Čínsky drak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Čínsky drak
Čínsky drak

Čínsky drak[upraviť | upraviť kód]

Drak je mýtické stvorenie, ktoré sa vyskytuje v mnohých kultúrach. Medzi európskym a čínskym chápaním drakov je však diametrálny rozdiel. Zatiaľ čo v západnej mytológii sú draci väčšinou vykresľovaní ako záporné postavy, pre Číňanov sú to, naopak, priateľské stvorenia s úžasnými schopnosťami. V minulosti boli draci v Číne veľmi uctievaní. Svedčí o tom nespočetné množstvo zachovaných pamiatok z oblasti umenia, literatúry, folklóru, zoológie, dejín aj náboženstva.

Vzhľad[upraviť | upraviť kód]

Vlajka dynastie Čching, na ktorej je vyobrazený zlatý drak

O drakoch nájdeme nespočetné zmienky v čínskej literatúre, ale tie sa väčšinou zaoberajú ich skutkami a málo hovoria o ich vzhľade. Existuje popis, ktorý hovorí, že drak má ťaviu hlavu, jelenie rohy, uši kravy, hadí krk, rybie telo, kaprie šupiny, orlie pazúry, diablove oči a tigrie laby. V porovnaní so západným drakom, ktorý môže mať niekoľko hláv, čínske draky sú zásadne jednohlavé. Zvyčajne sú vyobrazované so štyrmi pazúrmi, no cisárskych drakov ilustrovali s piatimi pazúrmi. Zmienky o dĺžke draka sa líšia, pretože už za dynastie Tchang sa verilo, že draci majú schopnosť sa zväčšovať alebo zmenšovať podľa vlastnej vôle. Existujú preto zmienky o drakoch, ktorí boli dlhé niekoľko míľ, alebo ktorí neboli väčší ako priadka morušová. Farebne môžu byť draci červení, žltí, modrí, bieli alebo čierni.

Počas dynastie Ming bola červená farba národnou farbou a červený drak úradne uznaným symbolom. Počas dynastie Čching bola žltá farba farbou cisára, a preto bol žltý drak cisárskym symbolom.[1]

Západný a čínsky drak[upraviť | upraviť kód]

Spoločné črty[upraviť | upraviť kód]

  • Aj západné, aj čínske draky vedia podľa mytológie lietať,
  • majú 4 nohy,
  • ostré pazúry (a niektoré i rohy).

Rozdiely[upraviť | upraviť kód]

  • Čínsky drak má len jednu hlavu, zatiaľčo západný drak môže mať tri, štyri, sedem, deväť až dvanásť hláv.
  • Čínsky drak zo seba strieka vodu, zatiaľčo západný drak chrlí oheň.
  • Čínsky drak reprezentuje nádej a priaznivosť, západný drak však zlobu.[2]

Čínsky drak ako symbol[upraviť | upraviť kód]

Čínsky drak je legendárne stvorenie čínskej mytológie vyskytujúci sa v rozmanitých kontextoch čínskej kultúry. Je znázornením ducha sily a dobra, ale aj zmeny a samotného života.[3] Z hľadiska semiotiky sa jedná o významný symbol, ktorý je zaznamenaný v rôznych grafických podobách, jazykových kontextoch a významoch.

Mytológia a kultúra zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní významu symbolu, ktorý potom môže nadobúdať či už lokálneho, ako aj univerzálneho charakteru. V prípade Číny sa stal drak nemenným symbolom moci a reputácie, ktorý je využívaný v komunikácii. Semiotický prístup, naväzujúci na semiologiu (Saussure) a modernú semiotiku (Pierce), klasifikuje znaky a ich systémy vo vzťahu k ich prenášaniu v rámci spoločnosti a umožňuje pochopiť, akým spôsobom je utváraný ich význam. Symbol čínskeho draka, ktorý pozostáva z bohatej mytologickej a kultúrnej tradície Číny, sa rozšíril po celom svete a stal sa prvkom komunikácie, dôležitým univerzálnym symbolom, ktorý vypovedá o čínskej kultúre a obyvateľoch Číny. Draka ako symbol reputácie charakterizuje tiež ustálené slovné spojenie "potomkovia draka", ktoré je v Číne používané pri vyjadrení pôvodu s odkazom na dlhú tradíciu, moc a silu.[4]

