Paraceratherium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paraceratherium
P. transouralicum
Kostra P. transouralicum, National Museum of Nature and Science, Tokio
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Nepárnokopytníky Perissodactyla
Čeľaď (familia) Hyracodontidae
Podčeľaď (subfamilia) Indricotheriinae
Rod (genus) Paraceratherium
Vedecký názov
Paraceratherium bugtiense
Pilgrim, 1908
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Paraceratherium alebo Indricotherium alebo Baluchitherium je vyhynutý rod obrovských bezrohých nosorožcov, ktoré žili počas obdobia eocénu a oligocénu v Eurázii a Ázii pred 37,5 – 23,03 miliónmi rokov.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Paraceratherium je najväčší známy suchozemský cicavec, oveľa väčší než mamut. Meral priemerne 5,5 metra na výšku a bol 12 metrov dlhý. Najväčší známy jedinec bol vysoký 8 metrov, lebka tvorila 1,5 metra. Jeho predpokladaná váha je 20 ton, čo je stredná hmotnosť sauropodného dinosaura.

Bol bylinožravec, ktorý odtrhával zo stromov lístie s pomocou dlhého krku a dole smerujúcimi klovitými zubami. S ohľadom na jeho veľkosť by toto zviera nemalo byť veľmi mobilné. Výhodu mu ale dodáva fakt, že je cicavec. Paraceratherium bolo veľmi aktívne zviera, pohybujúce sa v stádach po 15 až 20 jedincov.

Stáda tvorili samice (dospelé), samice s mláďatami žili samotene, dospelé jedince predstavovali hrozbu pre mláďa. Samce sa združovali len v období párenia, keď medzi sebou bojovali o samice. Rovnako ako u slonov, samice si vyberali toho najväčšieho a najsilnejšieho samca.

Ochrana a odchovanie mláďat[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelé jedince rodu Paraceratheium neboli ohrozované ničím, boli príliš veľké. Mladé jedince však boli ohrozované všetkým, vrátane jedincov vlastného rodu. Medzi zvieratá, ktoré ohrozovali mladé Paraceratheria patrili:

Mláďatá, ako predpokladáme, boli chránené matkou, inú obranu u nich nepozorujeme (na pozostatkoch sa nenašli žiadne známky inej anatómie ako u dospelých). Ich jedinou ochranou okrem matky bol vrodený úkon "zvaliť sa na zem a nehybne ležať".

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Z pozostatkov týchto zvierat vieme, že existovalo viac druhov tohto rodu:

  • Paraceratherium bugtiense (Pilgrim, 1908) – pakistanský typ Paraceratheria z obdobia Oligocénu
  • Paraceratherium transouralicum (Pavlova, 1922) -rovnako známy pod menom Indricotherium transouralicum.

Najznámejší druh, stredný a neskorý Oligocén, Mongolsko, Kazachstan južná Čína

  • Paraceratherium orgosensis (Chiu, 1973) – najväčší druh, stredný a neskorý Oligocén, Čína
  • Paraceratherium prohorovi (Borissiak, 1939) – neskorý oligocén, India
  • Paraceratherium je známe aj na území Európy a Malej Ázie v Turecku.

Pomenovania[upraviť | upraviť zdroj]

  • Paraceratherium (opísané 1911) znamená „skoro rohaté zviera“ v starej gréčtine.
  • Indricotherium (opísané 1915) je pomenované podľa mýtickej bytosti z ruského folklóru menom „Индрик-зверь“ „Indrik zver“
  • Baluchitherium (opísané 1913) znamená „príšera z Baluchistanu“, podľa miesta nálezu.

Popularizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Paraceratherium bolo hlavným aktérom tretej epizódy seriálu BBC Putovanie s pravekými zvieratami.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]