Østlandet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Østlandet
Región
Østre Toten.jpg
Štát Nórsko Nórsko
Hlavné mesto Oslo
Rozloha 94 577 km² (9 457 700 ha)
Obyvateľstvo 2 454 712 (2010)
Hustota 25,95 obyv./km²
Časové pásmo UTC+1
Poloha v rámci Nórska
Poloha v rámci Nórska

Østlandet alebo neformálne Východné Nórsko je časť krajiny (landsdel) Nórska v jeho juhovýchodnej časti. Región je tvorený krajmi Telemark, Vestfold, Østfold, Akershus, Oslo, Buskerud, Oppland a Hedmark. Názov regiónu Østlandet znamená "Východné krajiny", v novonorčine (nynorsk) je používaný názov Austlandet.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Región je na severe a na západe ohraničený horami, na východe hranicou so Švédskom. Hranica s regiónom Sørlandet je menej zreteľná. Hory regiónu dosahujú 2 469 m n. m. v Jotunheimene, kde je zároveň najvyšší vrchol severských krajín na východ od Grónska. Ďalšie dobre známe pohorie je Dovrefjell na severe a Rondane na severovýchod od Lillehammeru. V náhornej plošine Hardangervidda sa región stretáva s regiónom Vestlandet. Údolia sa zarezávajú do hôr, z východu na západ sa tiahnu hlavné údolia Østerdalen, Gudbrandsdalen, Valdres, Hallingdal, Numedal a údolie Telemarku. Østerdalen je obklopený väčšinou pomerne plochými územiami s ihličnatými lesmi, ale zvyšok územia leží v hlboko zarezaných údoliach.

Územie okolo Oslofjordu a smerom na severovýchod je pomerne ploché, s pásmi ekonomicky intenzívne využívanej krajiny, predovšetkým v oblastiach Hedemarken, Toten, Hadeland a Ringerike. Hustota zaľudnenia je v rovinách najvyššia a zhruba 40% obyvateľov žije vo vzdialenosti do 200 km od Osla. Množstvo ostrovčekov chráni pobrežie a v lete je rajom plavcov a jachtárov.

Ľudia, kultúra a tradície[upraviť | upraviť zdroj]

Nórske dialekty na juhovýchode Nórska sa odlišujú svojím prízvukom, ktorý je pre ostatných Nórov nezameniteľný, ale odlišuje sa aj pravopisom, slovnou zásobou a hláskoslovím. Najviac odlišné sú však dialekty horských údolí, zatiaľ čo štandardná nórčina (bokmål) sa používa predovšetkým okolo mesta Oslo.

Horské údolia si udržali odlišnú kultúru s tradičnou architektúrou a ľudovou hudbou, krajovými jedlami a dialektom, z nich niektoré takmer nezrozumiteľné pre ostatných Nórov. Ráz týchto horských údolí je dnes ohrozený predovšetkým rekreantmi z iných častí krajiny, ktorí sem prichádzajú hlavne v zimnom období.

Východné lesy Finnskogen sú domovom etnických menšín prisťahovalcov z Fínska, ktorí sem prišli v 17. storočí. Svoj jazyk a kultúru si uchovali až do 20. storočia, dnes si udržujú len ľudové piesne a tradičné jedlá. Okolie Engerdalu obývajú najjužnejšie skupiny nórskych Laponcov.

Husto obývané pobrežie s dlhotrvajúcim priemyselným vývojom si vytvorilo silnú kultúrnu identitu pracujúcej triedy, ale rovnako tak sa uchovala pokojná konzervatívna kultúra rybárskych osád. V ostrom kontraste k tomu je Oslo, kde sa usadili Nóri z celej krajiny a tiež viac než 300 000 prisťahovalcov. Vyrástli tu mešity, sikhské a hindské svätyne i budhistické stúpy.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Østlandet na českej Wikipédii.