Čínsky drak bol odjakživa považovaný za mimoriadne silnú bytosť, ktorá keď letí, je doprevádzaná búrkou alebo iným prírodným živlom.[5] Podľa legendy, čínske draky vznikli z dúhy cez koncept dúhového draka v dobe pleistocénu.[6] Hovorili o nich, že sú draky smrteľné stvorenia, ale žijú veľmi dlho. „Ľudský rok je pre nich ako jeden deň.“[7] Vyrezávané draky na nefrite boli objavené už okolo rokov 4500-3000 pred naším letopočtom. Bolo to dávno predtým, než sa objavili prvé písomné záznamy o drakoch.[5]

Pre Čínu je symbol draka veľmi dôležitý. Už v minulosti bol v čínskej kultúre symbolom moci a cisára. V starovekej Číne boli cisári dokonca označovaní za synov drakov a obyčajní ľudia v tom čase nemohli vlastniť žiadne predmety, ktoré by obsahovali symboly drakov.[8] Vo všeobecnosti sú draci považovaní za symbol slnka, svetla, života, zvrchovanosti, mužského princípu jang, duchovna, nekonečna, prírodných cyklov, nadprirodzených rozumových schopností, božskej schopnosti premeny a v neposlednom rade aj za symbol čínskeho národa.[9] Rôzni draci sú pánmi nebies, mrakov, hôr, času, morských hlbín a podobne.[10]

Číňania odjakživa verili, že draky naozaj jestvujú. Keď sa v Číne niekde objavil drak, nevyvolalo to príliš veľkú senzáciu. Podľa starovekého mýtu sa draky pri jedení a pití nehýbu a nedýchajú, no keď začnú dýchať, spustí sa silný vietor.[11] Čínski cisári považovali drakov za svojich predkov.[12] Draky boli v Číne spojencami čínskych cisárov, ktorí ako nositelia mandátu Nebies, musia vždy vládnuť spravodlivo.[5] Aj narodenie a smrť Žltého cisára je opradená legendami o drakoch.[13] Význam draka pre vládnuce dynastie dokazuje i skutočnosť, že symbol draka bol na čínskej vlajke až do roku 1912.[12]

Pozícia v mytológii[upraviť | upraviť kód]

Drak je najvyššie postavené zviera v čínskej hierarchii.[8] Jeho pozícia v čínskej mytológii by sa dala porovnať s pozíciou leva alebo tigra v európskej kultúre. V Číne sa drak považuje za kráľa zvierat a tvorov žijúcich v mori, zatiaľčo Chi Ling (čínsky druh jednorožca) vládne zvieratám, ktoré žijú na zemi, a fénix vládne nad lietajúcimi živočíchmi. Tieto tri bytosti majú prvé miesto nad všetkými zvieratami a tvormi na svete okrem človeka. Keďže vie drak podľa čínskych predstáv kráčať, plávať i lietať, považuje sa tiež za vládcu všetkého stvoreného s výnimkou človeka.[14]

Drak v náboženstve[upraviť | upraviť kód]

V minulosti bol drak chápaný ako jedno z božstiev. Čínske náboženstvo ho nazývalo bohom dažďa a vládcom riek, jazier a morí. Okrem toho sa dodnes traduje, že každá dvanásta hodina, deň, mesiac a rok lunárneho kalendára sú pod kontrolou draka.[15]

Čínske delenie drakov[upraviť | upraviť kód]

Podľa čínskej mytológie sa draci môžu:

  • buď narodiť,
  • alebo sa z kapra môže stať drak pod podmienkou, že prekročí vodopád, ktorý sa nazýva Dračia brána. O učencoch, ktorí absolvovali náročné cisárske skúšky, sa taktiež hovorilo, že prešli Dračou bránou.[16]

Čínska tradícia delí drakov na najmenej osem rôznych druhov. Všetky patria do rodu draka Lung, ale každý z nich má jednu alebo viac charakteristík, ktoré ho odlišujú od ostatných:

  • Šen Lung je z nich najznámejší. Pôsobí v troch sférach: neba, mora a močiarov
  • Lung Wang má dračiu hlavu a ľudské telo. Tento druh draka zriedka starne a nikdy neumiera
  • Li Lung je jediný druh, ktorý má krídla
  • Čiao Lung
  • Jing Lung
  • Čiu Lung
  • Cao Lung
  • Tu Lung

Ostatné sú považované za menšie tvory a nie sú až tak významné, no objavujú sa v čínskej literatúre.[17]

Staroveká tradícia tiež hovorí, že jestvujú i draky menom Lan Lung (lenivý drak). Lan Lung sa podľa mytológie skrýva v stromoch alebo pod strechami domov. Keď to boh zistí, poslal na Zem poslov, aby draky našli. Následne boh hromov počas búrky tieto draky zabíjal. Takto si Číňania vysvetľovali ničivé búrky. I dodnes sa leniví ľudia označujú ako Lan Lung.[18]

Typy drakov a ich zápis v znakoch[upraviť | upraviť kód]

Už starí Číňania pred 6000 rokmi rozoznávali rôzne druhy drakov: nebeské, zemské, draky-duchy, drakov-strážcov pokladov.[19] Lingvista Carr analyzoval viac ako 100 názvov pre draky v čínskych klasických textoch.[20] Následujúce tabuľky zobrazujú niektoré z často zmieňovaných drakov.

