Posvätné hory Číny

Posvätné hory (vrchy) v Číne sa členia do viacerých skupín podľa príslušnosti k jednému z tradičných čínskych náboženstiev (taoizmus, budhizmus a konfuciánstvo).

Tzv. päť veľkých vrchov (wu-jüe) označuje päť najznámejších vrchov čínskej histórie,^[1] na ktoré usporadúvali čínski cisári po stáročia tradičné rituálne púte. Sú spojené s najvyšším božstvom Šang-ti a piatimi hlavnými kozmickými božstvami čínskeho tradičného náboženstva (Wu-fang Šang-ti). Okrem nich existuje skupina spojená s budhizmom, ktorá býva označovaná ako štyri posvätné vrchy budhizmu a skupina spojená s taoizmom, ktorá nesie pomenovanie štyri posvätné vrchy taoizmu.

V starovekej Číne boli hory predmetom úcty. V čínskej kozmológii zohrávali hory rovnakú úlohu ako čínsky cisár v spoločnosti: zabezpečovali kozmický poriadok a stálosť. Kult „Piatich hôr“ (wu-jüe) pretrval až do modernej doby.^[2]

Päť veľkých vrchov[upraviť | upraviť zdroj]

Päť veľkých vrchov je usporiadaných podľa piatich hlavných smerov čínskej geomantie (veštenia), ktorá zahŕňa stred ako piaty smer.

Zoskupenie sa ustálilo v období bojujúcich štátov (475 pred Kr. – 221 pred Kr.),^[3] a výraz wu-jüe („päť vrchov“) sa stal populárnym za vlády cisára Wu-tiho z dynastie Chan (140 – 87 pred Kr.).^[1] V tradičnom čínskom náboženstve majú kozmologický a teologický význam ako pozemské vyjadrenie usporiadania sveta vychádzajúceho z nebies, pričom čínske územie sa označuje ako ako tchan (čín. 壇, pchin-jin: tán – oltár). Ide o akýsi čínsky ekvivalent indickej mandaly.

Hory patria medzi najznámejšie prírodné pamiatky v čínskej histórii. Od raných čias čínskej histórie boli miestami rituálneho uctievania a vzdávania obetí.^[2] Čínski panovníci na ne usporadúvali slávnostné procesie, ktoré sa tradične končili rituálnymi obetami miestnemu bohu. Vzdávanie kultu božstvám sa v Číne stalo tradíciou, ktorá napomáhala legitimizovať moc nových cisárov či vládnucich dynastií. Tento zvyk sa (až na niekoľko prerušení) zachoval až do konca poslednej dynastie, keď sa po páde dynastie Čching v roku 1911 nechal Jüan Š’-kchaj korunovať za cisára v Chráme nebies v Pekingu.

Podľa čínskej mytológie vzniklo päť veľkých vrchov z tela Pchan-ku (盘古; 盤古; pchin-jin: Pángǔ), prvej bytosti a tvorcu sveta. Vďaka svojej východnej polohe je hora Tchaj spojená s vychádzajúcim slnkom a to znamená zrod a obnovu. Často sa považuje za najposvätnejšiu z piatich veľkých vrchov. Predpokladá sa, že vznikla z hlavy Pchan-ku. Verí sa, že hora Cheng v Chu-nane je zvyškom pravej ruky Pchan-ku, hora Cheng v Šan-si jeho ľavej ruky, hora Sung z jeho brucha a hora Chua z jeho nôh.^[4]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti požívali hory veľkú úctu a vzbudzovali rešpekt. Verilo sa, že sú ovládané nadpozemskými silami. Prakticky každá hora mala svojho trvalého horského boha. Viera, že v horách žijú duchovia mŕtvych, pretrvala v severnej Číne. Jedným z dôvodov uctievania hôr bola tiež hodnota vrchov pre ľudskú existenciu. Boli vnímané ako prameň blahobytu a plodnosti: rodisko riek, miesto, kde rástli liečivé rastliny a ako zdroj materiálu na stavbu domov a tvorbu nástrojov.^[2]

Základným prvkom taoistického myslenia je pocit spojenia s prírodou. Viacero taoistických príkazov o dobrom a čestnom živote bolo zameraných na ochranu prírody a mnohé iné boli nepriamo zamerané na predchádzanie jej ničeniu. Taoisti považujú hory za prostriedok komunikácie medzi nebom a zemou a za miesto, kde možno nájsť nesmrteľnosť.

