Mylonit: Rozdiel medzi revíziami
d popis obr. |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
== Vznik == |
== Vznik == |
||
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné |
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri takzvanej [[deformačná metamorfóza|deformačnej metamorfóze]]. Na rozdiel od [[kataklazit]]ov vznikajú pri [[plastická deformácia|plastickej deformácii]] pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10<sup>-14</sup> po 10<sup>-12</sup> sekundy<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín">Putiš, M., 2004; ''Petrografia metamorfovanýh hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.</ref>. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín"/>. |
||
== Rozdelenie == |
== Rozdelenie == |
Verzia z 20:15, 11. september 2008
Mylonit | |
Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | rôzne |
Vlastnosti | |
Textúra | jemne zrnitá, foliácia |
Farba | rôzna |
Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.
Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth[1].
Vznik
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri takzvanej deformačnej metamorfóze. Na rozdiel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundy[2]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku[2].
Rozdelenie
Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.
Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite[3]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)[3]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite[3]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...
Využitie
Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).
Referencie
- ↑ http://www.geologie.estranky.cz prístup 11.9.2008
- ↑ a b Putiš, M., 2004; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
- ↑ a b c http://www.geology.cz prístup: 11.9.2008
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.