Redaktor:Qwerty Qwertik/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Bratislava I[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne
Názov Sídlo Forma štúdia Webová adresa
Gymnázium Grösslingová 18 osemročná, štvorročná, päťročná bilingválna https://www.gamca.sk/
Gymnázium Jána Papánka Vazovova 6 osemročná, štvorročná, päťročná bilingválna https://vazka.sk/
Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským Dunajská 13 štvorročná (s VJM) https://mtag.sk/sk/
Cirkevné
Gymnázium Matky Alexie Jesenského 4/A osemročná, štvorročná https://gma.edupage.org/
Gymnázium svätej Uršule Nedbalova 6 osemročná, štvorročná https://v1.ursula.sk/gymnazium/
Súkromné
Súkromná spojená škola Cambridge International School Bratislava Úprkova 3 sedemročná (s vyučovacím jazykom anglickým) https://www.cambridgeschool.eu/sk
LEAF Academy Sasinkova 13 štvorročná (s vyučovacím jazykom anglickým) https://www.leafacademy.eu/sk/vitajte/

Stredné odborné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne
Názov Sídlo Webová adresa
Stredná priemyselná škola elektrotechnická Zochova 9 https://zochova.sk/
Stredná priemyselná škola strojnícka Fajnorovo nábrežie 5 https://www.fajnorka.sk/
Cirkevné
Cirkevná stredná odborná škola elektrotechnická P. G. Frassatiho Vazovova 12 https://soufrasba.edupage.org/

Konzervatóriá[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne
Názov Sídlo Webová adresa
Konzervatórium Tolstého 11 https://www.konzervatorium.sk/
Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej Gorazdova 20 https://www.tankonba.sk/

Okres Bratislava II[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne
Názov Sídlo Forma štúdia Webová adresa
Gymnázium Metodova 2 osemročná, štvorročná, päťročná bilingválna https://gmet.edupage.org/
Gymnázium Federica Garcíu Lorcu Hronská 3 osemročná, štvorročná, päťročná bilingválna https://www.gymhron.sk/
Gymnázium Ivana Horvátha Ivana Horvátha 14 štvorročná, päťročná bilingválna https://horvatha.edupage.org/
Gymnázium Jura Hronca Novohradská 3 osemročná, štvorročná, päťročná bilingválna, medzinárodné programy MYP a IB Diploma https://gjh.sk/
Gymnázium Ladislava Novomeského Tomášikova 2 osemročná, štvorročná http://gln.sk/
Cirkevné
Spojená škola sv. Vincenta de Paul Bachova 4 štvorročná https://vdp.sk/
Súkromné
1. súkromné gymnázium v Bratislave Bajkalská 20 osemročná, štvorročná https://1sg.sk/
English International School of Bratislava Radničné námestie 4 medzinárodné programy MYP a IB Diploma https://eisbratislava.org/
Súkromné gymnázium Galileo School Dudvážska 6 päťročná bilingválna https://www.galileoschool.sk/html/sk/index.html

Stredné odborné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne
Názov Sídlo Webová adresa
Obchodná akadémia Nevädzová 3 https://oanba.edupage.org/
Stredná odborná škola dopravná Kvačalova 20 https://www.sosdba.sk/
Stredná odborná škola chemická Vlčie hrdlo 50 https://www.sosch.sk/
Stredná odborná škola kaderníctva a vizážistiky Svätoplukova 2 https://www.beautycare-study.sk/
Stredná odborná škola obchodu a služieb Samuela Jurkoviča Sklenárova 1 https://sossklenarova.edupage.org/
Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická Drieňová 35 https://stav-geo.edupage.org/
Stredná odborná škola technológií a remesiel Ivanská cesta 21 https://sostar.sk/
Stredná zdravotnícka škola Záhradnícka 44 https://www.szsbaza.sk/
Súkromné
Cirkevná stredná odborná škola elektrotechnická P. G. Frassatiho Vazovova 12 https://soufrasba.edupage.org/

Stredné športové školy[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Bratislava III[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne
Názov Sídlo Forma štúdia Webová adresa
Gymnázium Hubeného 23 osemročná, štvorročná, päťročná bilingválna https://ghubeneho.edupage.org/
Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium Skalická cesta 1 osemročná https://www.spmndag.sk/
Cirkevné
Spojená škola de La Salle Čachtická 14 osemročná https://lasalle.sk/
Súkromné
Súkromné bilingválne gymnázium Česká 10 päťročná bilingválna https://www.gymnaziumceska.sk/index.php/sk/
Gymnasium Deutsche Schule Bratislava Bárdošova 33 osemročná bilingválna https://deutscheschule.sk/de/gym/

Stredné odborné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Konzervatóriá[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Bratislava IV[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne
Názov Sídlo Forma štúdia Webová adresa
Gymnázium Bilíkova 24 osemročná, štvorročná, päťročná bilingválna https://ghubeneho.edupage.org/
Gymnázium Ladislava Sáru 1 osemročná https://www.spmndag.sk/
Spojená škola Mokrohájska cesta 3 štvorročná https://mokrohajska3.edupage.org/
Spojená škola Tilgnerova 14 osemročná, päťročná bilingválna https://tilgnerka.edupage.org/
Cirkevné
Gymnázium sv. Františka z Assisi Karloveská 32 štvorročná https://svfrantisek.edupage.org/
Súkromné
British International School Bratislava Pekníkova 6 medzinárodný program IB Diploma https://www.nordangliaeducation.com/bisb-bratislava
Súkromné gymnázium ESPRIT Majerníkova 62 štvorročná https://www.sgesprit.sk/
Súkromné gymnázium pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním CENADA Majerníkova 60 osemročná https://www.centrumnadania.sk/sg-cenada

Stredné odborné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Konzervatóriá[upraviť | upraviť zdroj]