Tchaj-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii Šan-tung a dosahuje výšku 1545 m n. m.

Chua-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii Šan-si a dosahuje výšku 2154 m n. m.

Cheng-šan (Chu-nan)[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii Chu-nan a dosahuje výšku 1290 m n. m.

Cheng-šan (Šan-si)[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii Šan-si a dosahuje výšku 2017 m n. m.

V minulosti existovalo viacero miest s označením Cheng-šan.

Sung-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii Che-nan a dosahuje výšku 1494 m n. m.

Alternatívne sa tieto hory niekedy označujú smermi, ktoré reprezentujú: Pej Jüe – „Severná veľká hora“ (北岳; 北嶽; pchin-jin: Běi Yuè), Nan Jüe – „Južná veľká hora“ (南岳; 南嶽; pchin-jin: Nán Yuè), Tung Jüe – „Východná veľká hora“ (东岳; 東嶽; pchin-jin: Dōng Yuè), Si Jüe – „Západná veľká hora“ (西岳; 西嶽; pchin-jin: Xī Yuè) a Čung Jüe – „Stredná veľká hora“ (中岳; 中嶽; pchin-jin: Zhōng Yuè).

Posvätné hory budhizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Čínsky budhizmus rozoznáva štyri posvätné hory budhizmu:^[5]^[6]

Wu-tchaj-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii Šan-si dosahuje výšku 3058 m n. m. Je domovom bódhisattvu múdrosti, Manjusri alebo Wen-šu.

E-mej-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii S’-čchuan a dosahuje výšku 3099 m n. m. Patrónom hory je Samantabhadra známy aj ako Pchu-sien.

Ťiou-chua-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii An-chuej a dosahuje výšku 1341 m n. m. Veľa svätýň a chrámov je zasvätených Ksitigarbhovi (v čínštine známemu ako Ti-cang, v japončine ako Jizō), ktorý je ochrancom bytostí v pekelných ríšach.

Pchu-tchuo-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v provincii Če-ťiang a dosahuje výšku 284 m n. m. Hora je považovaná za bódhimandu Avalokitéšvaru, bódhisattvu súcitu. Obľúbeným pútnickým miestom sa stala za vlády dynastie Sung.

Ďalšie posvätné hory[upraviť | upraviť zdroj]

Na titul piatej posvätnej hory budhizmu ašpiruje hora Süe-tou (雪竇山). Myšlienku jej kanonizácie ako prvý presadzoval Čchang-sing, spolupracovník slávneho reformátora Tchaj-sü.^[8]^[7] Hora je považovaná za posvätné miesto bódhisattvu Maitréju.^[5] Je domovom novo rozšíreného kláštora Süe-tou, ktorý bol založený za vlády dynastie Ťin a je spojený s excentrickým mníchom menom Pu-taj, ktorý sa považuje za emanáciu Maitréju.^[7]

Ako piata posvätná hora čínskeho budhizmu býva označovaná^[9] aj hora Fan-ťing-šan (梵净山; pinyin: Fànjìngshān), ktorá leží v pohorí Wu-ling v Tchung-žene, v provincii Kuej-čou. Pohorie sa tiež spája s Maitréjom a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.^[10]

Dležitou posvätnou horou v čínskom budhizme je aj Lu-šan, kde stojí chrám Tung-lin založený patriarchom čistej zeme Chuej-jüanom.

