Šerpa rallye

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Šerpa rallye sú prvé preteky vysokohorských nosičov na svete, ktoré sa od roku 1985 pravidelne uskutočňujú v slovenských horách. Organizátori niektoré ročníky usporiadali v talianskych a v rakúskych Alpách. Na pretekoch sa zúčastňujú muži i ženy. Ich úlohou je vyniesť na vysokohorskú chatu v čo najrýchlejšom čase 60 resp. 20 kg náklad.[1]

Viktor Beránek, jeden z najúspešnejších vysokohorských nosičov
Viktor Beránek v cieli pretekov na Téryho chate
Miroslav Jílek ml. v cieli na Téryho chate v roku 1993
Jaroslav Švorc si pripravuje náklad, rok 1999
Popradské pleso 1966. Pretekár balí náklad
Eduard Lipták v cieli pretekov na Chate pod Rysmi v roku 1996
Tradične vyprevádza nosičov na preteky Šerpa band

Z histórie[upraviť | upraviť kód]

Horskí nosiči sú nerozlučnou súčasťou vysokohorského prostredia vo Vysokých a Nízkych Tatrách a v Malej Fatre. Zásobujú chaty a bez ich takmer každodennej práce by sa chatári, horolezci i turisti nezaobišli. Spoločné stretnutia horských nosičov počas letnej i zimnej turistickej sezóny bývali zriedka a mnohé boli len náhodné. S návrhom na spoločné stretnutie prišiel v roku 1969 chatár Belo Kapolka. Uvažoval o súťaži nosičov, ktorá by bola akýmsi triatlonom, pozostávajúcim z nosenia, lezenia a dokonca plávania v ľadových vodách tatranských plies.

Myšlienka časom upadla do zabudnutia a oživil ju chatár na Chate pod Rysmi Viktor Beránek a bývalý chatár na tejto chate Peter Rajec, ku ktorým sa pridal pedagóg a vysokohorský nosič PaedDr. Jaroslav Švorc. Stali sa zakladateľmi a organizátormi Šerpa rallye.

Prvé preteky sa uskutočnili 12. októbra 1985 z Chaty pri Popradskom plese na Chatu pod Rysmi. Zúčastnilo sa ich 8 nosičov z Chaty pod Rysmi, Téryho chaty a Chaty hrdinov SNP pod Ďumbierom. Nosiči museli prekonať so 60 kg nákladom výškový rozdiel 750 m n. m.. Dĺžka trate bola 4,5 km, pričom turisti prejdú túto trasu v priemere za 2 hodiny. Víťaz prvých pretekov Viktor Beránek so 60 kg nákladom na pleciach ju prešiel za 1 h 31 minút. Lekári MUDr. Igor Miko a MUDr. Igor Ďuračka, ktorí pretekárov sledovali, boli prekvapení dosiahnutým časom i výkonom, keď sa v cieli tepová frekvencia nosičov pohybovala na hranici submaxima a konštatovali, že sa všetci môžu zúčastniť na pretekoch aj na budúci rok.[1]

Šerpa cup[upraviť | upraviť kód]

Preteky horských nosičov pokračovali v nasledujúcich rokoch a ich cieľom sa postupne stávali vysokohorské chaty vo Vysokých a Nízkych Tatrách, vo Veľkej Fatre, v Taliansku a Rakúsku. V rámci pretekov sa počas troch ročníkov uskutočnila séria pretekárskych vynášok, ktorú usporiadatelia nazvali Šerpa cup. V roku 1994 mali prvé preteky Šerpa cupu cieľ na Zbojníckej chate, druhé na Téryho chate, tretie na Chate pod Rysmi. Štvrté kolo malo cieľ na Chate generála Milana Rastislava Štefánika a piate na chate Rifugio Garibaldi v Taliansku. Šerpa cup pokračoval dvojkolovými pretekmi v roku 1995 a rovnako dvojkolovými pretekmi v roku 1997.