Typy drakov[21][upraviť | upraviť kód]

  • 夔 (Kuí) – Ide o primitívnu formu draka, ktorá svojím vplyvom obmedzuje hriech chamtivosti.
  • 天龍 (Tiānlóng) – Nebeský drak – Drak chrániaci a podporujúci sily bohov.
  • 神龍 (Shénlóng) – Duchovný drak – Drak prospešný tvorbou vetru a dažďa.
  • 伏藏龍 (Fúcánglóng) – Drak skrytého pokladu – Drak strážiaci bohatstvo pred ľuďmi.
  • 應龍 (Yìnglóng) – Okrídlený drak – Pôvodne bol sluhom žltého cisára Huang Di. Neskôr bol zvečnený za draka. Je najstarší zo všetkých východných drakov.[22]
  • 虬龍 (Qiúlóng) – Rohatý drak – Je považovaný za najmocnejšieho draka.[23]
  • 蟠龍 (Pánlóng) – Stočený drak – Drak obývajúci rieky.
  • 黄龍 (Huánglóng) – Žltý drak – Drak z rieky Luo (洛河).

Deviati synovia drakov[upraviť | upraviť kód]

Podľa 陳仁錫 : 潛確類書 (Chén Rénxī: Qián Què Lèi Shū) sú deviati synovia drakov nasledovní:[24][25]

  • 蒲牢 (Púláo) – Bol vyrezávaný na vrcholkoch zvonov a gongov, pretože pri napadnutí veľrybou mal vo zvyku kričať.
  • 囚牛 (Qiúniú) – Bol vyrezávaný na struny huslí, keďže mal údajne rád hudbu.
  • 赑屃 (Bìxì) – Bol vyrezávaný na hornej strane kamenných tabuliek. Verilo sa mu, že má nadprirodzenú silu. Nazýval sa aj bohom riek.
  • 霸下 (Bàxià) – Bol vytesávaný na dne kamenných pamiatok, pretože bol schopný niesť ťažké bremená.
  • 嘲風 (Cháofèng) – Bol vyrezávaný na odkvapoch chrámov kvôli jeho túžbe po nebezpečenstvu.
  • 螭吻 (Chīwěn) – Bol vyrezávaný na trámy mosov pre jeho lásku k vode. Bol umiestený aj na strechách budov, aby sa zabránilo požiaru. Niekedy bol zobrazovaný ako postava ryby s povzneseným chvostom.
  • 狻猊 (Suānní) – Bol vytesaný na Buddhov trón pre jeho sklon k odpočinku. Bol stotožnený so symbolickým levom.
  • 睚眦 (Yázì) – Bol vyrezávaný na rukovätiach mečov.
  • 狴犴 (Bì' àn) – Bol vyrezávaný na väzenské brány. Bol divoký a rád využíval svoju energiu a silu. Bol šupinatý a mal i jeden roh

Symbol čínskeho draka v jazyku – ustálené slovné spojenia[upraviť | upraviť kód]

Na rozdiel od drakov v západnej kultúre, sú draky v Číne považované za symbol dobra a šťastia, ktorý prináša bohatstvo.[26] Drak je pre Číňanov mocnou a vznešenou bytosťou. Draky sú obsiahnuté v mnohých idiomoch,[27] napríklad:

