T-35

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
T-35
T-35 v Kubinke

T-35 v Kubinke

Základná charakteristika
Posádka 11 mužov
Dĺžka 9,72 m
Šírka 3,2 m
Výška 3,43 m
Hmotnosť 45 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 11-30 mm
Hlavná zbraň 76,2 mm kanón 27/32
Sekundárne zbrane 2x 7,62 mm guľomet DT
Pohon a pohyb
Pohon Mikulin M-17M
370 kW
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 30 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 8,2
Dojazd 150 km
Priechodnosť 1200 mm

Tank T-35 bol sovietsky ťažký tank, vyrábaný v medzivojnovom období a na začiatku druhej svetovej vojny. Jeho hlavným rozlišovacím znakom bola korba, ktorá bola osadená 5 vežami s rôznymi zbraňami. Červená armáda ho využívala iba v obmedzenom počte. Tieto tanky sa vyznačovali veľkou nespoľahlivosťou a častými mechanickými poruchami (najviac motor a prevodovka). Iba pár strojov bolo nasadených v operácii Barbarossa.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tank T-35 bol navrhovaný v dizajnovom stredisku OKMO továrne Boľševik. Tieto práce sa začali v roku 1930, kedy dva tímy prišli s dvomi plánmi tanku T-35.

Prvý návrh Edwarda Grotta bol tank s hmotnosťou 100 ton osadený 4 vežami TG-5, pričom každá mala vo výzbroji 107 mm námorné delo. Bol vybavený ovládaním volantom a pneumatickým odpružením, ale po čase sa od neho upustilo.

Druhý typ bol od návrhára N. Tsietsa, ktorý bol pre ľahšiu a kratšiu verziu s hmotnosťou 37 ton, inšpirovanou tankom Vickers A1E1 Independent.

V roku 1932 bol vyhotovený návrh s delom kalibru 76,2 mm a váhou 35 ton. Prvý prototyp bol mal štyri veže osadené dvomi kanónmi kalibru 37 mm a dvomi guľometmi. Mal značne poruchovú prevodovku a z hľadiska finančnej a materiálovej stránky bol výrobne príliš zložitý. Preto bolo od neho upustené.

Druhý prototyp bol vybavený novým motorom a prevodovkou. Boli použité veže z T-28. Guľometné veže boli identické, hlavná veža osadená kanónom kalibru 76.2 mm značne prepracovaná (T-28 mal vzadu na veži guľomet). V roku 1935 bol tank prijatý do sériovej výroby v Charkovskej lokomotívnej továrni, kde vyrobili dve rady po 10 tankov.

Od roku 1936 do roku 1938 prešiel tank mnohými úpravami. Úpravy sa týkali hlavne diel a veží.

Bojové nasadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tanky T-35 slúžili u 5. ťažkej tankovej brigády v Moskve od roku 1935 do roku 1940, a to hlavne na propagandistické účely. V júli 1940 prišla otázka z veliteľstva, či sa majú tanky T-35 stiahnuť z frontových operácii alebo prerobiť a osadiť ťažkým delostrelectvom.

Podľa rozhodnutia boli tanky spojené do 67. a 68. tankovej brigády 34. tankového regimentu. V roku 1940 bolo 90% tankov zničených ich osádkami pre vysokú poruchovosť a neschopnosť čeliť tankom Wehrmachtu. Jeden tank bol dopravený do nemeckého mesta Kummersdorf na testovanie.

Zvyšné tanky bojovali v Zimnej vojne proti Fínsku. Zostali iba 4 tanky T-35, ktoré slúžili na výcvik. Vojnu prežil iba jeden, ktorý je vystavený v tankovom múzeu v meste Kubinka neďaleko Moskvy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alexander Lüdeke - Bojová technika druhej svetovej vojny. Slovart 2010. - ISBN 978-80-8085-730-1
  • Ivo Pejčoch a Svatopluk Spurný: Obrněná technika 4. SSSR 1919-1945 (2. část). Ares, Vašut 2002, ISBN 80-86158-18-7