Miroslav Londák
| Miroslav Londák | |
| slovenský historik | |
| Narodenie | 22. február 1961 (63 rokov) Trnava, Slovensko |
|---|---|
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | Historický ústav Slovenskej akadémie vied |
| Známy vďaka | spracovaniu najnovších dejín Slovenska |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
PhDr. Miroslav Londák, DrSc. (* 22. február 1961, Trnava) je slovenský historik zameraný na obdobie najnovších slovenských dejín, politicko-hospodársky vývoj po druhej svetovej vojne, na ekonomické reformu v 60. rokoch 20. storočia.[1] Je ženatý s historičkou Elenou Londákovou a má dve deti.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Po absolvovaní trnavského gymnázia, vyštudoval v rokoch 1980 – 1984 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor história.[1] V roku 1985 tu získal titul PhDr.[1] V roku 1986 nastúpil ako doktorand na Historický ústav Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV), kde v roku 1995 obhájil titul CSc. (ekvivalent súčasného PhD.).[1] V roku 2006 sa stal vedúcim oddelenia najnovších dejín HÚ SAV. V roku 2011 obhájil titul DrSc. (Doktor vied).[1] Počas svojej kariéry publikoval viac ako dve desiatky kníh, kapitoly v monografiách, štúdie a články, ktorými zásadným spôsobom prispel k poznaniu ekonomického vývoja na Slovensku a v Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne, k analýze slovensko-českých vzťahov a hospodárskych reforiem v Česko-Slovensku v 60-tych rokoch 20. storočia.
Medzi kľúčové diela patria: Otázky industrializácie Slovenska, Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokov 20. storočia, Predjarie, Od predjaria k normalizácií, či kolektívne publikácie o Dubčekovi a Husákovi. Zorganizoval niekoľko medzinárodných konferencii je zodpovedným zostavovateľom, editorom a spoluautorom V. zväzku vedeckej syntézy Dejiny Slovenska 1945 -1960. Počas pôsobenia v SAV zastával aj niekoľko vrcholových pozícií: v rokoch 2013 až 2015 bol členom predsedníctva SAV, od roku 2014 bol tiež predsedom Vedeckej rady Historického ústavu SAV. V roku 2007 bol agentúrou ARRA zaradený do zoznamu špičkových vedeckých pracovníkov SR.
Hlavné tézy[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho výskum je zameraný na vývoj povojnovej slovenskej ekonomiky až do vzniku samostatného štátu, sleduje vývoj slovenského hospodárstva v jeho historickom, politickom a sociálnom kontexte. Na základe archívnych dokumentov a štatistických údajov dokázal, že v období rokov 1948 – 1967 Slovensko zaostávalo za ekonomickým rastom českých krajín kvôli dlhodobým centralistickým ekonomickým politikám, ktoré nedostatočne reflektovali prirodzené zdroje a potreby Slovenska. Neadekvátny manažment slovenskej ekonomiky považuje za jednu z príčin hospodárskeho zaostávania Slovenska a zároveň za jeden zo zdrojov dlhodobého úsilia slovenských elít o politickú emancipáciu, ktoré prispeli k snahám o obrodu česko-slovenskej spoločnosti a vyústili do federalizácie spoločného štátu Čechov a Slovákov.[2]
Je spoluautorom a hlavným editorom historického bestselleru Predjarie, kde sa prvýkrát komplexne spracovala problematika 60-tych rokov na Slovensku, ktoré predchádzali tzv. Pražskej jari. Termín Predjarie sa odvtedy zaužíval v odbornej aj laickej verejnosti.
Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Príbeh povojnového Slovenska a jeho hospodárstva (2023)
- Dubček (2018)
- Od predjaria k normalizácií (2017)
- 20 rokov samostatnej Slovenskej republiky (2014)
- Gustav Husák – Moc politiky – Politik moci (2013)
- Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokov (2010)
- Predjarie (2002)
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- Cena SAV (2018) za kolektívnu monografiu Dubček.
- Zlatá medaila Alexandra Dubčeka (2016)
- Ocenenie Predsedníctva SAV v kategórii Špičková vedecká monografia za dielo: M. Londák, S. Michálek, P. Weiss et al. Slovakia: A European Story.
- Medzinárodná cena Egona Erwina Kischa za knihu Gustáv Husák – moc politiky, politik moci (2013).[1]
- Cena Akademie věd ČR za publikáciu Československo. Dějiny státu (Czechoslovakia. History of the State - Hallon Ľudovít, Kováč Dušan, Londák Miroslav, Londáková Elena)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f Historický ústav SAV, v. v. i. [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Londák: Za osamostatnením bola vízia lepšieho vývoja pre Slovensko. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-12-29. Dostupné online [cit. 2024-04-02].