ALKANA

Okres Bratislava V[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne
Názov Sídlo Forma štúdia Webová adresa
Spojená škola Pankúchova 6 osemročná, päťročná bilingválna, medzinárodné programy MYP a IB Diploma https://www.gympaba.sk/
Gymnázium Alberta Einsteina Einsteinova 35 štvorročná, päťročná bilingválna https://einsteinova.edupage.org/
Cirkevné
Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa Haanova 28 päťročná bilingválna https://bilgym.sk/
Evanjelické lýceum Vranovská 2 päťročná bilingválna https://evlyceum.sk/
Gymnázium svätej Rodiny Gercenova 10 osemročná, päťročná bilingválna https://skolasvr.edupage.org/
Súkromné
Súkromné gymnázium ESPRIT Majerníkova 62 štvorročná https://www.sgesprit.sk/

Stredné odborné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Konzervatóriá[upraviť | upraviť zdroj]

Ľavica (politická strana v Nemecku)[upraviť | upraviť zdroj]

Qwerty Qwertik/pieskovisko
Qwerty Qwertik/pieskovisko
Základné informácie
Založenie16. júna 2007
PredsedaJanine Wissler
Martin Schirdewan
PodpredsedoviaAtes Gürpinar
Lorenz Gösta Beutin
Katina Schubert
Jana Seppelt
PoslancovSpolkový snem
39 / 736
[1]
Volebný výsledok4,9% (Spolkové voľby 2021)
Ideológiedemokratický socializmus
antimilitarizmus
Politické spektrumľavica až krajná ľavica[2]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuĽavica v Európskom parlamente - GUE/NGL
Európska politická stranaStrana európskej ľavice
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaĽavicová mládež solid
SídloKleine Alexanderstraße 28, 10178 Berlín, Nemecko[3]
Farbyčervená
Webhttps://www.die-linke.de

Ľavica (nem. Die Linke, neoficiálne aj Linkspartei) je nemecká politická strana, hlásiaca sa k demokratickému socializmu. Jej predsedami sú Janine Wissler a Martin Schirdewan.

V nemeckom Spolkovom sneme je zastúpená od roku 2009, no vždy len v role opozičnej strany. Okrem celoštátneho parlamentu má poslancov v niekoľkých krajinských parlamentoch, z toho v Durínsku má od roku 2014 aj premiéra Boda Ramelowa a v Brémach a v Meklenbursku-Prednom Pomoransku je súčasťou vládnej koalície.

Strana vznikla v roku 2007 zlúčením dvoch ľavicových strán - WASG, ktorá sa odštiepila od SPD, a Strany demokratického socializmu (PDS), ktorá bola priamou nasledovníčkou Jednotnej socialistickej strany Nemecka, ktorá vládla v niekdajšej Nemeckej demokratickej republike.[4] Prvé desaťročie od svojho vzniku bola vnímaná ako jediná „protestná" strana v Bundestagu, no odkedy sa do parlamentu dostala aj krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), začala Ľavica strácať na celoštátnej úrovni popularitu a v Spolkových voľbách 2021 dokonca so ziskom 4,9% nedosiahla potrebnú hranicu 5% na vstup do parlamentu. Zastúpenie v ňom však nakoniec získala vďaka víťazstvu troch jej kandidátov v jednomandátových obvodoch, čím splnila aspoň jednu podmienku na vznik poslaneckej frakcie. V súčasnosti trpí najmä vnútrostraníckymi nezhodami a odlivom protestných voličov, ktorých preberá hlavne AfD.

Ideológia strany býva najčastejšie označovaná ako demokratický socializmus, prípadne ako ľavicový populizmus. Vnútri strany však súperia viaceré krídla, ktoré sa líšia v pohľade na témy ako odstránenie kapitalizmu, vzťah k Rusku či postoj k režimu v NDR.[5] Ako celok sa však Ľavica zasadzuje najmä za sociálnu spravodlivosť, odstránenie chudoby, väčšie zdanenie bohatých, ako aj ochranu životného prostredia. Má ústretový postoj voči prijímaniu utečencov, čo ju výrazne odlišuje od AfD.[6] V zahraničnej politike je za vystúpenie Nemecka z NATO a proti nasadzovaniu nemeckých vojakov v zahraničí. Práve tieto zahraničnopolitické postoje Ľavice sú hlavným dôvodom, prečo s ňou na celoštátnej úrovni ostatné strany zväčša odmietajú spolupracovať.[7] Niektoré skupiny, ktoré fungujú v rámci strany, sú pod dohľadom Spolokového úradu pre ochranu ústavy, nemeckej obdoby tajnej služby, pretože sú označené za "otvorene extrémistické" a nepriateľsky nastavené voči liberálnej demokracii.[6]

Medzi tradičných voličov Ľavice patria robotníci a ľudia z nižšej triedy, ktorých však v posledných rokoch vo veľkom preberá Alternatíva pre Nemecko.[8] Svoje stále bašty má Ľavica predovšetkým v tzv. nových spolkových krajinách, teda v tých, ktoré boli súčasťou NDR - medzi obvody, v ktorých má tradične silné zastúpenie, patria napríklad tie v niekdajšom Východnom Berlíne.[4] Vo všetkých piatich týchto krajinách ako aj v Berlíne je zastúpená v parlamentoch. Hoci sa aj na západe dokázala etablovať, sú jej výsledky v „starých" krajinách omnoho slabšie.

Krátka histór

Ideológia, voliči, bašty

https://www.bpb.de/themen/parteien/parteien-in-deutschland/die-linke/42138/wahlergebnisse-und-waehlerschaft-der-linken/

Vysoká nad Kysucou[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoká nad Kysucou (do r. 1927 iba Vysoká, maď. Hegyeshely)

Vysoká nad Kysucou sa nachádza na krajnom severozápade Slovenska pri hranici s Českou republikou v regióne Horné Kysuce. Leží v doline rieky Kysuca medzi pohoriami Turzovská vrchovina na severe a Javorníky na juhu. Stred obce má nadmorskú výšku 543 m.n.m, najvyšším bodom je vrch Vrchtretina (925,5 m.n.m).[9] Od okresného mesta Čadca je vzdialená 23 kilometrov.

