USS Idaho (BB-42)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Idaho
Uss idaho bb-42.jpg
USS Idaho (BB-42)
Základná charakteristika
Štát USA USA
Druh bojová loď
Staviteľ New York Shipbuilding Compan, Camden (New Jersey)
Začiatok výstavby január 1915
Dátum spustenia na vodu 30. jún 1917
Dátum prevzatia námorníctvom 24. marec 1919
Dátum potopenia (vyradenia) 17. september 1956
Dĺžka 190 m
Šírka 29,6 – 9,75 m
Ponor 9,1 – 10,36 m
Štandardný výtlak 32 000 ton
Bojový výtlak 33 500 ton
Posádka 1 081 (55 dôstojníkov, 1 026 mužstvo)
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred 279 – 203 mm
Pancierovanie barbet 457 – 228 mm
Pancierovanie paluba 152,5 – 76,2 mm
Hlavná výzbroj 12 x 356 mm (14"/50) (4x3)
Pomocná výzbroj 14 x 127 mm (5"/51), 4 x 76 mm, 2 × 21" (533 mm) torpédomety
Protilietadlová výzbroj 8 x 127 mm AA (5"/25)
Lietadlá 3
Pohon a pohyb
Pohon 9 kotlov Babcock&Wilcox, 4 parné turbíny Westinghouse
27 500 hp (20 500 kW)
Palivo
3 277 ton
Maximálna rýchlosť 21 uzlov
Poznámky
údaje po dokončení stavby okrem protilietadlovej výzbroje, tá bola pridaná až v rokoch 1931 – 33.

USS Idaho bola tretia jednotka triedy New Mexico. Pomenovaná bola v súlade s doktrínou USA po jednom zo spolkových štátov USA, konkrétne po 43 štáte - Idaho. Mala dve sesterské lode New Mexico a Mississippi.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Kýl bol založený v lodeniciach New York Shipbuilding Compan v Camdene v štáte New Jersey januáry 1915. Na vodu bola spustená 30. júna 1917 a US Navy si ju prevzala 24. marca 1919.

Pohon a pancierovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon zabezpečovalo 9 kotlov Babcock & Wilcox , ktoré poháňali 4 turbíny ktoré na rozdiel od prvej jednotky New Mexico poháňali priamo štyri lodné skrutky s výsledným výkonom 27 500 ks, ktoré premieňali na maximálnu rýchlosť lode 21 u..

Bočný pancierový pás bol hrubý 279 – 203 mm. Paluba bola chránená 152,5 – 76,2 mm pásom. Hlavné delostrelectvo bolo uložené vo vežiach s hrúbkou panciera 457 – 228 mm sekundárne delostrelectvo malo pancierovanie 152 – 76 mm.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná výzbroj pozostávala z dvanástich diel kalibru 365 mm (14"/50 cal.) v štyroch trojhlavňových vežiach (dve vpredu, dve vzadu). Pomocnú výzbroj tvorilo 22 diel kalibru 127 mm (5"/51) uložených v kazematách po 11 na každej strane. V priebehu krátkeho času bolo odstránených 8 diel z najnižších kazemát, pretože sa táto pomocná výzbroj ukázala ako neefektívna (použiteľná len pri pokojnom mori). V tridsiatich rokoch bolo pridaných 8 x 127 mm (5"/25 cal.). Loď niesla dva 533 mm torpédomety.

Služba[upraviť | upraviť zdroj]

USS Idaho počas cvičenia približne okolo roku 1930.

13. apríla 1919 sa uskutočnili prvé tréningové plavby v zálive Guantanamo odtiaľ sa presunul k New Yorku, kde nalodil Prezidenta Brazílie Epitácio Pessoau na jeho ceste do Rio de Janeiro 6. júla. 17. júla sa už vrátila späť. Nato prešiel cez Panamský kanál do Monterey v Kalifornii a následne v septembri bola jednotka presunutá do stavu Pacifickej flotily. Zúčastnila sa cvičení a prehliadok včítane prehliadky flotily Prezidentom Woodrowom Wilsonom 13. septembra 1919. V roku 1920 viezol štátnych sekretárov (námorníctva a vnútra) Josephusa Danielsa a Franklina K. Lanea (Johna B. Paynea) na ich inšpekcii po Aliaške.

Po návrate z Aljašky 22. júla 1920 časť flotily manévrovala v oblasti Kalifornie a ďalej na juh pri Čile. Takéto intenzívne trénovanie pokračoval až do roku 1925 s krátkymi prestávkami. Napríklad v Seattly pozdravila Prezidenta Warrena Hardinga, krátko pred jeho smrťou v roku 1923.

Bojová loď sa od 15. apríla 1925 do 1. júla zúčastnila vojnových hier pri Havaji, načo navštívila Samou, Austráliu, a Nový Zéland. Z ciest sa vrátila 24. septembra 1925 a zakotila v San Franciscu v Kalifornii. Pričom na spiatočnej ceste stihla nalodiť Johna Rodgersa a jeho hydroplán po jeho pokuse preletu z USA na Havaj.

Nasledujúcich šesť rokov operovala Idaho zo základne San Pedro (Kalifornia), počas ktorých cvičila vpri pobreží Kalifornia a v Karibskom mori. 7. septembra 1931 vyplávala zo San Pedra a presunula sa na východné pobrežie USA.

Rekonštrukcia a prestavba[upraviť | upraviť zdroj]

30. septembra 1931 do 9. októbra 1934 podstúpila jednotka rozsiahlu (generálnu) prestavbu v lodeniciach Norfolk Navy Yard v Norfolku. Úpravy sa týkali pridania lepšieho pancieru, zosilnené boli aj podhladinové časti, kde boli pridané protitorpédové oddiely, lepšie strojné zariadenia, odstránené valcovité stožiare a prestavané nadstavby. To malo za následok zvýšenie výtlaku o 10 000 BRT a mierne rozšírenie plavidla. Po dokončení 9. októbra podstúpila konštrukčné skúšky v Karibiku, aby sa následne 17. apríla vrátila Idaho na svoju domovskú základňu San Pedro.

Služba[upraviť | upraviť zdroj]

USS Idaho kotviaca na Islande (október 1941).

Po príchode do San Pedra sa venovala naďalej v cvičeniach a streľbách až do vypuknutia II. svetovej vojny v Európe načo sa presunula na Havaj ako časť bojovej flotily (1. jún 1940). Vzápätí však bola 6. júna prevelená na východné pobrežie do Atlantiku ako súčasť patrol USA. V septembri chránil Americkú predsunutú základňu na Islande s domovským prístavom vo fjorde Hvalfjordur. Až do 7. decembra 1941.

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

27. augusta 1945 bola súčasťou okupačných síl v Tokijskom zálive a 2. septembra bola pri podpise kapitulácie Japonska O štyri dni neskôr sa presunula Panamským kanálom na východné pobrežie do Norfolku, kde dorazila 19. októbra. Dňa 3. júla 1946 bola deaktivovaná a presunutá do zálohy. 24. novembra 1947 bola predaná do šrotu firme Lipsett, Incorporated, z New York City.

Idaho obdržala počas II. sv. vojny sedem hviezd za službu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku USS Idaho (BB-42) na anglickej Wikipédii.


Bojové lode: Trieda New Mexico
US Naval Jack 48 stars.svg
Predchádzajúca trieda: Pennsylvania Nasledujúca trieda: Tennessee
New Mexico · Mississippi · Idaho