Wellington: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Adrian (diskusia | príspevky)
62 603 editací
Bez shrnutí editace
Adrian (diskusia | príspevky)
62 603 editací
Riadok 267: Riadok 267:
}}
}}
</center>
</center>

=== Zemetrasenia ===
Nový Zéland leží v tektonicky aktívnej oblasti na rozhraní [[Pacifická platňa|Pacifickej]] a [[Austrálska platňa|Austrálskej tektonickej platne]]. Je súčasťou pacifickej oblasti [[Ohnivý kruh|Ohnivého kruhu]], ktorý sa vyznačuje hojným výskytom [[Sopka|sopiek]] a [[zemetrasenie|zemetrasení]].<ref name="atlas">{{Citácia knihy | titul = Školní atlas světa | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | spoluautori = | rok = 1998 | vydavateľ = Kartografia Praha | miesto = Praha | isbn = 8070115823 | strany = 6 | url =}}</ref> Nie inak je tomu aj v oblasti mesta Wellington, ktorého obchodným centrom prechádza veľký [[Zlom (geológia)|tektonický zlom]].<ref name="atlas"/> V jeho blízkosti sa nachádza niekoľko ďalších výraznejších zlomov, v celej oblasti Wellingtonu je potom niekoľko stoviek menších tektonických porúch. Z toho dôvodu zaznamenávajú obyvatelia Wellingtonu každoročne niekoľko otrasov, ktoré sú najviditeľnejšie vo [[Výšková budova|výškových budovách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Greater Wellington Regional Council
| titul = Earthquakes in the Wellington region
| url = http://www.gw.govt.nz/Earthquakes-in-the-Wellington-region/
| dátum prístupu = 2010-09-21
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}</ref>

[[Súbor:The Old Shebang, Cuba Street, Wellington, ca 1883.jpg|thumb|Stará chatrč, Cuba Street (1883)]]
Najväčšie škody Wellingtonu spôsobila séria otrasov v roku 1848 a ďalšie veľké zemetrasenie v januári 1855, keď v meste akurát prebiehali oslavy 15. výročia jeho založenia. Zemetrasenie dosahovalo silu 8,2 stupňa [[Richterova stupnica|Richterovej stupnice]] a spôsobilo vertikálny pohyb zeminy až o 3 metre. Wellingtonský prístav zasiahla desaťmetrová vlna [[cunami]] prichádzajúca z [[Cookov prieliv|Cookovho prielivu]] a premenila ho na blatistý močiar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Ministry for Culture and Heritage
| titul = Te Ara Encyclopedia of New Zealand: Historic Earthquakes
| url = http://www.teara.govt.nz/en/historic-earthquakes/3
| dátum prístupu = 2010-07-11
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Boli zničené kamenné budovy väznice a banky, otrasy neustála ani dvojposchodová budova vlády a vedľajšie kancelárie mestskej rady. Väčšina domov však zemetrasenie s väčším či menším poškodením prežila, pretože po skúsenostiach z roku 1848 sa v meste stavali najmä jednoposchodové stavby z dreva.

Počas zemetrasenia sa o niekoľko metrov zdvihol terén v miestach, ktoré boli pôvodne zatopené vodou a slúžili wellingtonskému prístavu. To významne prispelo k rozšíreniu obchodného centra mesta ('''CBD''' - Central Business District). Následkom toho sa napríklad ulica Lambton Quay, predtým vedúca pozdĺž pobrežia a často zaplavovaná [[slapové javy|prílivom]], stala srdcom obchodného centra Wellingtonu a v súčasnosti je od pobrežia vzdialená asi 250 metrov.<ref>
{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Ministry for Culture and Heritage
| titul = NZHistory.net.nz: Today in History
| url = http://www.nzhistory.net.nz/timeline/23/1
| dátum prístupu = 2010-09-19
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}
</ref><ref>
{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Great Harbour Way
| titul = The Story of Wellington Harbour
| url = http://www.greatharbourway.org.nz/story-harbour-wellington.html
| dátum prístupu = 2010-12-28
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref>
{{Citácia knihy
| priezvisko = Downes
| meno = G.L.
| spoluautori = John Townend, Rob Langridge, Andrew Jones
| titul = The 1855 Wairarapa Earthquake Symposium
| vydavateľ = Greater Wellington Regional Council
| miesto = Wellington
| Rok = 2005
| isbn = 0-909016-87-9
| url = http://www.gw.govt.nz/assets/council-publications/The_1855_Wairarapa_Earthquake_Symposium_Proceedings_Volume_Web_Version.pdf
| kapitola = What Contemporary Accounts Tell Us About It
| strany = 6
| jazyk = po anglicky
}}
</ref>



== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 21:18, 1. február 2011

Wellington
mesto
Wellington z vrchu Mount Victoria
Erb
Prezývka: Harbour City, Wellywood
Štát Nový Zéland Nový Zéland
Región Wellington
Nadmorská výška 0 m n. m.
Súradnice 41°17′20″J 174°46′38″V / 41,28889°J 174,77722°V / -41.28889; 174.77722
Rozloha 290 km² (29 000 ha) [1]
 - Metropolitná oblasť 1 390 km² (139 000 ha)
Obyvateľstvo 179 463 (2006) [2]
 - aglomerácie 448 956
Hustota 618,84 obyv./km²
Založené 1840
Starosta Kerry Prendergastová
Časové pásmo UTC+12 (UTC+12)
 - letný čas NZDT (UTC+13)
PSČ skupina 6000, série 5000 a 5300
Telefónna prevoľba 04
Poloha mesta
Poloha mesta
Wikimedia Commons: Wellington
Webová stránka: www.wellingtonnz.com
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Wellington IPA: [wɛlɪŋtən] (maor.:Te Whanganui-á-Tara) je hlavné mesto a významný prístav Nového Zélandu. Nachádza sa na juhozápadnom cípe Severného ostrova na pobreží Cookovho prielivu. Ide o najjužnejšie položené hlavné mesto sveta. Žije v ňom okolo 180 000 obyvateľov,[2] spoločne s okolitými mestami Lower Hutt, Upper Hutt a Porirua tvoria tretiu najväčšiu aglomeráciu Nového Zélandu s celkovým počtom okolo 386 000 obyvateľov.[3] Mesto bolo založené anglickými osadníkmi v roku 1840, status hlavného mesta prevzalo po Aucklande o 25 rokov neskôr. Vo Wellingtone sídlia najvyššie štátne inštitúcie Nového Zélandu ako parlament, vláda a najvyšší súd.

Mesto je z troch strán obklopené morom, takže jeho prístav hrá dôležitú ekonomickú úlohu. Vzhľadom k vysokej tektonickej aktivite v oblasti Nového Zélandu bol Wellington vo svojej histórii niekoľkokrát zasiahnutý silnými zemetraseniami. V roku 1855 vyvolalo zemetrasenie desaťmetrovú cunami, ktorá zrovnala wellingtonský prístav so zemou. Podnebie v oblasti je pomerne vyrovnané so značným úhrnom zrážok, ktorý je najvyšší v zimných mesiacoch. V horách západne od mesta sa budujú veterné elektrárne.

Obyvateľstvo Wellingtonu tvoria z najväčšej časti Európania, vysoko sú zastúpení Aziati. Počet pôvodných novozélandských obyvateľov, Maorov, je oproti priemernému zastúpeniu na Novom Zélande výrazne menší. Populácia Wellingtonu je v porovnaní s obyvateľstvom celého Nového Zélandu pomerne mladá, ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí takmer tri štvrtiny populácie mesta. Vysoká je aj úroveň vzdelanosti a ročné príjmy wellingtonských domácností.

Dopravnú obsluhu Wellingtonu zabezpečujú dve štátne diaľnice, prístav a medzinárodné letisko, ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich. Celý región má veľmi bohatú sieť verejnej hromadnej dopravy. Tú zabezpečujú najmä autobusové spoje, ďalej vlaky, trajekty, niekoľko trolejbusových liniek a turisticky atraktívna lanová dráha s viac ako storočnou históriou. Služby hromadnej dopravy využíva každoročne viac ako 35 miliónov pasažierov.

Osídlenie a názov mesta

Európski kolonizátori prvýkrát do oblasti Wellingtone priplávali 20. septembra 1839 na lodi menom Tory patriacej Novozélandskej spoločnosti, anglickej organizácii venujúcej sa systematickou kolonizáciou Nového Zélandu.[4] V januári nasledujúceho roku dorazilo na lodi Aurora ďalších 150 osadníkov. Prvé domy boli stavané v rovinatej oblasti okolo ústia rieky Hutt, kde sa v súčasnosti nachádza Petone, šesťtisícové predmestie Lower Hutt. K presunutiu novovybudovanej osady viac do hôr primäl osadníkov močaristý terén a skutočnosť, že svoje prvé obydlia vybudovali v záplavovej oblasti.