Ide o typický príklad kopaničiarskej obce s veľkým množstvom roztrúsených osád, ktoré sú zhrnuté do ôsmich obecných častí - Semeteš, Vysoká nad Kysucou, Nižný Kelčov, Vrchrieka, Jedľovník, Vyšný Kelčov, Zátoka a Zlámaná.[10]

Obec susedí na západe s Makovom, na severozápade s Českom, resp. obcou Bílá, na severe s Korňou, na východe s Turzovkou a na juhu s Veľkým Rovným.[9]

Obec bola založená Valachmi, ktorí osídľovali oblasť Horných Kysúc, v dvadsiatych rokoch 17. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1619, kedy sa obec pod názvom Vyszoka spomína v urbári panstva Bytča. Jej chotár bol vyčlenený z turzovského chotára a prvým richtárom sa stal Ján Rudinec. Obyvateľstvo sa živilo najmä chovom hospodárskych zvierat a lesníctvom, vďaka čomu vznikali jednotlivé kopaničiarske osady, a neskôr sa začalo rozvíjať aj poľnohospodárstvo. V roku 1720 mala obec, vtedy nazývaná Vyszoka - Makov, 44 poddanských rodín. Rast obce sa výrazne zrýchlil v priebehu 18. storočia - r. 1784 mala už 3147 obyvateľov. V roku 1772 bola založená farnosť a následne aj postavený farský kostol.

Vzhľadom na veľkú chudobu, spôsobenú hlavne neúrodnou pôdou, sa v 19. storočí urýchlilo vysťahovalectvo. Obyvatelia, ktorí sa živili najmä ako drotári či iní remeselníci, odchádzali za prácou najprv na Dolnú zem, neskôr aj do Ameriky, kde sa viacerým z nich podarilo uspieť na drotárskom trhu. Najznámejším potomkom amerických vysťahovalcov z Vysokej bol astronaut Eugene Andrew Cernan.

Po prvej svetovej vojne obec, dovtedy patriaca do Uhorska, pripadla Československu. Počas druhej svetovej vojny a SNP na jej území operovali partizánske jednotky. Smutným dňom v histórii obce je 20. apríl 1945, kedy jednotky Ruskej oslobodeneckej armády (vlasovcov) zavraždili v osade Semeteš 21 mužov vo veku od 16 do 61 rokov. Jediným preživším tejto tragédie bol Štefan Cipár, otec maliara Miroslava Cipára.[11]

V druhej polovici 20. storočia sa v súvislosti so zavedením socializmu zmenil životný štýl obyvateľov obce. V roku 1947 sa začala v obci výroba školského nábytku a vysocký závod sa stal neskôr prakticky jeho monopolným výrobcom. Časť obyvateľstva dochádzala za prácou do okolia Ostravy či pracovala na roľníckom družstve, ktoré bolo založené v roku 1949.

Cez Vysokú nad Kysucou prechádza cesta II/487 z Čadce do Makova, cez osadu Semeteš aj cesta II/541 z Kotešovej do Turzovky a osady Nižný Kelčov a Vyšný Kelčov spája cesta III/2022. Ostatné osady sú prístupné iba po miestnych komunikáciach. Obec leží na železničnej trati Čadca - Makov a obsluhujú ju dve zastávky - Vysoká nad Kysucou a Nižný Kelčov. Okrem železnice má obec aj autobusové spojenie s Makovom, Turzovkou a Čadcou, osada Semeteš aj s Bytčou a Žilinou.

  • rímskokatolícky Farský kostol sv. Matúša z druhej polovice 18. storočia v ústredí obce
  • rímskokatolícky Kostol Božského srdca Ježišovho z roku 1931 v Hornom Kelčove
  • turistická ubytovňa U Cipára v osade Semeteš z 30. rokov 20. storočia, rodný dom maliara Miroslava Cipára[12]
  • obecný úrad s pamätnou izbou astronauta E. A. Cernana
  • rodný dom "drotárskeho kráľa" Štefana Hunčíka v osade Vrchrieka
  • kaplnka Panny Márie Lurdskej na Lazoch, na mapách spomínaná už v r. 1824

ZŠ s MŠ E. A. Cernana, pošta, futbalové ihrisko, turistická ubytovňa, resocializačné zariadenie Semeteš

Domka - Združenie saleziánskej mládeže[upraviť | upraviť zdroj]

Domka - Združenie saleziánskej mládeže
Právna formaobčianske združenie
Zameraniepráca s mládežou
SídloMiletičova 552/7, 821 08 Bratislava
Vznik30. október 1991
IČO31789218
PredsedaJán Holubčík
Ďalšie odkazy
Webhttps://www.domka.sk

Domka - Združenie saleziánskej mládeže je slovenské občianske združenie, ktoré sa zaoberá prácou s mládežou. Vo svojej činnosti úzko spolupracuje s katolíckou rehoľou Saleziánov don Bosca. V súčasnosti patrí medzi najväčšie mládežnícke organizácie na Slovensku s 29 strediskami po celej krajine a s viac ako 8000 členmi, ktorí majú väčšinou od 6 do 30 rokov.