Lady rallye[upraviť | upraviť kód]

Ženy - nosičky sa prvý raz objavili na trati 12. augusta 1994. Na štarte pri Chate na Popradskom plese a cieľom na Chate pod Rysmi, ich bolo osem. Organizátori sa rozhodli, že ponesú 20 kg náklad. Všetky si ho naložili do plecniakov. Boli to aktívne športovkyne, medzi nimi slovenská reprezentantka v akrobatickom lyžovaní, účastníčka ZOH v Albertville Zuzana Smierčáková, dve dievčatá z Havířova, ba dokonca anglická lektorka pôsobiaca na Slovensku. Pretekali ženy, ktoré pracovali na vysokohorských chatách a horolezkyne. Preteky mali nielen tradičnú formu, ale pozorná porota posudzovala aj „umelecký dojem“ pretekárok, oblečenie a „ladnosť pohybov“. Išlo o recesiu a zábavu. Od roku 1994 sa ženy stali trvalou súčasťou pretekov. Na niektorých sa zúčastnili juniorky, ktoré niesli na pleciach 10 kg náklad.[1]

Majstrovstvá sveta[upraviť | upraviť kód]

Organizátori 27. ročníka Šerpa rallye usporiadali prvé neoficiálne Majstrovstvá sveta vo vysokohorskom nosení. Uskutočnili sa 23. októbra 2011 so štartom pred Mestským úradom v Starom Smokovci. Ciel bol na Zbojníckej chate. Celkové prevýšenie bolo 960 metrov a dĺžka trate merala 9 km. Muži niesli 50 kg a ženy 20 kg náklad. Prvým neoficiálnym majstrom sveta sa stal Matúš Vnenčák z Téryho chaty, ktorý dosiahol čas 1:50,30 hod.. Odvahu pretekať sa mali len slovenskí nosiči a okrem slovenských jedna poľská nosička.

Súčasťou podujatia bolo detské Baby rallye. V jubilejnom 30. ročníku opäť súťažili malí „vysokohorskí nosiči“. Mali za úlohu prísť čo najskôr po asfaltovej ceste od zastávky TEŽky k horskému hotelu na Popradskom plese. Pravdaže, bez nákladu. Každé dieťa dostalo v cieli pamätnú medailu.[1]

Počasie[upraviť | upraviť kód]

Preteky sa uskutočňujú v každom počasí. Napríklad:

  • Počas 5. ročníka pretekov na Chatu pod Rysmi 14. októbra 1989 nosiči niesli 50 kg náklad, znížený pre nepriaznivé počasie.
  • 8. ročník – Rifugio Garibaldi (Chata Garibaldi, 2 550 m n. m.), Talianske Alpy, 10. október 1992

Prevýšenie 640 m, dĺžka trate 6 km. Bolo nepriaznivé počasie, 80 – 100 cm nového snehu.

  • 12. ročník – Chata pod Rysmi, 19. október 1996, na štarte pri Chate na Popradskom plese boli 3°C, v cieli -2°C, v doline pršalo, o niečo vyššie snežilo. Nosiči, bolo ich spolu so ženami 39, sa museli popasovať s ľadovými úsekmi, najmä pod chatou.
  • Na 18. ročníku 20. októbra 2002 s cieľom na Chate pod Rysmi bolo chladno, snežilo a na veľkej časti trate bol ľad a sneh. Ženám prvý raz znížili hmotnosť nákladu na 15 kg.
  • V snehu nosili ťažký náklad pretekári, počas 19. ročníka, ktorý sa uskutočnil 25.októbra 2003, na chatu Glorer Hütte pod Grossglocknerom v Rakúsku. Cieľ bol vo výške 2 642 m n. m..
  • 22. ročník 21. október 2006. Cieľ pretekov bol v 1 864 m n. m. na talianskej chate Rifugio Tagliaferri v oblasti Alpi Orobie. Pršalo.
  • 23. ročník 20. október 2007. Počas stúpania do cieľa na Kamennej chate v Nízkych Tatrách sa museli popasovať so studeným vetrom, snehom a ľadom. Na trati bolo miestami až 50 cm snehu.[1]

