice – † 10. júl 1913, Praha) bol český maliar, kresliar, dekoratér a ilustrátor, jedna z najvýznamnejších osobností takzvanej generácie Národního divadla, klasik českého umenia 19. storočia. V skorom ranom období tvoril v neskoro romantickom štýle, pričom vychádzal z odkazu Josefa Mánesa, neskôr smeroval skôr k secesii.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Busta Mikoláša Aleša na Vyšehradskom cintoríne je dielom Bohumila Kafku z roku 1902

Otcom Mikoláša Aleša bol František Aleš, pisár a neskôr mestský tajomník, člen významnej a zámožnej Mirotickej rodiny, matkou Veronika Alšová, rodená Famfulová. Kvôli finančným problémom sa celá rodina niekoľkokrát presťahovala. V roku 1856 najprv do Písku a potom do Prahy. Ani tam sa však nepodarilo situáciu zlepšiť a tak sa rodina vo februári 1859 vrátila späť do Mirotic.

Mikoláš Aleš začal kresliť už ako štvorročný. V roku 1862, podobne ako jeho dvaja bratia František a Jan, nastúpil na školu v Písku a v roku 1865 na gymnázium, ktoré však kvôli nezhodám s jedným z profesorov musel opustiť. Začal sa teda učiť za maliara a neskôr, roku 1867 vstúpil do druhej triedy Píseckej reálky, kde študoval až do roku 1869, kedy odišiel do Prahy na Akadémiu umení. Počas štúdia si privyrábal vyučovaním kreslenia a drobnými ilustráciami. Jeho profesormi boli Josef Matyáš Trenkwald a J. Sweerts. V roku 1876 sa zúčastnil demonštrácie proti profesorovi A. Woltmannovi, ktorý poprel existenciu českého umenia, za čo bol Aleš potrestaný väzením a vylúčený z akadémie.

Po tom, ako predčasne zomreli obaja jeho bratia (1865 František, 1867 Jan), zomrela v roku 1869 aj jeho matka. Otec sa v roku 1874 znovu oženil, ale v tom istom roku aj zomrel, takže Mikoláš zostal ako dvadsaťdva ročný celkom sám.

V roku 1879 spoločne s Františkom Ženíškom zvíťazil s cyklom „Vlast“ v konkurze na výzdobu foyera Národního divadla. 29. apríla v tom istom roku sa oženil so svojou detskou láskou Marinou rodenou Kailovou a spoločne začali bývať na Malej Strane v Prahe. Následne odišiel na študijnú cestu do Talianska a po návrate, v rokoch 18801881 pracoval na štrnástich veľkých lunetách pre Národní divadlo a ilustráciách pre Arbesov časopis Šotek. V roku 1889 vytvoril cyklus ilustrácií národných piesní „Osiřelo dítě“ a nasledovali ďalšie cykly. Jeho posledným dielom bol akvarel „Svätý Václav“, ktorý namaľoval na jar roku 1913.

Mikoláš Aleš bol uznávaný už počas svojho života, aj keď skôr len ako kresliar a dekoratér, jeho olejomaľba bola docenená až neskôr, v 20. storočí. Na Národopisnej výstave v roku 1895 bolo vystavených mnoho jeho sgrafit. V roku 1896 vydal spolok Mánes prvú samostatnú publikáciu o jeho diele a k šesťdesiatym narodeninám ho vymenovali za pražského mešťana a dostal titul inšpektor kreslenia na meštianskych školách a radca v umeleckých dielach.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • cykly obrazov Smysly (1876), Živly (1881), Praha (1882), Život starých Slovanů (1891)
  • ďalšie obrazy:
    • olejomalba „Setkání Jiřího z Poděbrad s Matyášem Korvínem“ (1878)
    • akvarel „Svatý Václav“ (1913)
  • fresky a sgrafita na priečelí mnohých domov v Prahe (napr. Rottov dom)
  • návrhy fresiek a sgrafit na 15 fasádach domov v Plzni
    • fasády domov v Nerudovej ul. č. 2, 4, 6, 8 a 10
    • cyklus Sběr léčivých bylin na dome s lekárňou na nám. Republiky č. 27
    • dom U Červeného srdce na nám. Republiky č. 36 z roku 1894
    • cyklus Řemesla na dome v Sedláčkovej ul. č. 31
    • fasáda Cingrošovho domu v Bezručovej ul. č. 31
    • cyklus Sv. Jiří na Štechovej vile v Dvořákovej ul. č. 1
    • fasády domov v Továrnej ul. č. 6 a 8
    • výzdoba domu v Purkyňovej ul. č. 35 a domu na rohu Petákovej a Jegellonskej ulice
  • výzdoba chrámu Narodenia Panny Márie na námestí Slobody vo Vodňanoch
  • spoločne s Františkom Ženíškom cyklus obrazov „Vlast“ pre Národní Divadlo (1877 - 1881, 14 lunet, 4 nástenné a 3 stropné polia vo foyeri.)
  • knižné ilustrácie diel Františka Ladislava Čelakovského, Aloisa Jiráska a Jakuba Arbesa (české ľudové piesne, Špalíček pohádek, povestí a príslovia, ...)
  • kresby pre časopisy Květy, Zlatá Praha a Šotek

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]