Päť vrchov čchanskej školy budhizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Budhizmus čchanskej školy vyvinul systém piatich vrchov a desiatich chrámov počas neskorej dynastie Južný Sung (1127 – 1279).^[11]

Päť vrchov, kde sa nachádzali najdôležitejšie čchanské kláštory, boli:^[12]

Ling-jin (灵隐寺) na hore Ling-jin, prefektúra Chang, okres Čchien-tchang
Ťing-cch' (净慈寺) na hore Nan-pching, prefektúra Chang, okres Čchien-tchang
Ťing-šan (径山寺) na hore Ťing, prefektúra Chang, okres Lin'an
Tchien-tchung (天童寺) na hore Tchien-tchung, prefektúra Ming, okres Jin
A-jü-wang (阿育王寺)) na hore A-jü-wang, prefektúra Ming, okres Jin

Štyri posvätné hory taoizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi "Štyri posvätné hory" taoizmu patria:^[6]

Wu-tang-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o malé pohorie, ktorého hlavným vrcholom je Tchien-ču („Nebeský stĺp"), ktorý dosahuje výšku 1612 m n. m. Je domovom komplexu taoistických chrámov a kláštorov^[13] spojených s Pánom severu, Süan-tchien Šang-ti.

Lung-chu-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný vrchol dosahuje výšku 247,4 m n. m. Nachádza sa poblíž mesta Jing-tchan.^[14] Na hore sa nachádza významný kláštorný a chrámový komplex^[15]. Je jedným z rodísk taoizmu a je veľmi dôležitý pre Čeng-i Tao.

Čchi-jün-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný vrchol dosahuje výšku 585 m n. m.

Čching-čcheng-šan[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa legendy prišiel na horu v 2. storočí sečuánsky mystik Čang Tao-lin, neskôr známy pod čestným titulom „Nebeský majster" (Tchien-š’) a vyučoval na hore taoizmus.^[13] Na hore sa nachádza chrámový komplex.^[15] Jej hlavný vrchol dosahuje výšku 1260 m n. m. V starovekej čínskej histórii bola oblasť hory Čching-čcheng známa ako „najodľahlejšie miesto v Číne“.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b TAI SHAN. In: JULYAN, Robert. Mountain Names. Seattle : Mountaineers, 1984. ISBN 978-0-89886-054-2. S. 199.
↑ ^a ^b ^c Mountain. In: EBERHARD, Wolfram. A Dictionary of Chinese Symbols : Hidden Symbols in Chinese Life and Thought. London; New York : Routledge & Kegan Paul, 1986. ISBN 978-0-7102-0191-1. S. 236.
↑ ^a ^b LITTLE, Stephen; EICHMAN, Shawn. Taoism and the Arts of China. Chicago; [Berkeley] : Art Institute of Chicago; University of California Press, 2000. Dostupné online. ISBN 978-0-520-22784-2. S. 148.
↑ WANG, Fang. Geo-Architecture and Landscape in China’s Geographic and Historic Context. Vol. 1. Geo-Architecture Wandering in the Landscape. [s.l.] : Springer, 2016. ISBN 978-981-10-0483-4. S. 173.
↑ ^a ^b Welter, Albert (2022). A Tale of Two Stūpas: Diverging Paths in the Revival of Buddhism in China, Oxford University Press, pp. 124 – 125.
↑ ^a ^b RAJ, Razaq. Religious Tourism and Pilgrimage Festivals Management: An International Perspective. [s.l.] : CABI. ISBN 9781845932251. S. 108.
↑ ^a ^b ^c Courtney Bruntz, Brooke Schedneck (2020). Buddhist Tourism in Asia. University of Hawaii Press. pp. 86 – 88.
↑ Ritzinger, Justin (2017). Anarchy in the Pure Land: Reinventing the Cult of Maitreya in Modern Chinese Buddhism. Oxford : Oxford University Press. p. 144.
↑ Courtney Bruntz, Brooke Schedneck (2020). Buddhist Tourism in Asia, p. 90. University of Hawaii Press.
↑ Fanjingshan Biosphere Reserve, China [online]. UNESCO, 2019-08-01, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Johnston, W. (2000). Encyclopedia of Monasticism. Routledge. ISBN 1-57958-090-4. p. 271
↑ Walsh, Michael J. (2010). Sacred Economies: Buddhist Monasticism and Territoriality in Medieval China. Columbia University Press. ISBN 9780231519939. p. 87
↑ ^a ^b Paláce viery: najúžasnejšie chrámy veľkých svetových náboženstiev. Bratislava : Svojtka & Co, 2010. ISBN 978-80-8107-335-9. S. 334 – 335.
↑ Jing-tchan. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 7. In – Kalg. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-1-3. S. 517.
↑ ^a ^b čínske výtvarné umenie a architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 3. Č – Eg. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2003. ISBN 80-224-0761-5. S. 130.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