Náklad[upraviť | upraviť kód]

Preteky vysokohorských nosičov preverujú nielen ich výkonnosť a obratnosť. Nosiči výdatne pomáhajú zásobovať chaty v jesennom období, pred zimnou sezónou. Na krošniach i v plecniakoch nosia počas pretekov väčšinou koks alebo drevo. Súčasťou pretekov bola výdatná pomoc nosičov pri obnove Zbojníckej chaty, ktorá v noci zo 14. na 15. júna 1998 vyhorela. V rokoch 19982000 vyniesli počas pretekov na chatu 7210 kg rôzneho stavebného materiálu.[1]

Pretekárske úspechy[upraviť | upraviť kód]

Na Šerpa rallye sa v uplynulých rokoch zúčastnili stovky pretekárov – nosičov. Medzi nimi vynikali chatár z Chaty pod Rysmi Viktor Beránek, pracovník Horskej záchrannej služby Edo Lipták – Kuro, vysokohorský nosič Igor Fabícius, Oto Janigloš, Marcel Melicherčík, Mikuláš Knižka, vysokohorský nosič Miroslav Šarina, Matúš Vnenčák, Matej Fabšík, chatár z Téryho chaty Miroslav Jílek ml., Martin Maličký, ktorí si odniesli najviac víťazstiev. Medzi ženami vynikala Lenka Hiklová – Lackovičová. Boli aj takí, ktorí si to vyskúšali prvýkrát a boli aj takí, ktorí preteky z rôznych príčin nedokončili. Niektorým išlo o recesiu, iní sa rozhodli preveriť si svoju kondíciu. Z tých niekoľkých stoviek účastníkov len málo bolo profesionálnych alebo sezónnych vysokohorských nosičov. Na tridsiatich ročníkoch Šerpa rallye sa zúčastnilo 1086 mužov a 343 žien. [1]

Rekordy[upraviť | upraviť kód]

Chata pod Rysmi

  • Oto Janigloš 1:26,00 hod.
  • Lenka Hiklová – Lackovičová 1:09,17 hod.

Štefánikova chata

  • Miroslav Šarina 0:54,56 hod.
  • Lenka Hiklová – Lackovičová a Kristína Lapinová 0:48,27 hod.

Téryho chata

  • Oto Janigloš 1:25,11 hod.
  • Lucia Pastoreková 1:18,13 hod.

Zbojnícka chata

  • Mikuláš Knižka 1:22,59 hod.
  • Lenka Hiklová – Lackovičová 1:10,11 hod.

Kamenná chata

  • Matúš Vnenčák 1:19,43 hod.
  • Lenka Hiklová – Lackovičová a Michaela Izakovičová 1:05,52 hod.

Skalnaté pleso

  • Matej Fabšík 2:05,46 hod.
  • Alena Rücklová 1:40,17 hod.

Rifugio Garibaldi

  • Viktor Beránek 1:36,33 hod.
  • Lenka Hiklová – Lackovičová 1:22.00 hod.

Rifugio Tagliaferri Martin Maličký 1:34, 27 hod. Lenka Hiklová – Lackovičová 1:23,10 hod. Glorerhütte

  • Mikuláš Knižka 1:45,38 hod.
  • Lenka Hiklová – Lackovičová 1:14,58 hod.

(poznámka: rekordy platné do 30. ročníka pretekov)[1]

Kalendárium Šerpa rallye[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i ŠVORC, Jaro; KOLEKTÍV AUTOROV. Preteky vysokohorských nosičov. 1.. vyd. Poprad : SLZA, 2015. 176 s. ISBN 978-80-972091-0-0.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]