Hugenoti: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d kategórie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Hugenoti''' |
'''Hugenoti''' boli prívrženci [[kalvinizmus|kalvinizmu]] vo Francúzsku v 16. - 18. storočí. Hugenotské hnutie sa rozšírilo hlavne na juhu a západe [[Francúzsko|Francúzska]] v prvej polovici [[16. storočia]]. Patrila k nemu aj časť šľachty – [[Bourbonovci]], rod Coligny, vojvodovia z Condé a.i. - ktorá využívala názorovú opozíciu hugenotov v boji s kráľovskou mocou. |
||
==Dejiny== |
==Dejiny== |
||
[[Obrázok:Croix huguenote.gif|right|thumb|150px|Kríž Hugenotov]] |
[[Obrázok:Croix huguenote.gif|right|thumb|150px|Kríž Hugenotov]] |
||
*[[1534]] – od tohto roku sú |
*[[1534]] – od tohto roku sú hugenotov prenasledoval štát |
||
*[[1559]] – ''Confessio Gallicana'' |
*[[1559]] – ''Confessio Gallicana'' |
||
*[[1562]] až [[1594]] - päť náboženských vojen s [[katolík]]mi, na čele katolíckej strany stál ''rod Giuse'' (podporovaný [[Španielsko]]m), hugenoti sa zas spojili s anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] |
*[[1562]] až [[1594]] - päť náboženských vojen s [[katolík]]mi, na čele katolíckej strany stál ''rod Giuse'' (podporovaný [[Španielsko]]m), hugenoti sa zas spojili s anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] |
Verzia z 23:36, 17. jún 2007
Hugenoti boli prívrženci kalvinizmu vo Francúzsku v 16. - 18. storočí. Hugenotské hnutie sa rozšírilo hlavne na juhu a západe Francúzska v prvej polovici 16. storočia. Patrila k nemu aj časť šľachty – Bourbonovci, rod Coligny, vojvodovia z Condé a.i. - ktorá využívala názorovú opozíciu hugenotov v boji s kráľovskou mocou.
Dejiny
- 1534 – od tohto roku sú hugenotov prenasledoval štát
- 1559 – Confessio Gallicana
- 1562 až 1594 - päť náboženských vojen s katolíkmi, na čele katolíckej strany stál rod Giuse (podporovaný Španielskom), hugenoti sa zas spojili s anglickou kráľovnou Alžbetou I.
- 24. 8. 1572 – Bartolomejská noc, po ktorej hugenoti vytvorili na juhu Francúzska prakticky samostatné územie
- 1598 - Nantský edikt, po ktorom získali náboženskú slobodu a politickú rovnoprávnosť
- 1629 – zvláštne politické práva boli oklieštené kardinálom Richelieuom
- 1685 – zrušenie Nantského ediktu vyústilo do prenasledovania, mnohí hugenoti emigrovali, hlavne do Ameriky, Južnej Afriky, Holandska, Švajčiarska a Nemecka. Táto emigrácia, najmä remeselníkov a obchodníkov, spôsobila Francúzsku vážnejšie ekonomické straty. Sloboda bola hugenotom zaručená až v priebehu Francúzskej revolúcie.