Preskočiť na obsah

Veľký Milič (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľký Milič
vrch
Veľký Milič
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko
Regióny Košický, Boršodsko-abovsko
-zemplínska župa
Okresy Košice-okolie, Šiatronovomestský
Obce Skároš, Füzér
Pohorie Slanské vrchy
Zempléni-hegység
Podcelok Milič
Povodie Bodrog
Nadmorská výška 895,0 m n. m.
Súradnice 48°34′36″S 21°27′30″V / 48,5767°S 21,4582°V / 48.5767; 21.4582
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z obce Slanská Huta
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvyšší bod podcelku Milič a maďarského pohoria Zempléni-hegység

Veľký Milič[1] (maď. Nagy-Milic; 895,0 m n. m.)[2][3][4] je vrch v Slanských vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[5] Leží na slovensko-maďarskej hranici nad obcou Slanská Huta, približne 14 km juhovýchodne od Košíc.[6] Je tiež najvyšším vrchom maďarského pohoria Zempléni-hegység.

Nachádza sa na južnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Milič.[5] Vrch leží na štátnej hranici a pomedzí Košického kraja a Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy. Zasahuje do okresu Košice-okolie a Šiatronovomestského okresu a na katastrálne územie obce Skároš[1] a Füzér. Najbližšími sídlami sú severne situované obce Slanská Huta a Nový Salaš, západne sa nachádza Skároš, Ždaňa a Trstené pri Hornáde, východne Kuzmice a Brezina a južne Pusztafalu a Füzér.[3][6]

Veľký Milič leží na južnom okraji podcelku Milič, priamo na slovensko-maďarskej hranici, ktorá je zároveň hranicou Slanských vrchov a pohoria Zempléni-hegység. Je súčasťou hrebeňa, vedúceho od Bradla (840 m n. m.) juhovýchodným smerom cez Suchú horu (806 m n. m.) na Lipovec (620 m n. m.). Západne sa nachádza Hajagos-hegy (843 m n. m.), Poliaška (601 m n. m.) a Sereňa (645 m n. m.), severne Suchá hora (806 m n. m.), Dobrák (820 m n. m.), Bradlo (840 m n. m.), Medvedí vrch (563 m n. m.), Malý Milič (759 m n. m.) a Čierny vrch (458 m n. m.), východne Suchá hora (605 m n. m.), Skala (608 m n. m.) a Lipovec (620 m n. m.) a južne Oritahegy (798 m n. m.), Kis-Milic (892 m n. m.), Magas-hegy (672 m n. m.) a Hermanház-tető (878 m n. m.).[6][3]

Západné svahy sú pramennou oblasťou potoka Trebeľa, východné odvodňuje jej prítok Miličský potok a Starý potok, smerujúce do Roňavy v povodí Bodrogu. Vodu z južných svahov odvádza Nagy-patak do riečky Bisó. Vrcholom vedie značený turistický chodník a severná časť masívu je súčasťou prírodnej pamiatky Miličská skala.[6] Východne sa nachádza Národná prírodná rezervácia Veľký Milič. Približne 500 metrov od hlavného vrcholu sa na vedľajšom vrchole nachádza Károlyho rozhľadňa (maď. Károlyi-kilátó), ktorá poskytuje výhľady do krajiny. Rozhľadňa je vysoká 16,8 m a jej najvyššia dostupná časť pre turistov je vo výške 11 metrov.

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou, no tiež neďalekej rozhľadne je možné pozorovať okolité vrcholy Slanských vrchov a Zempléni-hegységu, Košickú kotlinu, Východoslovenskú nížinu, Vihorlatské vrchy, Volovské vrchy a výnimočne aj Tatry.[8]

  • po zeleno značenej trase:
    • od juhovýchodu z rázc. Čatorňa po hraničnom hrebeni
    • od juhozápadu z blízkeho sedla Veľký Milič
  • po žlto značenej trase cez sedlo Veľký Milič:
    • od severozápadu z Malej Márovky
    • od severovýchodu zo sedla Malý Milič[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 88.
  3. a b c Slanské vrchy – Dargov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.
  5. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
  6. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]