Ľudová platforma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Figeľ, predseda Kresťanskodemokratického hnutia (2009 – 2016), z ktorého iniciatívy vznikla Ľudová platforma

Ľudová platforma bolo voľné zoskupenie slovenských stredopravicových politických strán tvorené Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou – Demokratickou stranou (SDKÚ-DS) a stranou MOST – HÍD, ktoré vzniklo 17. novembra 2012. Jej založenie iniciovalo KDH v júni 2012, navrhujúc užšiu spoluprácu medzi stranami patriacimi do Európskej ľudovej strany (MOST – HÍD sa v tom čase o členstvo uchádzal).[1][2] Jej zakladajúci členovia tento akt deklarovali ako vytvorenie stredopravej alternatívy voči ľavicovej koaličnej strane SMER – sociálna demokracia (SMER-SD). Platforma definitívne zanikla 18. marca 2014 vystúpením strany MOST – HÍD.[3][4]

Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo spätne skritizoval nedodržanie záväzkov zo strany ostatných dvoch strán platformy, keďže MOST – HÍD aj KDH vytvorili volebné koalície so Smerom vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013.[5] Predseda strany Most-Híd Béla Bugár označil za ďalšiu príčinu nefunkčnosti zoskupenia zdĺhavé rokovania o spoločnom kandidátovi na prezidenta a následný neúspech nimi nominovaného kandidáta Pavla Hrušovského, ktorý sa v prvom kole prezidentských volieb v roku 2014 umiestnil na šiestom mieste s podielom platných hlasov 3,3 %, zatiaľ čo Robert Fico (SMER-SD) a Andrej Kiska (NEKA) získali 28,0 a 24,0 %.[3]

Podľa politológa Michala Horského Ľudová platforma stroskotala na neschopnosti lídrov strán spolupracovať, ilustrovanej už vyššie zmieňovanými župnými a prezidentskými voľbami, pričom sa prílišne ideovo zamerala na vymedzenie sa proti SMERu-SD namiesto predkladania vlastných politických návrhov, nedokázala sa jasne vymedziť voči liberálnej Slobode a Solidarite Richarda Sulíka, ktorý spôsobil pád vlády Ivety Radičovej, ako aj voči poslaneckému zoskupeniu okolo Igora Matoviča. Politológ Tomáš Koziak označil platformu za prakticky už od počiatku „mŕtvy projekt“.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TASR. KDH chce s SDKÚ a Mostom vytvoriť ľudovú platformu [online]. SME, 2012-06-10, [cit. 2014-03-31]. Dostupné online.
  2. DILONG, Martin. Čo môže Ľudová platforma priniesť pre Slovensko? [online]. Postoy.sk, 2012-05-22, [cit. 2014-03-31]. Dostupné online. Archivované 2016-03-07 z originálu. (archivovaná verzia zo 7. marca 2016)
  3. a b TASR; SITA. Ľudová platforma končí, Most z nej vystúpil [online]. SME, 2014-03-18, [cit. 2014-03-31]. Dostupné online.
  4. TASR. Ľudová platforma je minulosťou, pripustil Bugár [online]. SME, 2014-03-17, [cit. 2014-03-31]. Dostupné online.
  5. PIŠKO, Michal; HOLÚBEK, Tomáš. Sen pravice o alternatíve k Smeru sa rozplýva. Ľudová platforma je z formy [online]. SME, 2013-05-28, [cit. 2014-03-31]. Dostupné online.
  6. PACHEROVÁ, Soňa. Po platforme zostanú len vtipy [online]. Pravda, 2014-03-18, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]