Peter Časár
| Peter Časár | |
| Iné mená | Peter Császár |
|---|---|
| Štát pôsob. | Kráľovské Uhorsko (habsburská monarchia) |
| Narodenie | okolo roku 1600 Bükkaranyos, Kráľovské Uhorsko (dnes Maďarsko) |
| Úmrtie | 4. marec 1632 (31 – 32 rokov) Košice, Kráľovské Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Známy vďaka | vodca Časárovho povstania |
| Aktívne roky | 1625 – 1632 |
Peter Časár[1] (staršie: Peter Császár[2]; maď. Császár Péter[3]; * okolo 1600, Bükkaranyos[1] – † 4. marec 1632, Košice[1]) bol vodca Časárovho povstania (1631 - 1632).
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Peter Časár bol roľník, slobodník (libertín). V rokoch 1625 až 1627 bol vojakom Betlenovej armády a v roku 1629 sa stal dedinským richtárom. V lete 1631 sa stal jedným z vodcov Časárovho povstania (1631 - 1632) na území dnešného juhovýchodného Slovenska a dnešného severovýchodného Maďarska. Išlo o povstanie vyvolané útlakom poddaných a plienením cisárskych vojsk po potlačení Betlenovho povstania. Hlavná požiadavka povstalcov spočiatku bolo zabránenie drancovaniu cisárskymi vojskami. Povstanie viedli kapitáni sedliackych stolíc, čo boli svojpomocné obranné organizácie sedliakov a drobného zemianstva. P. Časár bol jedným z týchto kapitánov. Proti povstaniu stála najmä časť (vyššej) šľachty verná Habsburgovcom, na čele s palatínom Mikulášom Esterházim. Vo februári roku 1632 bol Časár pozvaný do Košíc, kde mal predložiť hornouhorskému hlavnému kapitánovi Mikulášovi Forgáčovi z Gymeša písomnú petíciu povstalcov zo zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo skôr v meste Gönc. Generál Forgáč dal Časára zajať a postavil ho pred súd. Po dvoch dňoch vypočúvania a mučenia ho na výstrahu ostatným povstalcom rozštvrtili.[1][2][3][4]
Následky jeho smrti[upraviť | upraviť zdroj]
Po jeho poprave sa na čelo hnutia postavili radikálni ľudoví vodcovia. Vyše 10 000 povstalcov žiadalo najmä zlepšenie hospodárskeho a sociálneho postavenia poddaných, najmä zníženie robôt. Šľachta, hlavne zásluhou Juraja I. Rákociho, povstanie potlačila a väčšina jeho účastníkov padla v boji alebo boli popravení.[1]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Biografický lexikón Slovenska (1-). [s.l.] : Slovenská Národná Knižnica, Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 978-80-89023-15-8. S. 111.
- ↑ a b Császár, Peter. In: Encyklopédia Slovenska I.. S. 334
- ↑ a b Arcanum. Magyar életrajzi lexikon – Császár Péter [online]. arcanum.com, [cit. 2021-12-08]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ GEMBICKÝ, Juraj. Császárovo povstanie v rokoch 1631/32 na východnom Slovensku [online]. viacassa.eu, 2007-04-24, [cit. 2021-12-08]. Dostupné online. Archivované 2021-11-28 z originálu.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- DANGL, Vojtech. Povstanie Petra Čásara. Obrana, 2003, roč. IX, čís. 9, s. 25.