Violončelový koncert
Violončelový koncert je dielo z oblasti klasickej hudby. Tak ako každý koncert, je určený pre sólový nástroj (v tomto prípade violončelo) a orchester (symfonický, sláčikový, prípadne menšie zoskupenie hudobných nástrojov). Hranica medzi úlohou violončela a orchestra môže byť rôzne posunutá v závislosti na zámere skladateľa. Koncert má spravidla oddelené tri vety, ale výnimkou nemusia byť ani vety štyri, tri vety hrané bez prerušenia, či jednovetý koncert.
História[upraviť | upraviť zdroj]
História violončelového koncertu siaha už do baroka. Vyvinul sa prirodzene ako ako snaha o predvedenie sa vynikajúceho orchestrálneho hráča. Z tohto obdobia pochádza napríklad množstvo koncertov Vivaldiho a Tartiniho. Z obdobia klasicizmu zanechali violončelové koncerty napríklad Haydn a Boccherini. Skutočné ocenenie violončela ako plnohodnotného sólového nástroja priniesol až romantizmus. Violončelo si ako sólový nástroj postupne vydobylo rovnocenné postavenie s husľami a klavírom. To malo za následok, že množstvo koncertov pre tento nástroj bolo napísaných v 20. storočí, najmä v období 2. svetovej vojny.
Najvýznamnejšie violončelové koncerty[upraviť | upraviť zdroj]
Pre podrobnejší zoznam pozri Zoznam skladieb pre violončelo
Klasicizmus[upraviť | upraviť zdroj]
- Josef Mysliveček - Violončelový koncert C dur
- Joseph Haydn
- Violončelový koncert č. 1 C-dur
- Violončelový koncert č. 2 D-dur
Romantizmus[upraviť | upraviť zdroj]
20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]
- Edward Elgar:
- Paul Hindemith
- Violončelový koncert Es-Dur
- Dmitrij Kabalevskij
- Violončelový koncert č. 1 g-mol, Op. 49 (1949)
- Dmitrij Šostakovič
- Witold Lutosławski
- Violončelový koncert (1969 - 70)
Ďalšie významné diela pre violončelo a orchester[upraviť | upraviť zdroj]
- Max Bruch
- Kol Nidrei
- Piotr Iljič Čajkovskij
- Variácie na rokokovú tému
- Johannes Brahms
- Dvojkoncert pre husle a violončelo a-mol
- Benjamin Britten
- Cello Symphony