Paulus Orosius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Paulus Orosius (385 – 420) bol kresťanský kňaz a historik, žiak svätého Augustína a súčasník svätého Hieronyma. Orosius, pôvodom z hispánskeho mesta Tarragona, našiel útočisko v Afrike po tom, ako ho invázia Vandalov prinútila utiecť z Iberského polostrova. Práve tu vznikli jeho najvýznamnejšie diela, medzi nimi Historiarum Adversum Paganos Libri VII (Sedem kníh dejín proti pohanom), v ktorej Orosius obhajoval kresťanov pred obvinením pohanov, že odklon od rímskych božstiev spôsobil vpád barbarov do ríše a jej rozvrat.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky literárnej dráhy Paula Orosia, ktorá ho najviac preslávila, súviseli s jeho útekom z Hispánie v roku 413 alebo 414, kedy sa utiekol k velikánovi svojej éry, Augustínovi z Hippo (dnes Annaba v Alžírsku). Tu napísal svoje prvé dielo, Commonitorium de errore Priscillianistarum et Origenistarum (Spis varujúci pred bludom Priscillianistov a Origenistov), ktoré súviselo s náboženskými rozpormi ohľadom Priscillianovho učenia v jeho domácej Hispánii. Ako Augustínov žiak bol roku 415 vyslaný do Palestíny za Hieronymom, ktorý sa zdržiaval v Betleheme.

Orosiova cesta na východ súvisela s iným rozkolom v Cirkvi súvisiacim s učením Pelagia. Po odsúdení pelaganiazmu na synode v Kartágo (411) sa uchýlil jeho hlásateľ v Palestína. Vo východných oblastiach ríše sa mu podarilo získať podporu, ktorú mu západ odoprel. Jeruzalemský patriarcha Ján zvolal na jún 415, ďalšiu synodu do Diospolu (dnes Lod v Izraeli), ktorá mala rozhodnúť o osude Pelagiovho učenia. Orosius tu predniesol niekoľko Augustínových spisov namierených proti Pelagiovi, ale bez väčšieho úspechu (známy je Pelagiov výrok vyslovený pri tejto príležitosti: Et quis est mihi Augustinus. – „Čo mi je po nejakom Augustínovi.“). Uspel iba v jednom – získal Jánov súhlas s tým, aby vyslal posolstvo a vyslancov do Ríma, k pápežovi Inocentovi.

Po neúspechu tejto misie sa Paulus Orosius vrátil do severnej Afriky, kde zomrel. Podľa historika Gennadia niesol so sebou relikvie prvého mučeníka svätého Štefana, ktoré sa takto dostali na Menorcu. Údajne tu poslúžili ako prostriedok obrátenia členov židovskej komunity na kresťanskú vieru.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ilustrácia z rukopisu Orosiových Dejín z Bobbia, 7. storočie

Paulus Orosius je autorom troch diel:

  • Commonitorium de errore Priscillianistarum et Origenistarum (Spis varujúci pred bludom Priscillianistov a Origenistov) – býva vydávaný v rámci Augustínovho diela spolu s Augustínovým pojednaním Contra Priscillianistas et Origenistas liber ad Orosium (Kniha Orosiovi proti Priscillianistom a Origenistom)
  • Liber apologeticus de arbitrii libertate (Kniha obrany o nezávislej ľudskej slobode) – vydaná v súvislosti s pelagianskou diskusiou v Palestíne
  • Historiarum Adversum Paganos Libri VII (Sedem kníh dejín proti pohanom) – vznikla na podnet Augustína, ktorému je toto dielo aj venované (malo pôvodne tvoriť súčasť jeho De civitate Dei). Ide o nový typ historiografického diela, v centre záujmu ktorého nie sú rímske dejiny ale Dejiny spásy. Hlavným zámerom Paula Orosia je ukázať vzostup ľudstva od Adamovho pochybenia po súčasnosť (rok 417), a od pohanstva ku kresťanstvu. Kresťanstvo nie je príčinou úpadku ríše, ako to tvrdia niektorí pohania, naopak, ako to má Historia ukázať, ku katastrofám dochádzalo aj pred prijatím kresťanstva. Naopak, tvrdí Orosius, Boh sa v každom okamihu stará o človeka. Pokiaľ ide o otázku vpádu barbarov do rímskeho impéria, Orosius prichádza z tvrdením, že Boh si vybral Rímsku ríšu ako svoj nástroj na šírenie pravej viery. Práve preto je prirodzene nutné, že barbari neodolajú kultúrnemu tlaku impéria a postupne v ňom zaniknú, aby kresťanstvo mohlo existovať ďalej.

Historia adversum Paganos sa skladá zo siedmich kníh, z ktorých prvých šesť pojednáva o svetových dejinách od Adama po Ježiša Krista. Siedma kniha je venovaná dejinám od vlády cisára Augusta do Orosiovej doby. Zdroje pre toto dielo boli jednak biblické knihy, jednak rímski historici Julius Caesar, Titus Livius, Justinus, Tacitus, Suetonius, Publius Annius Florus a Hieronymom vytvorený preklad Eusebia z Cézarei.

Οhlas Paula Orosia[upraviť | upraviť zdroj]

Pod označením Hormesta, Ormesta alebo Ormista si Orosiov výklad dejín získal medzi kresťanmi veľkú popularitu. Tomu vďačíme i za dochovanie takmer dvoch stoviek rukopisov tohto diela. Orosiove Dejiny boli preložené mimo iné do staroangličtiny, a to samotným kráľom Alfrédom Veľkým, a do arabčiny, kde poslúžili ako dôležitý zdroj arabského historika Ibn Chaldúna.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orosius na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).