SUN, Xiaochun; KISTEMAKER, Jacob. The Chinese Sky During the Han: Constellating Stars and Society. Leiden, Boston : Brill, 1997. ISBN 978-90-04-10737-3.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Chuang-šan
Päktusan – hora, ktorú za posvätnú považovali Mandžuovia z dynastie Čching
Kchun-lun – miesto, kde sa nachádza broskyňový strom nesmrteľnosti pod dohľadom Si-wang-mu, kráľovnej matky Západu
Ťanšan

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sacred Mountains of China na anglickej Wikipédii.

[MN-1] TAI SHAN. In: JULYAN, Robert. Mountain Names. Seattle : Mountaineers, 1984. ISBN 978-0-89886-054-2. S. 199.

[:4-2] Mountain. In: EBERHARD, Wolfram. A Dictionary of Chinese Symbols : Hidden Symbols in Chinese Life and Thought. London; New York : Routledge & Kegan Paul, 1986. ISBN 978-0-7102-0191-1. S. 236.

[TAC-3] LITTLE, Stephen; EICHMAN, Shawn. Taoism and the Arts of China. Chicago; [Berkeley] : Art Institute of Chicago; University of California Press, 2000. Dostupné online. ISBN 978-0-520-22784-2. S. 148.

[4] WANG, Fang. Geo-Architecture and Landscape in China’s Geographic and Historic Context. Vol. 1. Geo-Architecture Wandering in the Landscape. [s.l.] : Springer, 2016. ISBN 978-981-10-0483-4. S. 173.

[:0-5] Welter, Albert (2022). A Tale of Two Stūpas: Diverging Paths in the Revival of Buddhism in China, Oxford University Press, pp. 124 – 125.

[CABI-6] RAJ, Razaq. Religious Tourism and Pilgrimage Festivals Management: An International Perspective. [s.l.] : CABI. ISBN 9781845932251. S. 108.

[BTA-7] Courtney Bruntz, Brooke Schedneck (2020). Buddhist Tourism in Asia. University of Hawaii Press. pp. 86 – 88.

[8] Ritzinger, Justin (2017). Anarchy in the Pure Land: Reinventing the Cult of Maitreya in Modern Chinese Buddhism. Oxford : Oxford University Press. p. 144.

[9] Courtney Bruntz, Brooke Schedneck (2020). Buddhist Tourism in Asia, p. 90. University of Hawaii Press.

[10] Fanjingshan Biosphere Reserve, China [online]. UNESCO, 2019-08-01, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online. (po anglicky)

[11] Johnston, W. (2000). Encyclopedia of Monasticism. Routledge. ISBN 1-57958-090-4. p. 271

[12] Walsh, Michael J. (2010). Sacred Economies: Buddhist Monasticism and Territoriality in Medieval China. Columbia University Press. ISBN 9780231519939. p. 87

[Paláce-13] Paláce viery: najúžasnejšie chrámy veľkých svetových náboženstiev. Bratislava : Svojtka & Co, 2010. ISBN 978-80-8107-335-9. S. 334 – 335.

[Beliana2-14] Jing-tchan. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 7. In – Kalg. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-1-3. S. 517.

[Beliana-15] čínske výtvarné umenie a architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 3. Č – Eg. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2003. ISBN 80-224-0761-5. S. 130.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]