Letničné hnutie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:55, 16. august 2008

Letničné hnutie (iné názvy: turíčne hnutie, turičnícke hnutie, turičníci, letničiari) je prvá vývojová vlna Hnutia obnovy v Duchu Svätom. Letničné hnutie sa objavilo v 19. storočí v protestantských cirkvách. Názov hnutia je odvodený z židovského sviatku Letnice, čo je starší (ale v slovenskej protestantskej terminológii bežne používaný) výraz pre dnešný kresťanský sviatok Turíce.

Počiatky letničného hnutia

Počiatky obrodných hnutí v protestantských cirkvách siahajú do 19. storočia (predovšetkým Nemecko, Veľká Británia). Za počiatok letničného hnutia v dnešnej forme sa považuje skúsenosť žiakov s darom hovorenia v jazykoch na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom Charlesom F. Parhamom v kansaskom meste Topeka (USA) v roku 1901. Parham po prvý krát sformuloval doktrínu o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v Duchu Svätom. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na Azusa Street v Los Angeles v roku 1906 pod vedením Parhamovho žiaka, černošského kazateľa Williama J. Seymoura. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej emocionálnej búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali noviny nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére rasizmu a segregácie, ktorá v tej dobe v Amerike panovala.

Charakteristika

Hlavnou charakteristikou je dôraz na krst Duchom Svätým. Tento krst sa u kresťana prejavuje kvalitatívne novým prístupom k životu - prerodom alebo znovuzrodením, zmenou životného štýlu – v angl. tzv. born-again.

Letničné hnutie nie je jednotným názorovým prúdom, ale jestvuje v ňom mnoho (viac než 10 000) rôznych denominácií, ktoré sa navzájom v doktríne i spôsobom života od seba viac či menej odlišujú. Často dochádza k deleniu na menšie spoločenstvá kvôli vnútorným nezhodám. Roztrieštenosť je jednou z najčastejšie kritizovaných vlastností hnutia. Je známe ironické príslovie "Kde sa stretnú dvaja letničiari, vzniknú tri rôzne cirkvi".

Významné osobnosti letničného hnutia

Charles F. Parham
William Joseph Seymour
Gaston Barnabas Cashwell, Church of God, Clevelandu v Tennessee
Charles Harrison Mason, Church of God in Christ, Memphis v Tennessee (COGIC)
William H. Durham, Assemblies of God, Chicago
Thomas Ball Barrat nórsky metodistický pastor, Oslo
Lewi Pthrus, Švédsko
Jonathan Paul, Nemecko
Alexander Boddy, Anglicko
Luigi Francesco a Giacomo Lombardy, Brazília, Argentína
Daniel Berg a Gunnar Vingren, Assemblies of God, Brazília
Willis C. Hoover, Chile
John Graham Lake, (1870-1935), Zion Christian Church, Južná Afrika,
Ivan Voronaev, Odesa, Ukrajina
Mary Rumsey, Kórea
Dennis Bennett, episkopálny anglikánsky zbor sv. Marka, Kalifornia, tzv. neo-letničné hnutie
David du Plessis,

Niektoré známe denominácie

Dnes tvorí letničné hnutie viac než 14 000^{[chýba zdroj]} letničných denominácií po celom svete. Patria medzi ne napríklad:

Assemblies of God, celkovo okolo 53 mil. členov
Church of God in Christ (COGIC), USA, asi 6 mil. členov
Letničná metodistická cirkev, Chile, dnes asi 1,5 mil. členov
Apostolic Faith Mission, Južná Afrika
Zion Christian Church, Južná Afrika, 6 mil. členov (r.2000)
Pentecostal Assemblies of The World

Na Slovensku sa k letničnému hnutiu hlási napr. Apoštolská cirkev.

Literatúra

Century Of The Holy Spirit, 100 Years Of Pentecostal And Charismatic Renewal, 1901-2001, Vinson Synan

Externé odkazy

http://www.sekty.sk/c_rubriky.stm?cmd[83]=i-84-8d2ef95f4428c9580d54bc3159265b1c&cmd[77]=c-1-2000/3&cmd[80]=c-2-2000/3&cmd[81]=c-1-2000/3
[1]

Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 == Počiatky letničného hnutia ==
-Za počiatok sa považuje skúsenosť žiakov s [[dar hovorenia v jazykoch|darom hovorenia v jazykoch]] na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom [[Charles F. Parham | Charlesom F. Parhamom]] v [[Kansas|kansaskom]] meste [[Topeka]] v roku [[1901]]. Parham po prvý krát sformuloval [[doktrína|doktrínu]] o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v [[Duch Svätý |Duchu Svätom]]. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na [[Azusa Street]] v [[Los Angeles]] v roku [[1906]] pod vedením Parhamovho [[žiak]]a, černošského kazateľa [[William Joseph Seymour | Williama J. Seymoura]]. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej [[emócie|emocionálnej]] búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove [[Africká metodistická episkopálna cirkev | Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi]] (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali [[noviny]] nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére [[rasizmus|rasizmu]] a [[segregácia|segregácie]], ktorá v tej dobe v Amerike panovala.
+Počiatky obrodných hnutí v protestantských cirkvách siahajú do 19. storočia (predovšetkým [[Nemecko]], [[Veľká Británia]]). Za počiatok letničného hnutia v dnešnej forme sa považuje skúsenosť žiakov s [[dar hovorenia v jazykoch|darom hovorenia v jazykoch]] na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom [[Charles F. Parham | Charlesom F. Parhamom]] v [[Kansas|kansaskom]] meste [[Topeka]] ([[USA]]) v roku [[1901]]. Parham po prvý krát sformuloval [[doktrína|doktrínu]] o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v [[Duch Svätý |Duchu Svätom]]. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na [[Azusa Street]] v [[Los Angeles]] v roku [[1906]] pod vedením Parhamovho [[žiak]]a, černošského kazateľa [[William Joseph Seymour | Williama J. Seymoura]]. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej [[emócie|emocionálnej]] búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove [[Africká metodistická episkopálna cirkev | Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi]] (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali [[noviny]] nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére [[rasizmus|rasizmu]] a [[segregácia|segregácie]], ktorá v tej dobe v Amerike panovala.
 == Charakteristika ==