  • 龙的地位很高 (Lóng de dìwèi hěn gāo) – Postavenie draka je vysoké, drak je medzi mužmi vládca.[28]
  • 人中之龙就是皇帝 (Rénzhōng zhī lóng jiù shì huángdì) – Postavenie draka je vysoké, drak je medzi mužmi vládca.[28]
  • 龙飞凤舞 (lóngfēi-fèngwǔ) – Lietajúce draky a tancujúci fénixy (živý a energický v kaligrafii)[28]
  • 群龙无首 (qúnlóng-wúshǒu) – Skupina drakov bez vodcu (Odkazuje na skupinu, ktorá potrebuje vodcu.)[28]
  • 望子成龙 (wàngzǐ-chénglóng) – Priať si aby sa syn stal drakom. (Vyjadruje túžbu rodičov aby ich deti boli úspešné).[28]
  • 龙马精神 (lóngmǎ-jīngshén) – duša draka a koňa[29]
  • 鱼龙混杂 (yúlóng-hùnzá) – zmiešaná zmes drakov a rýb (Vzťahuje sa to na podvodníkov zmiešaných s poctivými ľuďmi)[28]
  • 龙腾虎跃 (lóngténg-hǔyuè) – Draky sa vznášajú a tigre skáču. (Odkazuje to na scénu rušnej činnosti)[28]
  • 龙潭虎穴 (lóngtán-hǔxué) – Dračí bazén a tigrí brloh (Týka sa to veľmi nebezpečného miesta)[29]
  • 叶公好龙 (yègōng-hàolóng) – Pán Ye miluje drakov. (Vyjadruje, že niekto miluje určitú vec povrchne, ale nie úprimne).[30]
  • 画龙点睛 (huàlóng-diǎnjīng) – (pridať drakovi oči): upozorniť na kľúčový bod.[2]
  • 卧虎藏龙 (wòhǔcánglóng) – (krčiaci sa tiger, skrytý drak): neobjavené talenty.[2]
  • 鱼龙混杂 (yúlóng-hùnzá) – (ryby a draky sú zmiešané): dobrí a zlí ľudia sú zmiešaní.[2]


V literatúre sa zachovalo množstvo príbehov a aj v súčasnom jazyku sa často používajú rôzne idiomatické spojenia, ktoré k drakom nejakým spôsobom odkazujú.

Napríklad:

  • 龙腾虎跃 (Lóng téng hǔ yuè) – stúpajúci drak a skáčúci tiger = prosperujúci, rušný, energický, aktívny.
  • 龙飞凤舞 (Lóng fēi fèng wǔ) – drak lieta a fénix tancuje = okázalosť v kaligrafii.
  • 龙凤呈祥 (lóng fèng chéng xiáng) – drak a fénix sú symbolom šťastia = prosperita.
  • 望子成龙 (wàng zǐ chéng lóng) – dúfať, že sa syn stane drakom = Túžiť po tom, aby bolo dieťa úspešné v živote.
  • 龙马 精神 (lóng mǎ jīng shén ) – duch draka a koňa = Starý, ale stále vitálny.[9]

Draci sa tiež často spájajú s príbehmi mnohých významných osobností Číny. Traduje sa napríklad, že dvaja draci, ako čestní strážcovia, navštívili dom Konfucia v deň, keď sa narodil.[31] Podľa tradície sa v čínskej histórii drak prvýkrát objavil za vlády cisára Chuang-tiho. Povráva sa, že po tom, čo cisár panoval stojedenásť rokov, sa objavil veľký drak a vzal ho na chrbte do neba. Odvtedy sa draci spájajú s každou čínskou dynastiou. Dokonca aj keď sa prezident Jüen Š-kchaj pokúsil obnoviť cisárstvo a sám sa vyhlásil za cisára. Jeho kolegovia sa pokúsili rozšíriť informáciu, že sa našli kosti draka, ako potvrdenie mandátu nebies pre nového cisára.[32]

Dračí tanec[upraviť | upraviť kód]

Vo vidieckych komunitách bol oddávna praktizovaný dračí tanec, ktorý mal privolávať dážď, ale aj odháňať rôzne choroby. Symbolizovaný bol veľkým papierovým drakom a neskôr sa stal tento zvyk súčasťou dračích festivalov. Číňania verili, že je vodný zdroj sídlom draka, preto má dnes jeho znak v názve približne 40 čínskych riek.[33]

Drak v čínskych názvoch[upraviť | upraviť kód]

Veľký počet miest, prefektúr, riek a hôr má v názve znak „lung“ (龙 – lóng = drak). Napríklad jedna z najväčších riek na polostrove Šan-tung a aj jedna z tamojších provincií sa nazývajú Chej-lung-ťiang (Rieka čierneho draka). Názov pochádza z legendy, ktorá hovorí, že sa raz v tejto rieke objavil veľký čierny drak.

Ďalším príkladom je čaj s názvom Lung-ťing čcha (čaj dračej studne). Svoje meno získal vďaka legende, ktorá hovorí, že v blízkosti mesta Chang-čou sa nachádza kláštor, na ktorom pozemku je studňa s krištáľovo čistou vodou. V hlbinách tejto studne sa raz vraj objavil drak, a preto ju pomenovali Dračia studňa. Okrem studne tento názov nesie aj spomínaný kláštor a nazývajú sa tak aj okolité kopce.[34] Aj keď sa v súčasnosti tento druh čaju už nepestuje výhradne v tejto oblasti, svoj názov si stále zachoval.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 23-27, ISBN 978-1-105-47865-9.
  2. a b c d „Chinese Dragons – Origin, Connotations“ Lily Sun China Tours.
  3. OKAKURA, Kakuzo. Awakening of Japan. [s.l.] : Adamant Media Corporation, 2001. ISBN 978-1402164798. S. 77–78.
  4. ÇOMAK, YILMAZ. The symbol of reputation and Power: Dragon; A semiotic approach to intercultural transition [online]. Başkanlık Referandumu Paneli, 28.08.2008, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  5. a b c CARTWRIGHT, Mark. The Dragon in Ancient China [online]. Ancient History Encyclopedia, 29.9.2017, [cit. 2017-07-29]. Dostupné online.
  6. Blust, R. (2000). The Origin of Dragons. Anthropos, 95(2), 519-536. [1]
  7. VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 22.
  8. a b HU, Bin, Oksana ZELENKO, Vaughn PINXIT a Laurie BUYS. A Social Semiotic Approach and a Visual Analysis Approach for Chinese Traditional Visual Language: A Case of Tea Packaging Design. Theory and Practice in Language Studies [online]. 2019, 9(2), s. 175 [cit. 2019-05-04]. ISSN 17992591. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edsglr&AN=edsgcl.581024978&lang=cs&site=eds-live
  9. a b QIAN, Jing. The Relation between Language and Culture. Proceedings of the Multidisciplinary Academic Conference [online]. 2018, , s. 151 [cit. 2019-05-04]. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edb&AN=133418499&lang=cs&site=eds-live
  10. ČERNÝ, Jiří, HOLEŠ, Jan. Sémiotika. Praha: Portál, 2004. s. 209, ISBN 80-7178-832-5
  11. VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 10-11.
  12. a b VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 22.
  13. VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 14-15..
  14. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 4-5, ISBN 978-1-105-47865-9.
  15. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 6, ISBN 978-1-105-47865-9.
  16. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 16-19, ISBN 978-1-105-47865-9.
  17. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 15-17, ISBN 978-1-105-47865-9.
  18. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 19-20, ISBN 978-1-105-47865-9.
  19. VAŠÍČEK, Arnošt. Záhady Číny a Tibetu. Ostrava : Mystery Film, 2007. ISBN 978-80-254-0235-1. S. 22.
  20. Carr, Michael. 1990. "Chinese Dragon Names", Linguistics of the Tibeto-Burman Area 13.2:87–189.
  21. WILLIAMS, C.A.S.. Chinese Symbolism and Art Motifs: A Comprehensive Handbook on Symbolism in Chinese Art Through the Ages. Tokyo; Rutland, Vermont; Singapore : Tuttle Publishing, 2006. ISBN 9780804837040. S. 149.
  22. „Chinese Dragon“ Mythical Realm.[2]
  23. [3]„Oriental Dragon“ Dragons Fandom.
  24. WILLIAMS, C.A.S.. Chinese symbolism and art motifs: A comprehensive handbook on symbolism in Chinese art through the ages. Tokyo; Rutland, Vermont; Singapore : Tuttle Publishing, 2006. ISBN 9780804837040. S. 149-150.
  25. Williams, C. A. S. (2006). Chinese symbolism and art motifs: A comprehensive handbook on symbolism in Chinese art throughtheages. Tokyo; Rutland, Vermont; Singapore: Tuttle Publishing, s. 149–150.
  26. Cartwright, M. (2017). „The Dragon in Ancient China“. Ancient History Encyclopedia.
  27. „Chinese Sayings“ China Highlights. [4]
  28. a b c d e f g „Chinese Idioms – Year Dragon“ Fluentu blog.
  29. a b „Chinese Sayings“ China Hightlights.
  30. „Lord Ye Loved Dragons“ eChinese Learning. [5]
  31. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 5, ISBN 978-1-105-47865-9.
  32. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 12, ISBN 978-1-105-47865-9.
  33. CARTWRIGHT, Mark. The Dragon in Ancient China [online]. Ancient History Encyclopedia, 29.9.2017, [cit. 2017-07-29]. Dostupné online.
  34. HAYES, L. Newton. The Chinese Dragon. 3. Šanghaj, Čína: Commercial Press, 1923. s. 58-61, ISBN 978-1-105-47865-9.