Poslaním Domky je výchova a sprevádzanie detí mládeže v duchu preventívneho výchovného systému, ktorý vymyslel v 19. storočí taliansky kňaz Ján Bosco. Ten je postavený na 4 pilieroch - dom, ihrisko, škola a kaplnka, ktoré majú rozvíjať mladých ľudí ako duchovne, tak aj fyzicky. Okrem saleziánov spolupracuje aj s ostatnými zložkami saleziánskej rodiny - Sestrami Márie Pomocnice, Združením saleziánov spolupracovníkov, s misijným združením Savio a ďalšími. Zároveň sa spolupodieľa aj na organizácii projektov Rady mládeže Konferencie biskupov Slovenska.[13]

V súčasnosti má Domka 29 stredisiek po celom Slovensku, z toho v 18 z nich pôsobia aj Saleziáni don Bosca.[14] Okrem pravidelnej činnosti v strediskách organizuje aj množstvo vzdelávacích a športových aktivít s celoslovenským zameraním. Taktiež je hlavným organizátorom každoročného gospelového festivalu Lumen v Trnave.[15]

Domka je členom Rady mládeže Slovenska, európskej siete saleziánskych mládežníckych organizácii Don Bosco Youth Net ako aj celosvetového Saleziánskeho mládežníckeho hnutia.

Externé odkazy

Podnestersko je vnútrozemská krajina, zo západu hraničí s regiónom Besarábia a z východu s Ukrajinou. Väčšina územia sa rozprestiera na ľavom brehu Dnestra, no 6 obcí (Cocieri, Molovata Nouă, Corjova, Pîrîta, Coșnița, a Doroțcaia) zostalo po vojne v roku 1992 pod kontrolou moldavskej vlády. Podnesterská vláda naopak kontroluje mesto Bendery a 4 ďalšie obce (Proteagailovca, Gîsca, Chițcani, a Cremenciug) ležiace na pravom brehu.

Povrch je prevažne rovinatý, pretože krajina leží na juhozápade Východoeurópskej roviny.

Parlamentné voľby v Moldavsku v roku 2021
Výsledky volieb podľa jednotlivých okresov
Výsledky volieb podľa jednotlivých okresov
ŠtátMoldavsko Moldavsko
Druhparlamentné voľby
OrgánParlament Moldavskej republiky
Dátum11. júla 2021
Účasť48,41%
Počet strán24
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky
Percentá hlasov
PAS
  
 52,80 %
BECS
  
 27,17 %
ŞOR
  
 5,74 %

Počet poslancov v parlamente

     PAS (63)
     BECS (32)
     ŞOR (6)
Poradie volieb
Predchodca {{{predchádzajúce}}} {{{aktuálne}}} {{{nasledujúce}}} Nástupca
Výsledok
Predchodca Pred voľbami Po voľbách Nástupca
Predseda vlády
Predchodca Aureliu Ciocoi Natalia Gavriliţová Nástupca
Predseda parlamentu
Predchodca Zinaida Greceanîi Igor Grosu Nástupca

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Hranica začína na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojmedzí na podvrchole Kremenca a pokračuje juhozápadným smerom. Prechádza Poloninami až k hlavnému mestu Zakarpatskej oblasti Ukrajiny Užhorod, kde prechádza do Východoslovenskej nížiny. Končí sa na slovensko-maďarsko-ukrajinskom trojmedzí na rieke Tisa pri maďarskom meste Záhon

y.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Až do druhej svetovej vojny bola Podkarpatská Rus (dnešná Zakarpatská oblasť) súčasťou toho istého štátneho celku ako Slovensko - najprv v rámci Uhorska, neskôr v rámci Československa. Po druhej svetovej vojne, keď bolo Československo obnovené podľa hraníc spred Mníchovskej dohody, anektoval Sovietsky zväz Podkarpatskú Rus a včlenil ju do Ukrajinskej SSR, čím vznikla spoločná hranica medzi ČSR a ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a rozdelení Československa v roku 1993 vznikli nové samostatné štáty Ukrajina a Slovensko a hranica z roku 1945 sa stala štátnou hranicou týchto dvoch krajín.

Hraničné priechody[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: [16]

Obrázok Názov Druh Prevádzka kategória
Ubľa - Malý Berezný / Малий Березний cestný nepretržitá osobná doprava (vrátane autobusov pravidelnej

a nepravidelnej dopravy, peších a cyklistov) a nákladná doprava do 3,5t

Vyšné Nemecké - Užhorod / Ужгород cestný nepretržitá osobná a nákladná doprava bez obmedzenia
Maťovské Vojkovce - Pavlovo / Павлове železničný nepretržitá nákladná doprava
Veľké Slemence - Malé Slemence / Малі Селменці cestný 08:00 - 20:00 pre peších a cyklistov
Čierna nad Tisou - Čop / Чоп železničný nepretržitá osobná a nákladná doprava

Hraničné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Prešovský kraj:

  • Okres Snina
    • Nová Sedlica
    • Zboj
    • Uličské Krivé
    • Ulič
    • Ubľa
    • Dúbrava

Košický kraj:

  • Okres Sobrance
    • Ruský Hrabovec
    • Inovce
    • Beňatina
    • Koňuš
    • Priekopa
    • Porúbka
    • Koromľa
    • Petrovce
    • Husák
    • Vyšné Nemecké
    • Záhor
    • Pinkovce
    • Lekárovce
  • Okres Michalovce
    • Maťovské Vojkovce
    • Ruská
    • Veľké Slemence
    • Ptrukša
  • Okres Trebišov
    • Čierna
    • Malé Trakany

UkrajinaSi[upraviť | upraviť zdroj]

Zakarpatská oblasť:[upraviť | upraviť zdroj]

  • Užhorodský rajón
    • Stavnenská obecná hromada
    • Veľkobereznianska obecno-mestská hromada
    • Dubrynycko-malobereznianska obecná hromada
    • Onokivská obecná hromada
    • Užhorodská mestská hromada
    • Cholmocká obecná hromada
    • Siurtská obecná hromada
    • Čopská mestská hromada

