Artézska voda: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 176.118.111.71 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano |
+ref |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Artesian Well.png|thumb|Artézska voda so studňou]] |
[[Súbor:Artesian Well.png|thumb|Artézska voda so studňou]] |
||
'''Artézska voda''' je [[podzemná voda]] s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia [[litostatický tlak|litostatického tlaku]] |
'''Artézska voda''' je [[podzemná voda]] s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia [[litostatický tlak|litostatického tlaku]], miesto vyvierania sa nazýva '''artézska studňa'''.<ref> |
||
{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Banícky terminologický slovník |
|||
| vydanie = |
|||
| vydavateľ = SAV |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 1955 |
|||
| isbn = |
|||
| kapitola = |
|||
| strany = 168 |
|||
| jazyk = |
|||
| url = https://terminologickyportal.sk/pdf/glosare/banicky_terminologicky_slovnik.pdf |
|||
}} </ref> Artézska voda vzniká v [[aquifera|priepustnej vrstve]] najčastejšie medzi dvoma [[synklinála|synklinálnymi]] vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne [[izolátor (hydrológia)|izolátory]]), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody. Veľké množstvo takýchto prameňov sa nachádza v Austrálii. |
|||
Názov pochádza z [[Francúzsko|francúzskej]] oblasti [[Artois]], kde v [[12. storočie|12. storočí]] [[Kartuziánsky rád|kartuziánski]] mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo [[Sýria|Sýrie]] a [[Egypt]]a. |
Názov pochádza z [[Francúzsko|francúzskej]] oblasti [[Artois]], kde v [[12. storočie|12. storočí]] [[Kartuziánsky rád|kartuziánski]] mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo [[Sýria|Sýrie]] a [[Egypt]]a. |
||
Na Slovensku môžeme artézske pramene nájsť napríklad v [[Lučenec|Lučenci]]. |
Na Slovensku môžeme artézske pramene nájsť napríklad v [[Lučenec|Lučenci]]. |
||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 12:07, 23. október 2017
Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku, miesto vyvierania sa nazýva artézska studňa.[1] Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody. Veľké množstvo takýchto prameňov sa nachádza v Austrálii.
Názov pochádza z francúzskej oblasti Artois, kde v 12. storočí kartuziánski mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo Sýrie a Egypta.
Na Slovensku môžeme artézske pramene nájsť napríklad v Lučenci.
Referencie
- ↑ Banícky terminologický slovník. Bratislava : SAV, 1955. Dostupné online. S. 168.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Artézska voda
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Artéská voda na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa vody je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |