Egídius (opát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Svätý Egídius)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätý Egídius
Deathgiles.jpg
Tomas de Kolosvar, Smrť svätého Egídia, 1427, olej na dreve, Keresztény Múzeum, Ostrihom
Narodenie okolo 640, Atény
Úmrtie 1. september 720, Saint-Gilles
Atribúty pustovník v benediktínskom odeve s knihou a berlou, šíp v hrudi, laň so šípom
Patronát poľovníkov, žobrákov, kováčov, pastierov, lesov, dojčiacich matiek, Popradu, Bardejova, Korutánska, Štajerska, Norimbergu, Edinburghu, pomocník pri dobrej spovedi, proti malomocenstvu, proti neplodnosti, ochranca proti moru, suchu, ohňu a búrke
Cirkev rímskokatolícka cirkev, protestantské cirkvi
Sviatok 1. september
Portal.svg Biografický portál

Svätý Egídius alebo svätý Egid (lat. Aegidius, angl. Giles, fr. Gilles, tal. Egidio, čes. Jiljí) bol mních, pustovník a neskorší opát. Patrí k štrnástim pomocníkom v núdzi.

Život podľa legiend[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k absencii historických záznamov sa údaje o jeho živote zakladajú zväčša na legendách. Pochádzal zo zámožnej aténskej rodiny (údajne z kráľovského rodu) a od útleho detstva bol vychovávaný v kresťanskej viere. Zlomový moment v jeho živote nastal po smrti rodičov. Nadobro opustil svetský život, majetok rozdal chudobným a plne sa oddal službe Kristovi a trpiacim.

Ako mladý sa dostal loďou do juhofrancúzskeho Arles kde strávil nasledujúce dva roky. Sám však túžil po pustovníckom živote v ústraní. Opustil rušné mesto a vydal sa hľadať vytúženú samotu. Cestou sa zoznámil s pustovníkom Veredemom a prosil ho, aby ho prijal za spoločníka. Veredemus mu vyhovel a bol Egídiovi starostlivým vodcom. Obaja pustovníci nažívali vo svornosti a láske. Keď však zovšadiaľ prichádzali ľudia, aby si vyprosili poučenie v rozmanitých potrebách, Egídius, aby ušiel davom ľudí, opustil Veredema a putoval do neznámych a neschodných krajín. Našiel opustenú jaskyňu, do ktorej sa uchýlil. Podľa legendy mu čoskoro robila spoločnosť laň, ktorá ho kŕmila svojím mliekom.

Jedného dňa chceli kráľovskí poľovníci laň zabiť, ale neviditeľná sila zabránila, aby sa k zvieraťu priblížili. Tak to šlo niekoľko dní, až na lov prišiel sám kráľ, aby laň zastrelil. Zviera utieklo k Egídiovi do jaskyne a ležalo pri jeho nohách. Kráľ naslepo vystrelil šíp do vchodu jaskyne. Tam potom ale našiel krvacajúceho Egídia a nezranenú laň túliacu sa k nemu. Panovník ponúkol Egídiovi lekársku pomoc a peniaze. Pustovník však odmietol, prosil kráľa len o jednu vec: aby mu dal v tejto samote vystaviť kláštor. Kráľ splnil jeho prianie, a tak vznikol okolo roku 680 Kláštor Saint-Gilles (v dnešnom meste Saint-Gilles-du-Gard v regióne Languedoc-Roussillon). Egídius bol jeho prvým opátom a na základe regulí sv. Benedikta viedol kláštor až do svojej smrti 1. septembra 720. Tu bol aj pochovaný. Neskôr jeho ostatky preniesli do mesta Toulouse a uložili ich v krypte Baziliky Saint-Sernin. Bazilika s hrobkou je dodnes významným pútnickým miestom.

Svätý Egídius bol po stáročia uctievaný ako patrón poľovníkov, žobrákov, malomocných, bol taktiež patrónom pri dobrej spovedi, proti neplodnosti. S jeho pôsobením sa spája viacero zázračných udalostí. Patrí k jedným z najpopulárnejších svätcov aj napriek tomu, že jeho sviatok z oficiálneho kalendára svätých vypadol.

O jeho obľúbenosti svedčí nepreberné množstvo jemu zasvätených kostolov a chrámov na celom svete (na Slovensku je mu zasvätená známa Bazilika svätého Egídia v Bardejove či Kostol svätého Egídia v Poprade, v Česku napr. Kostol svätého Jiljí v pražskom Starom Meste, významnou stavebnou pamiatkou je monumentálna gotická Katedrála svätého Egídia v škótskom Edinburghu).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Majster svätého Egídia

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
  • I. Rusina, M. Zervan, Životy svätých - ikonografia, Pallas, Bratislava 1994, ISBN 80-7095-019-6

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]