Zoznam[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Úradný názov Hlavné mesto Počet obyvateľov Rozloha Úradný jazyk Názov štátu v úradnom jazyku Anglický názov
Afganistan Afganská islamská republika Kábul afgančina Afghanistan
Albánsko Albánska republika Tirana albánčina Republika e Shqipërisë Albania
Alžírsko
Andorra

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie SNP sa nachádza v srdci Starého Mesta, na severovýchodnom okraji historického jadra Bratislavy. Má veľmi nepravidelný tvar, čo je dané tým, že vzniklo pozdĺž niekdajšieho mestského opevnenia a pospájaním viacerých verených priestorov v 19. storočí, takže sa nedá určiť jeho presná dĺžka alebo šírka. Pozvoľne sa zvažuje od Hurbanovho námestia na severe po Kamenné námestie a Štúrovu ulicu na východe. Ústia doň ulice Uršulínska, Poštová, Treskoňova, Klobučnícka, Špitálska, Dunajská, Laurinská, Gorkého a Štúrova.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Námestie SNP viedla prvá električková trať v meste, otvorená roku 1985, ktorá spájala Štefánikovu ulicu cez Štúrovu a Jesenského s nábrežím Dunaja. Nachádzali sa tu dve zastávky Wagnerova (približne v miestach dnešnej zastávky Nám. SNP) a Hlavná pošta (pred budovou pošty). Onedlho však bola zastávka Wagnerova presunutá severnejšie k Poštovej ulici. V roku 1898 dostala električková sieť na námestí svoju dnešnú podobu, keď bola sprevádzkovaná trať k Filiálnej stanici (dnes ŽST Bratislava filiálka) cez Špitálsku a Krížnu. Obe zastávky na námestí boli neskôr zrušené a nahradené jednou zastávkou Námestie SNP, ktorá sa nachádza v spodnej časti pred Starou tržnicou.

Za normálnych okolností tu zastavujú električkové linky 1,7,8 a 9, no momentálne je kvôli rekonštrukcii Dúbravsko-karloveskej radály reorganizovaná celá električková sieť, a tak cez námestie premáva iba linka 1. Počas prvej etapy rekonštrukcie radiály (rok 2019) plnilo funkciu prestupného uzla medzi normálnymi linkami a náhradnou linkou X6 na Molecovu.

Iné druhy dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky ostatné druhy dopravy sú na námestí zastúpené v menšej miere, s výnimkou pešej dopravy, keďže celá plocha má charakter tzv. mäkkej pešej zóny, čiže automobily môžu prechádzať iba so zníženou rýchlosťou. Vedie tadeto prvý cyklistický okruh O1 (Historický okruh), ktorý prechádza námestím kombináciou cyklopruhov, piktogramov, cyklopriechodov, ale aj jazdou po pešej zóne či vozovke.


Čas   Služby Zastávky M.Č. Električkové prípoje Iné prípoje
0 o
Hlavná stanica
The main railway station 		Staré Mesto 1 Autobusy 32 41 61 74 93 131

Trolejbusy 201 202
Nočné linky N21 N29 N31 N33 N34 N37 N53 N55 N61 N70 N74 N80 N93 N95

1 o Nám. Franza Liszta Staré Mesto 1 Autobusy 21 25 61 63 74

Trolejbusy 64 201 204 209 210
Nočné linky N33 N74

3 o
Úrad vlády SR Staré Mesto 1 Trolejbusy 203

Nočné linky N44

6 ↑
STU Staré Mesto 1 Autobusy 31 39 94

Nočné linky N55

8 o
Vysoká, Tchibo Outlet Staré Mesto 3 5 7 8 Autobusy 31 39 94

Nočné linky N55

10 o Poštová, Martinus Nové Mesto 4 8 9 Autobusy 21 25 68 78

Trolejbusy 210
Nočné linky N33 N55

12 o
Námestie SNP Nové Mesto 4 8 9 Autobusy 39 51 53 61 63 68 74 78

Trolejbusy 64 201 204 209
Nočné linky N55 N74

14 o
--> SND

Šafárikovo nám.<--

Nové Mesto 4 Nočné linky N53
15 o Nám. Ľ. Štúra Nové Mesto 4 Autobusy 53 75 98

Nočné linky N53

17 o
Polus City Center Nové Mesto 4 Autobusy 50 51 98

Nočné linky N53

18 o Zátišie Nové Mesto 4 Autobusy 51 58 196
Nočné linky N53
20 o
ŽST Nové Mesto
„Nové Mesto“ railway station 		Nové Mesto Autobusy 50 58 196


4[upraviť | upraviť zdroj]

Čas   Služby Zastávky M.Č. Električkové prípoje Iné prípoje
0 o
Kútiky
 Karlova Ves 9 Autobusy 35 X5

Nočné linky N34

1 o Borská Karlova Ves 9 Autobusy 21 25 61 63 74

Trolejbusy 64 201 204 209 210
Nočné linky N33 N74

3 o
Nám. sv. Františka Karlova Ves 9 Trolejbusy 203

Nočné linky N44

6 ↑
Nad lúčkami Karlova Ves 9 Autobusy 31 39 94

Nočné linky N55

8 o
Segnerova Karlova Ves 9 Autobusy 31 39 94

Nočné linky N55

10 o Molecova Karlova Ves 9 Autobusy 21 25 68 78

Trolejbusy 210
Nočné linky N33 N55

12 o
Botanická záhrada Karlova Ves 9 Autobusy 39 51 53 61 63 68 74 78

Trolejbusy 64 201 204 209
Nočné linky N55 N74

14 o
Lafranconi Staré Mesto 4 Nočné linky N53
15 o Kráľovské údolie Staré Mesto 4 Autobusy 53 75 98

Nočné linky N53

17 o
Chatam Sófer Staré Mesto 4 Autobusy 50 51 98

Nočné linky N53

18 o Most SNP Staré Mesto 4 Autobusy 51 58 196
Nočné linky N53
20 o

Šafárikovo nám. 		Staré Mesto Autobusy 50 58 196
0 o
Kamenné nám
 Staré Mesto 9 Autobusy 35 X5

Nočné linky N34

1 o Mariánska Staré Mesto 9 Autobusy 21 25 61 63 74

Trolejbusy 64 201 204 209 210
Nočné linky N33 N74

3 o
Americké nám. Staré Mesto 9 Trolejbusy 203

Nočné linky N44

6 ↑
Krížna Staré Mesto 9 Autobusy 31 39 94

Nočné linky N55

8 o
Trnavské mýto Karlova Ves 9 Autobusy 31 39 94

Nočné linky N55

10 o Odbojárov Karlova Ves 9 Autobusy 21 25 68 78

Trolejbusy 210
Nočné linky N33 N55

12 o
Nová doba Karlova Ves 9 Autobusy 39 51 53 61 63 68 74 78

Trolejbusy 64 201 204 209
Nočné linky N55 N74

14 o
MiÚ Nové Mesto Staré Mesto 4 Nočné linky N53
15 o Zátišie Staré Mesto 4 Autobusy 53 75 98

Nočné linky N53

17 o
ŽST Nové Mesto Staré Mesto 4 Autobusy 50 51 98

Nočné linky N53

18 o Odborárska Staré Mesto 4 Autobusy 51 58 196
Nočné linky N53
20 o

Magnetová 		Staré Mesto Autobusy 50 58 196


Vlčince[upraviť | upraviť zdroj]


Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]


Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vlčince sa členia na štyri časti, číslované od I po IV podľa toho, v akom poradí boli postavené. Najstaršou časťou sú Vlčince I, ohraničené ulicami Košická, Sv. Cyrila a Metoda, Hlboká cesta a Nemocničná. Následne boli postavené Vlčince II (priestor medzi ulicami Obchodnou, Matice slovenskej, Obežnou a Sv. Cyrila a Metoda), Vlčince III (medzi ul. Matice slovenskej, Vysokoškolákov a Rosinskou cestou) a ako posledné Vlčince IV na vŕšku medzi ulicami Obchodná, Sv. Cyrila a Metoda, Hlboká cesta a E. Nécseya. Najväčšou časťou sú Vlčince III, najmenšou Vlčince IV.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]


Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o hone s názvom Vltsintze pochádza z roku 1747, keď bol zakreslený na prvej mape mesta, ktorú zhotovil zememerač Michal Ruttkay-Nedecký. Nachádzal sa neďaleko cesty zo Žiliny smerom na Turiec. Stála tu stará osada, ktorá bola neskôr

Pôvodne sa na území dnešnej časti Vlčince III nachádzalo letisko, ktoré bolo vybudované v roku 1935 na mieste bývalého vojenského cvičiska Brezový majer. Pôvodne slúžilo len vojenským účelom, no neskôr aj civilným letom. Počas druhej svetovej vojny tu boli umiestnené letky slovenskej armády. Pri ústupe nemeckých vojsk zo Žiliny na konci vojny bolo zničené, ale už v júni 1945 sa obnovila jeho prevádzka, ktorá bola zastavená až v roku 1966. V auguste 1968 bolo obsadené sovietskou armádou. Definitívne zbúrané bolo v roku 1970.[17]

O rok nato sa začala stavba prvého obytného komplexu Vlčince I

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšou dopravnou tepnou je ulica Vysokoškolákov, ktorá prebieha po západnom okraji sídliska. Pôvodne sa jednalo o málo významnú ulicu, no doprava na nej výrazne stúpla po vybudovaní nákupných centier a vnútorného obchvatu mesta. Ďalšími významnými ulicami sú Obchodná, ktorá je kľúčová pre trolejbusovú dopravu, a ulice Sv. Cyrila a Metoda, Matice slovenskej a Rosinská cesta, ktorá uzatvára sídlisko z východnej strany. Zo severozápadu a severovýchodu obkolesujú Vlčince frekventované ulice Nemocničná (súčasť vnútorného obchvatu mesta) a Košická (výpadovka smerom na Martin).

Nosným prostriedkom MHD na sídlisku sú trolejbusy. Vlčince spájajú so zvyškom mesta tri trolejbusové trate: trať Matice slovenskej-Obchodná-Sv. Cyrila a Metoda-Košická, Obchodná-Vysokoškolákov-Spanyolova a trať cez Veľký diel na sídlisko Solinky. Vôbec prvou trolejbusovou traťou v meste bola trať z Matice slovenskej cez Obchodnú, Sv. Cyrila a Metoda, Košickú, Železničnú stanicu, Hálkovu až do depa na Kvačalovej, ktorá bola sprevádzkovaná v roku 1994. V ďalších troch rokoch sa dobudovali trate na uliciach Vysokoškolákov a Obchodnej, čím sa skompletizovala celá vlčinská trolejbusová sieť. Poslednou veľkou zmenou bolo otvorenie trolejbusovej trate z Fatranskej cez Veľký diel na Solinky v roku 2004, po ktorom sa zmenilo linkové vedenie. Vlčince obsluhovali linky 1, 4, 5, 6, 7, 8, 15 a 17.[18] Tento systém bol založený na okruhových linkách 5 (Vlčince - Solinky - Hliny - Nemocnica - Vlčince) a 7 ((Hájik – Hliny – Solinky – Vlčince – centrum – Hájik), ktorých opačné okruhy predstavovali linky 15 a 17. Ukázal sa však ako neefektívny, a preto pristúpil DPMŽ v roku 2007 k jeho zmene. Zrušili sa okruhové linky 15 a 17 a linka 8. Nové trasovanie dostala linka 4 (Vlčince - Košická - centrum - Hliny - Solinky - Vlčince) a zároveň vznikla linka 14, ktorá jazdila opačným smerom ako linka 4, linky 5 a 7 dostali klasické vedenie s dvomi konečnými a linka 6 premávala k obchodnému centru Dubeň. Toto trasovanie je s minimálnymi úpravami platné dodnes. [19]

Kultúra a šport[upraviť | upraviť zdroj]

A[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristické názvy v Ružinove[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na Nivách nájdeme niekoľko ulíc pomenovaných po postavách Veľkej Moravy (Svätoplukova, Mojmírova) a po slovenských mestách a regiónoch (Spišská, Novohradská). Keďže ide o jednu z najstarších častí Ružinova, zachovalo sa aj viacero pôvodných názvov ako Kvetná, Záhradnícka, Ružová dolina či Líščie nivy.
  • Na Štrkovci boli ulice pomenované prevažne po slovenských mestách a dedinách, z ktorých viaceré majú spojitosť s oslobodzovaním Slovenska sovietskou armádou (Tokajícka, Komárnická). V severozápadnej časti sa zachovalo zopár miestnych názvov ako Na paši, Brestová či Drieňová, ktorá sa neskôr stala hlavnou osou sídliska.
  • Ulice na Trávnikoch nesú výlučne názvy po rastlinách a kvetoch (Nevädzová, Papraďová)
  • Na Ostredkoch sa pomenúvanie nieslo v duchu vesmíru a sovietskeho kozmického programu a tak tu nájdeme ulice Sputniková, Astronomická, Kozmonautická či Stálicová.
  • Narozdiel od ostatných troch sídlisk nie sú ulice na Pošni pomenované podľa jednotného vzoru, skôr nesú názvy po rôznych slovenských aj zahraničných osobnostiach zo všetkých odvetví.
  • Ulice na Trnávke majú taktiež veľa zachovaných pôvodných názvov (Pri zvonici, Pri strelnici) a nové ulice nemali jednotný spôsob pomenúvania. Niekoľko ulíc je pomenovaných po krajinách, ďalšie po vedcoch, či obciach.
  • Rovnako ako na Trnávke je to aj v Prievoze, zaujímavosťou sú názvy ulíc ako Šťastná alebo Farebná, ale aj názvy viažúce sa k prievozskému kaštieľu (Kaštieľska, Kláštorská, Parková)
  • Albrechtova, pomenovaná r. 1965 po Alexandrovi Albrechtovi (1885 - 1958) významnom skladateľovi a dirigentovi, ktorý komponoval diela s tematikou bratislavského prostredia. Nachádza sa na nej iba jeden dlhý panelový bytový dom.
  • Alejová
  • Alešova Mikoláš Aleš
  • Ambrušova
  • Andreja Mráza Andrej Mráz
  • Astronomická
  • Astrová
  • Azalková
  • Azovská
  • Babuškova
  • Bachova j.s.bach
  • Bajkalská bajkal
  • Bajzova j i bajza
  • Bancíkovej
  • Banšelova
  • Bažantia
  • Bazová
  • Beckovská
  • Bencúrova
  • Bielkova
  • Bočná
  • Borodáčova
  • Brestová
  • Budovateľská
  • Bulharská
  • Bystrého
  • Cablkova
  • Čaklovská
  • Čalovská
  • Čečinová
  • Cesta na Senec
  • Chlumeckého
  • Čipkárska
  • Čmelíkova
  • Cyrilova
  • Ďatelinová
  • Daxnerovo nám. Dohnányho Doležalova Domkárska Domové role Drieňová Družicová Dr. Vladimíra Clementisa




  1. ↑ https://www.bundestag.de/abgeordnete
  2. ↑ https://www.bpb.de/themen/parteien/parteien-in-deutschland/die-linke/42135/die-organisation-der-linken/
  3. ↑ https://www.die-linke.de/start/
  4. ↑ a b Die LINKE – Staatslexikon [online]. www.staatslexikon-online.de, [cit. 2023-10-09]. Dostupné online.
  5. ↑ BILDUNG, Bundeszentrale für politische. Die Organisation der LINKEN | Parteien in Deutschland | bpb [online]. bpb.de, 2023-02-06, [cit. 2023-10-09]. Dostupné online. (po nemecky)
  6. ↑ a b BILDUNG, Bundeszentrale für politische. Die Programmatik der LINKEN | Parteien in Deutschland | bpb [online]. bpb.de, 2023-02-06, [cit. 2023-10-09]. Dostupné online. (po nemecky)
  7. ↑ BERLIN, Berliner Morgenpost-. Die Linke: Standpunkte und Kritik – Die wichtigsten Fakten im Steckbrief [online]. www.morgenpost.de, 2022-05-31, [cit. 2023-10-09]. Dostupné online. (po nemecky)
  8. ↑ BILDUNG, Bundeszentrale für politische. Kurz und bündig: DIE LINKE | Parteien in Deutschland | bpb [online]. bpb.de, 2023-02-06, [cit. 2023-10-09]. Dostupné online. (po nemecky)
  9. ↑ a b Obec Vysoká nad Kysucou - Poloha obce [online]. www.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  10. ↑ Štatút obce Vysoká nad Kysucou [online]. [Cit. 2022-09-09]. Dostupné online.
  11. ↑ REDAKCIA. Semeteš - osada s najtragickejšou udalosťou 2. sv. vojny na Kysuciach [online]. www.mojekysuce.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  12. ↑ HTTP://KARAC.SK, Design and development: Juraj Karáč, juraj@karac sk. Miroslav Cipár (1935) [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  13. ↑ Charakteristika Domky – Domka – Združenie saleziánskej mládeže [online]. [Cit. 2022-09-03]. Dostupné online.
  14. ↑ Štruktúra – Domka – Združenie saleziánskej mládeže [online]. [Cit. 2022-09-03]. Dostupné online.
  15. ↑ O FESTIVALE - Festival Lumen 2022 - OUT LOUD | Touch the sky [online]. [Cit. 2022-09-03]. Dostupné online.
  16. ↑ Hraničné priechody, Ministerstvo vnútra SR - Polícia [online]. www.minv.sk, [cit. 2021-08-24]. Dostupné online.
  17. ↑ Žilina, Letiště [1936-1970] : Vojenské objekty [online]. https://www.valka.cz, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online. (po česky)
  18. ↑ IMHD.SK. Linky MHD (6. 7. 2004) [online]. imhd.sk Žilina, [cit. 2020-01-05]. Dostupné online.
  19. ↑ IMHD.SK. História žilinskej MHD od roku 1988 do súčasnosti [online]. imhd.sk Žilina, [cit. 2020-01-05]. Dostupné online.

