KV-2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
KV-2
Prototyp tanku KV-2 z roku 1940

Prototyp tanku KV-2 z roku 1940

Základná charakteristika
Posádka 6 mužov
Dĺžka 680 cm
Šírka 332 – 335 cm³
Výška 328 cm
Hmotnosť 52 000 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 30 až 110 mm
Hlavná zbraň 152 mm húfnica M-10
(36 nesených nábpojov)
Sekundárne zbrane 3x 7,62 mm guľomet DT
(3024 nesených nábojov)
Pohon a pohyb
Pohon 12-valcový Diesel W-2K
404 kW (550 k)
Odpruženie torzné tyče - Christie
Max. rýchlosť 26 km/h po ceste
Pomer výkon/hmotnosť 10,5 k / tona
Dojazd 250 km po ceste
Priechodnosť priekopa o šírke 270 cm
stena vysoká 120 cm
brod hlboký 160 cm

KV-2 (skratka pre Kliment Vorošilov, bežne nazývaný „KV“) bol sovietsky ťažký tank vyrábaný medzi rokmi 1940 - 1941 a používaný na začiatku druhej svetovej vojny. Bol vyvinutý na základe skúseností s nasadením prototypu tanku KV-1, proti Mannerheimovej línii. Od svojho predchodcu sa líšil najmä novou výrazne väčšou vežou so zabudovanou húfnicou kalibru 152 mm. Tank patril medzi najťažšie tanky svojej doby, vážil až 52 ton.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1939 bol do výzbroje Červenej armády zavedený nový typ ťažkých tankov KV-1. Jeho zavedeniu predchádzali veľmi úspešné skúšky v poli, počas Zimnej vojny. Pri bojoch so silne opevnenými bunkrami Mannerheimovej línie sa však ukázalo, že vtedajšie sovietske tanky nedisponujú dostatočne veľkou palebnou silou. Bolo preto rozhodnuté upraviť nový tank KV, tak aby mohol ničiť aj takéto silne opevnené body. Úpravou veže tak vznikol KV-2.

Nový typ mal rovnaký podvozok a korbu ako KV-1, ale dostal novú krabicovitú otočnú vežu, v ktorej bola u prototypu lafetovaná 122 mm húfnica. Neskrošie verzie dostali 152 mm húfnicu. Tank tak disponoval mohutnou palebnou silou, avšak masívna a veľká veža znamenala značné preťaženie podvozku, ktorý bol dimenzovaný na podstatne ľahšie zaťaženie a často sa preto kazil. Veža mala vysokú siluetu, ktorá ho na bojisku robila ľahším terčom. Tank mal aj iné nevýhody, okrem vysokej siluety a hmotnosti to tiež bol nedostatočný výkon motoru (iba 500 k – 375 kW), čo ešte zhoršovalo nízku pohyblivosť a malú rýchlosť v teréne, ale i na ceste.

Výroba tanku prebiehala najmä v Charkovskom traktorovom závode. Celkovo bolo vyrobených okolo 334 ks KV-2 všetkých verzií. Čoskoro po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bola výroba zastavená. V roku 1943 boli KV-2 nahradené ťažkými samohybnými delami SU-152.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Opustený tank KV-2, ktorý počas leta 1941 našli Nemecké jednotky

Stroj bol vyrábaný súbežne s verziou KV-1. Tanky KV-2 aj jeho vylepšená verzia KV-2B (postavená na podvozku KV-1B) neboli na bojiskách východného frontu v dôsledku neveľkého počtu vyrobených kusov (na sovietske pomery nebolo 334 ks veľkým množstvom), natoľko dominantným typom ako KV-1 či T-34. Tanky KV-2 sa na fronte zvlášť nevyznamenali[1]. Vhodné nasadenie KV-2 na fronte však znamenalo pre Nemcov značné nepríjemnosti, pretože jeho ťažké pancierovanie odolávalo paľbe väčšiny nemeckých protitankových zbraní. Zastaviť útok týchto obrnencov sa Nemcom darilo zväčša iba za cenu veľkého úsilia.

23. júna 1941 sa jedinému tanku KV-2 podarilo zastaviť postup celej nemeckej 6. tankovej divízie ktorá sa pokúšala vybudovať predmostia na rieke Dubysa pri Raseiniaj v Litve. Tank, ktorý sa prebil hlboko za nemecké línie pri jednom zo sovietskych protiútokov zastavil na dôležitej križovatke a takmer dva dni blokoval prísun zásob pre divíziu, ktorá v dôsledku toho bola nútená zastaviť svoj postup. Nemci na tank síce opakovane zaútočili protitankovými kanónmi, údernými jednotkami ženistov ale vyradiť sa im ho podarilo až po dvoch dňoch. Tvrdý odpor posádky sovietskeho tanku, ktorá však nakoniec celá padla v boji, spôsobil čiastočné zabrzdenie útoku Panzergruppe 4 na Leningrad[2].

Koristé stroje s obľubou nasadzovali aj Nemci. Jeden dokonca objavili Američania v apríli 1945 pri obsadzovaní Kruppovych závodov v Essene.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Chris Bischop: The Encyclopedia of Weapons of World War II., Barnes & Noble, Inc., Londýn, 2002, s. 40
  2. Tsouras, P. G., Německé tanky na východní frontě. Generál Erhard Raus a jeho tankové divize v Rusku 1941 - 1945. Jota Military, Brno, 2003, 334 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]