Hugenoti

Hugenoti - francúzski protestanti, prívrženci kalvinizmu. Hugenotské hnutie sa rozšírilo hlavne na juhu a západe Francúzska v prvej polovici 16. storočia. Patrila k nemu aj časť šľachty – Burboni, rod Coligny, vojvodovia z Condé a.i. Tá využívala názorovú opozíciu hugenotov v boji s kráľovskou mocou.

Dejiny

Kríž Hugenotov

• 1534 – od tohto roku sú hugenoti prenasledovaní štátom
• 1559 – Confessio Gallicana
• 1562 až 1594 - päť náboženských vojen s katolíkmi, na čele katolíckej strany stál rod Giuse (podporovaný Španielskom), hugenoti sa zas spojili s anglickou kráľovnou Alžbetou I.
• 24. 8. 1572 – Bartolomejská noc, po ktorej hugenoti vytvorili na juhu Francúzska prakticky samostatné územie
• 1598 - Nantský edikt, po ktorom získali náboženskú slobodu a politickú rovnoprávnosť
• 1629 – zvláštne politické práva boli oklieštené kardinálom Richelieuom
• 1685 – zrušenie Nantského ediktu vyústilo do prenasledovania, mnohí hugenoti emigrovali, hlavne do Ameriky, Južnej Afriky, Holandska, Švajčiarska a Nemecka. Táto emigrácia, najmä remeselníkov a obchodníkov, spôsobila Francúzsku vážnejšie ekonomické straty. Sloboda bola hugenotom zaručená až v priebehu Francúzskej revolúcie.

Externé odkazy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hugenoti
  Commons
• Huguenotská historická spoločnosť (po anglicky)
• Hugenotská historická spoločnost (digitálne zbierky)(po anglicky)
• Národná hugenotská spoločnosť (po anglicky)
• Huguenotská spoločnosť v Amerike (po anglicky)