Črpák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Črpák (nárečovo: čerpak, čärpak, čirpak, šerpák[1]) je drevená nádobka s uchom a vsadeným dnom, ktorá sa používala na salašoch na pitie žinčice a mlieka a na odmeriavanie množstva kvapaliny; symbol slovenského salaša.[2]. Črpák sa vyrábal z dreva, ucho sa ozdobne vyrezávalo. Používali sa predovšetkým na salašoch. Črpáky, ktoré sa vyrábajú dnes sú prevažne dekoratívneho charakteru a ich praktické využite zmizlo súčasne s tradíciou pastierstva. Črpáky sú spolu s varechami, črpačkami, odlievákmi, varechami, formami na oštiepok a syr súčasťou bačovského riadu používaného na salašoch. Črpák sa skladá väčšinou z puterky, rúčky (ucha), dna a obrúčky. Črpák používali pastieri v Karpatoch a na Balkáne.[3]

Typy črpákov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe rozdielov v stavbe a skladbe črpákov sa na Slovensku rozlišujú tri základné typy črpákov:

  1. severoslovenský (rybinový) typ črpáka
  2. stredoslovenský (skladaný) typ črpáka
  3. východoslovenský (celistný) typ črpáka

Severoslovenský typ črpáka[upraviť | upraviť zdroj]

Severoslovenský typ črpáka nazývaný aj liptovský[3] sa vyskytuje najmä na Orave a v Liptove. Jeho charakteristickým znakom je ucho nasadené na puterku (v literatúre[4] pojem označujúci samotné nádobu bez rúčky) „rybinou“ (zvlakom), zarezanou v stene nádoby. Materiálom na výrobu je väčšinou javorové drevo. Dno nie je z jedného kusa s puterkou ale je zhotovené osobitne. Dôvodom je, aby mlieko nasávané drevom nekvasilo v dreve. Tvar črpáka je v zvislej osi pretiahnutý, rúčka prevyšuje nad úroveň puterky. Obsah črpákov je asi pol litra. Výzdobou ucha črpáku je často štylizovaná konská alebo kohútia hlava. Hlava rúčky býva zahnutá k stredu črpáka, čo sa využíva pri jeho sušení a vešaní. Pri zavesení môže totiž žinčica z črpáka dobre odkvapkávať. Hranicou medzi výskytom severoslovenského a stredoslovenského typu je Veľká Fatra a Nízke Tatry.[4]

Stredoslovenský typ črpáka[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoslovenský typ črpáka niekedy nazývaný aj detviansky[3] je charakteristický pre Hornú Nitru, Zvolen, Detvu a Banskú Bystricu. Vyznačuje sa špecifickým spôsobom spojenia rúčky s puterkou. Na hornom okraji rúčky je zárez, ktorý sa ako háčik pridŕža rúčky na hornom okraji puterky. Dole sa priťahuje obrúčkou zo železného alebo mosadzného plechu. Tento typ sa niekedy nazýva skladaný, pretože je možné ho rozložiť odstránením obruče z puterky. Dno je vsadené. Na výrobu puterky sa používa väčšinou jedla, tzv. svor, čo je stuhnutá drevitá hmota vytvorená vplyvom miazgy po živelnej pohrome alebo odpílení. Dno sa vyrába z mäkkého ihličnatého dreva, rúčka z javoru, hrušky alebo iných ovocných stromov. Stredoslovenský typ črpáka je rozložený do šírky. Puterka sa zužuje nahor, aby obrúčka nasadzovaná zhora, dobre sťahovala. Vo výzdobe sa používa kružnica a srdce. V oblastiach Zvolena, Detvy a Lučenca sa ako výzdoba používajú vežičky, stĺpiky, okienka a iné architektonické prvky. V oblastiach Hrona a Banskej Bystrici sa ako výzdoba používajú motívy zo života na salaši a podobne. Výzdoba býva doplňovaná textom z ľudovej piesne alebo porekadlom.[4]

Východoslovenský typ črpáka[upraviť | upraviť zdroj]

Východoslovenský typ črpáka, nazývaný niekedy aj gemerský[3] je príznačný pre lokality Spiš, Gemer a územie ďalej na východ. Svoj technologický a výtvarný vrchol dosahuje v Rejdovej a severnom Gemeri. Rúčka a puterka sú zhotovené z jedného kusa. Ako nástroj na výrobu sa používa nôž so zahnutou alebo tupou špicou. Materiálom na výrobu je najčastejšie javor, osika alebo breza. Východoslovenský črpák má vysokú štíhlu líniu. Smerom nadol sa mierne zužuje. Rúčka je zdobená predovšetkým motívom psíkov. Otvor v rúčke má tvar zvislej elipsy. Hranicou výskytu východoslovenského typu je približne vzdušná čiara Poprad – Rimavská Sobota.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. črpák. In: Slovník slovenských nárečí. Zväzok I A - K. Bratislava : Veda, 1994. 936 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 279.
  2. črpák. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 79.
  3. a b c d črpák [online]. Bratislava : Ústredie ľudovej umeleckej výroby, [cit. 2018-06-09]. Dostupné online.
  4. a b c d KAUTMAN, Václav. Bačovský riad v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe. Bratislava : Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 1959. 23 s. S. 3-6.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOMOROVSKÁ, Marta. Slovenské črpáky. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1980. 143 s. (Knižnica priateľov výtvarného umenia; zv. 31.)
  • KOMOROVSKÁ, Marta. Črpáky v slovenských múzeách. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. 131 s. (Fontes Historického ústavu Slovenského národního múzea v Bratislave; zv. 6.)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]