Tabla
| Tabla | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Turčianske Teplice, Banská Bystrica |
| Obce | Turček, Kordíky |
| Pohorie | Kremnické vrchy |
| Podcelok | Flochovský chrbát |
| Povodia | Turiec, Hron |
| Nadmorská výška | 1 178,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′53″S 19°00′51″V / 48,7815°S 19,0143°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Kordík
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tabla (1 178,4 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží nad obcou Kordíky, približne 8 km severozápadne od Banskej Bystrice.[2] Vrcholom prechádza 
značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Nevýrazný vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Turčianske Teplice a Banská Bystrica. Vrcholom zároveň prechádza hranica katastrálnych území obcí Turček a Kordíky.[4] Tak ako veľká časť hrebeňa v tejto oblasti Kremnických vrchov, aj Tabla je výškovo len málo výrazná. Tvorí dlhý horský hrebeň, vymedzený na severe sedlom Pod Tablou a na juhu Kordíckym sedlom.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Tabla je súčasťou hrebeňa, ktorý sa najmä z východnej strany ukazuje ako výškovo homogénny. Južne od vrcholu je v hrebeni nepatrne vyšší Kordícky štít 1 182 m n. m. a vrch Vyhnatová (1 283 m n. m.), východne leží Fintová (821 m n. m.), severne Štefanka (1 010 m n. m.) a Svrčinník (1 313 m n. m.) a západne lokalita Tri kopce.[5] Východné svahy odvodňujú prítoky Harmanca a Kordíckeho potoka, západná časť je pramennou oblasťou rieky Turiec. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP, ktorá pokračuje južným smerom na Skalku (1 232 m n. m.) s vysielačom Suchá hora.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Zalesnený vrch ponúka minimum lokalít, vhodných na rozhľad, napriek tomu malé otvorené časti poskytujú výhľady najmä na okolie. Okrem susedných vrchov pohoria je pozorovateľná južná časť Veľkej Fatry, západná časť Nízkych Tatier, Poľana i Veporské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke (Cesta hrdinov SNP):
- z juhu zo Skalky (1 232 m n. m.) cez Kordícke sedlo
- zo severu zo sedla Malý Šturec cez Svrčinník a sedlo Pod Tablou
- po
značke:
- z Kordík cez Kordícke sedlo
- z Turčeka cez rázc. Studený žľab[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 57.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.