Významné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • 7172/2 - polyfunkčný dom Zlatý jeleň, postavený v rokoch 2004 - 2005 na mieste, kde kedysi stál rovnomenný hostinec
  • 464/4 - Kostol kresťanskej reformovanej cirkvi z roku 1913 od architekta Franza Wimmera. Na jeho mieste stála predtým budova hlavnej pošty, ktorá sa neskôr presťahovala do nového sídla na opačnej strane námestia.
  • 469/8, 9, 10; 470/11 - Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov, barokový komplex kostola a kláštora, ktorý zahŕňa aj nemocnicu. Kostol bol dokončený v roku 1692, no kláštor bol vybudovaný až v rokoch 1723-1728. Dnes v ňom sídli Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia. Na adrese 470/11 sa nachádza klasicistická budova, v ktorej sídli lekáreň Milosrdných bratov.

Kazachstan[upraviť | upraviť zdroj]

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa Kazachstan stal samostatným štátom. Na jeho čelo sa postavil bývalý predseda kazašských komunistov Nursultan Nazarbajev, ktorý viedol krajinu až do roku 2019, kedy odstúpil z funkcie prezidenta a za svojho nástupcu si vybral kariérneho diplomata Kasyma-Žomarta Tokajeva. Sám Nazarbajev si však ponechal funkciu predsedu bezpečnostnej rady a vytvoril okolo seba kult "Otca národa", ktorý zahŕňal aj premenovanie hlavného mesta Astana na Nur-Sultan.[1] Kazachstan bol napriek autoritárskemu režimu najsilnejšou ekonomikou v Strednej Ázii, pričom sa opiera najmä o nerastné suroviny, predovšetkým urán, ropa a zemný plyn. Podľa audítorskej firmy KPMG však vlastní polovicu všetkého bohatstva 200 ľudí.

  1. ↑ PROCHÁZKOVÁ, Petra. Bol všade ako Mickey Mouse v Disneylande. Kazašský otec národa skončil a s ním aj celý jeho klan [online]. Denník N, 2022-01-08, [cit. 2022-01-09]. Dostupné online.

Kramatorsk - pridať referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Kramatorsk
(Краматорськ)
mesto
Palác kultúry a techniky v Kramatorsku
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Donecká oblasť
Okres Kramatorský rajón
Rieka Kazennyj Torec
Nadmorská výška 177 m n. m.
Súradnice 48°44′16″S 37°35′03″V / 48,73778°S 37,58417°V / 48.73778; 37.58417
Rozloha 124 km² (12 400 ha)
Obyvateľstvo 147 145 (1.1.2022)
Hustota 1 186,65 obyv./km²
Vznik 1868
Primátor Olexandr Vasyľovič Hončarenko
Časové pásmo SEČ (UTC+2)
 - letný čas SELČ (UTC+3)
Poloha mesta na Ukrajine
Poloha mesta na Ukrajine
Webová stránka: krm.gov.ua
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kramatorsk (ukr. Краматорськ) je veľkomesto v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, súčasť regiónu Donbas. Je centrom Kramatorského rajónu a od roku 2014 plní aj funkciu administratívneho centra Doneckej oblasti, keďže pôvodné hlavné mesto Doneck je pod kontrolou separatistov. Samotné mesto malo v roku 2021 približne 150 000 obyvateľov, celá aglomerácia spolu s mestami Sloviansk, Družkivka a Konsťantynivka okolo 450 000 obyvateľov.

Kramatorsk vznikol v druhej polovici 19. storočia vďaka výstavbe stanice na Kursko--azovskej železničnej trati. Mesto sa ďalej rozvíjalo spolu s rozmachom priemyslu na celom Donbase. Po prvej svetovej vojne ho najprv krátko ovládala Ukrajinská národná republika a následne sa dostal do rúk Sovietskeho zväzu. V roku 1932 sa Kramatorsk stal oficiálne mestom a ďalej rástol. Vrchol populácie dosiahol začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, kedy mal cez 200 000 obyvateľov, no odvtedy toto číslo stále klesá.

Najdôležitejším odvetvím priemyslu v meste je výroba ťažkých strojov pre baníctvo a metalurgiu. Kramatorsk je aj sídlom niekoľkých vysokých škôl, vrátane troch, ktoré sa sem presunuli v roku 2014 z okupovaného Donecka.

Kramatorsk bol rovnako ako celý Donbas zasiahnutý ruskou inváziou na Ukrajinu. 8. apríla 2022 ruské jednotky zasiahli dvoma raketami železničnú stanicu, pri čom podľa ukrajinských orgánov zahynulo prinajmenšom 50 ľudí, keďže práve prebiehala rozsiahla evakuácia civilistov do bezpečnejších častí Ukrajiny. Okrem tohto útoku sa mesto stalo niekoľkokrát terčom ruských rakiet, no priame boje sa mu zatiaľ vyhli.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Qwerty_Qwertik/pieskovisko&oldid=7794021“