Oskar Schindler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oskar Schindler
nemecký továrnik, záchranca Židov počas druhej svetovej vojny

Narodenie 28. apríl 1908
Svitavy, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko
Úmrtie 9. október 1974 (66 rokov)
Hildesheim, Nemecko

Oskar Schindler (* 28. apríl 1908, Svitavy, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko – † 9. október 1974, Hildesheim, Nemecko) bol nemecký továrnik, člen nacistickej strany NSDAP počas druhej svetovej vojny, záchranca 1 200 Židov pred istou smrťou v nacistických koncentračných táboroch. Za tento čin mu bol udelený titul Spravodlivý medzi národmi. Jeho príbeh bol sfilmovaný v slávnom filme Stevena Spielberga Schindlerov zoznam.

Život v Česko-Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Oskar Schindler sa narodil v českých Svitavách, v nemeckej rodine poisťovacieho agenta Hansa Schindlera a jeho manželky Franzisky, rod. Luserovej. Po skončení školskej dochádzky, pracoval prevažne ako obchodný cestujúci pre rôzne firmy, pokúšal sa aj podnikať. 6. marca 1928 sa oženil s Emíliou Pelzlovou. Ich manželstvo zostalo bezdetné, no Schindler mal vraj vo Svitavách dve nemanželské deti. Počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia firma pre ktorú pracoval skrachovala a Schindler musel niekoľkokrát zmeniť zamestnanie.

Aktivity počas druhej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Smaltová továreň v Krakove
Továreň v Brnenci (2004)

Po nemeckej invázií do Poľska a následne po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 bol Oskar Schindler jedným z prvých nacistov, ktorý sa snažili z tejto situácie vyťažiť čo najviac. V továrni, ktorá bola po príchode Nemcov do Poľska skonfiškovaná židovským majiteľom v rámci arizačných opatrení, Oskar Schindler začal vyrábať smaltové výrobky (hrnce, panvice, ešusy, atď) prevažne pre potreby frontu. V tejto továrni zamestnával približne 1.000 robotníkov, pričom asi polovicu tvorili Židia z Krakovského geta. Na založenie prevádzky mu požičali peniaze práve samotní Židia. Fabriku pomenoval Deutsche Emailewaren-Fabrik. Pod vplyvom nacistického zaobchádzania so židovskými zajatcami, predovšetkým po brutálnej a krvavej likvidácií Krakovského geta v marci 1943 sa jeho, spočiatku odmeraná, povrchná a oportunistická obchodnícka povaha začala vo vzťahu k Židom meniť. Svojich židovských robotníkov začal intenzívne chrániť pred nacistickými vykorisťovateľmi. Pri presune židovského obyvateľstva z Krakovského geta do koncentračného tábora Kraków-Płaszów sa Schindler dohodol s veliteľom tohto koncentračného tábora Amonom Göthom na osobitnom presune zhruba 700 Židov do pobočného tábora pri továrni, kde mali v porovnaní s inými židovskými väzňami podstatne lepšie postavenie. Jeho továreň bola akýmsi útočiskom pre Židov.

Ako sa postupne v roku 1944 blížila k poľskej hranici sovietska Červená armáda, koncentračný tábor Kraków-Płaszów mal byť likvidovaný a väzni mali byť likvidovaní v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, Schindler zorganizoval osobitný presun zhruba 1 000 židov do novej pobočky jeho továrne v českom meste Brněnec. Tu sa tzv. "Schindlerovi Židia" venovali výrobe protilietadlovej munícií až do 2. mája 1945. Začiatkom roka 1945 Schindler ešte poskytol azyl vo svojej továrni 110 premrznutým väzňom z transportu, ktorý v Brněnci zastavil. Krátko pred oslobodením Česko-Slovenska 8. mája 1945, Schindler spolu s manželkou továreň opustil. Pri odchode mu Židia, ktorí mu boli nesmierne vďační za záchranu venovali zlatý prsteň s nápisom z Talmudu: "Kto zachráni jeden život, ten zachráni celý svet."

Život po vojne a medzinárodné uznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Schindlerov hrob v Jeruzaleme obložený malými kamienkami, ktoré zanechali Židia ako prejav vďaky

Po skončení druhej svetovej vojny, 8. mája 1945, Oskar Schindler istý čas pôsobil v Nemecku, neskôr emigroval do Argentíny, kde chcel podnikať s chovom dobytka. Po tom ako skrachoval, prijal pozvanie od Židov, ktorým počas vojny pomohol, do Izraela, kde žil istý čas z ich finančnej podpory. Tu pracoval ako vrátnik v múzeu, no potom ako mal problémy s alkoholom a bol prepustený z práce, sa roku 1958 vrátil do Nemecka. Aj tu sa snažil podnikať, no bezúspešne. 9. októbra 1974 Oskar Schindler vo veku 66 rokov zomrel. Je pochovaný v Jeruzaleme.

Oskar Schindler získal celý rád mierových cien. Bol ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi. V Aleji Spravodlivých v Jeruzaleme zasadil svoj strom. Jeho osobe sú venované aj stále expozície v múzeach v poľskom Krakove, v českých Svitavách, či v americkom Washingtone.

Jeho príbeh sa stal podkladom pre knihu Thomasa Keneallyho Schindlerova Archa, či pre veľkofilm Stevena Spielberga Schindlerov zoznam v roku 1993, ktorý bol ocenený mnohými filmovými cenami.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]