Mesto bolo osadníkmi pomenované podľa Arthura Wellesleyho, 1. vojvodu z Wellingtonu a víťaza bitky pri Waterloo, ktorého titul pochádza z mestečka v anglickom Somersete. Maorský názov pre mesto Wellington znie Te Whanga-nui-a-Tara, čo v preklade znamená "veľký prístav Tary" podľa jedného z prvých domorodých obyvateľov tohto územia.[5] Možno sa tiež stretnúť s názvom Pōneke[6] alebo Te Upoko-o-te-Ika-a-Maui, "Hlava Máuiho ryby", tradičným označením najjužnejšej časti Severného ostrova. To sa viaže k legende, podľa ktorej bol celý Severný ostrov vylovený z vody polobohom Máuim.[7]

Geografia

Wellington z vtáčej perspektívy z východnej strany (2009)

Wellington sa rozkladá v strednej časti Nového Zélandu, na juhozápadnom cípe Severného ostrova na pobreží Cookovho prielivu. Voda obklopuje mesto z troch strán, čo mu poskytuje ideálnu polohu pre stavbu a prevádzku prístavu. Smerom na západ sa dvíhajú kopce, na ktoré sa už tiež rozširuje mestská zástavba a konštruujú sa tu veterné elektrárne. So svojou južnou zemepisnou šírkou 41° 17' je podľa Guinnessovej knihy rekordov najjužnejšie položeným hlavným mestom sveta.[8] Vzhľadom na malý priestor pre rozvoj mesta medzi morom a okolitými kopcami má v porovnaní s ostatnými mestami Nového Zélandu veľmi vysokú hustotu zaľudnenia. Spoločne s mestami Lower Hutt, Upper Hutt a Porirua tvorí Wellington rozsiahlu aglomeráciu s celkovým počtom 386 000 obyvateľov.[3]

V zátoke wellingtonského prístave sa nachádzajú tri ostrovy. Najväčší z nich, Someský ostrov (domorodcami nazývaný Mati), bol v minulosti využívaný ako karanténna oblasť, za prvej a druhej svetovej vojny ako internačný tábor pre nemecké, neskôr aj japonské a talianske obyvateľstvo Nového Zélandu.[9] V súčasnosti funguje ako prírodná rezervácia pre ohrozené živočíšne druhy. Ostatné ostrovy, Makar a Mokopuna, sú neobývané.

Klíma

Spoločne s celým Novým Zélandom má Wellington typické oceánske podnebie, vďaka čomu sú priemerné ročné teploty pomerne vyrovnané. Priemerná teplota v letných mesiacoch (december až február) sa pohybuje okolo dvadsiatich stupňov Celzia a zriedkakedy prekročí hranicu 25 °C. V zime zvyčajne teploty stúpajú maximálne na 14 stupňov Celzia a neprepadnú sa hlbšie než na štyri stupne. Maximálna nameraná teplota vo Wellingtone bola 31,1 °C, najnižšia 1,9 stupňa pod nulou.

Úhrn ročných zrážok je tiež pomerne vyrovnaný a vcelku vysoký. V meste najviac prší v zimných mesiacoch, v júni priemerný úhrn zrážok dosahuje 147 milimetrov. Jún spolu s júlom patrí k najvlhkejším mesiacom v roku. Za celý rok naprší vo Wellingtone v priemere 1249 milimetrov. V období od mája do septembra sa v kopcoch okolo mesta objavuje inovať. Sneh sa v meste a jeho okolí vyskytuje len zriedka.

Podnebie v meste je veľmi veterné, a to najmä z dôvodu celoročnej tlakovej níže v celej oblasti okolo štyridsiateho stupňa južnej zemepisnej šírky. Wellington je tak vystavený západnému prúdeniu prichádzajúcemu k mestu z Tasmanovho mora.[10] Veterné podnebie v okolí Wellingtonu sa využíva pre výstavbu veterných elektrární. Na konci roka 2009 bol dokončený projekt West Wind, ktorého cieľom bola výstavba 62 veterných turbín s celkovou kapacitou 143 MW.[11] Ďalším podobným projektom je Mill Creek, ktorého cieľom je vybudovať ďalších 31 veterných elektrární.[12][13]


Počasie Wellington, Nový Zéland
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná °C (°F) 20.3
(68.5) 		20.6
(69.1) 		19
(66) 		16.7
(62.1) 		14.2
(57.6) 		12
(54) 		11.4
(52.5) 		12
(54) 		13.5
(56.3) 		15
(59) 		16.6
(61.9) 		18.5
(65.3) 		15,8
(60,4)
Najnižšia priemerná °C (°F) 13.4
(56.1) 		13.6
(56.5) 		12.6
(54.7) 		10.9
(51.6) 		8.8
(47.8) 		6.9
(44.4) 		6.3
(43.3) 		6.5
(43.7) 		7.7
(45.9) 		9
(48) 		10.3
(50.5) 		12.2
(54) 		9,9
(49,8)
Zrážky mm (palce) 72
(2.83) 		62
(2.44) 		92
(3.62) 		100
(3.94) 		117
(4.61) 		147
(5.79) 		136
(5.35) 		123
(4.84) 		100
(3.94) 		115
(4.53) 		99
(3.9) 		86
(3.39) 		1 249
(49,17)
Slnečný svit 246 209 191 155 128 98 117 136 156 193 210 226 2 065
Zdroj: NIWA[14]

Zemetrasenia

Nový Zéland leží v tektonicky aktívnej oblasti na rozhraní Pacifickej a Austrálskej tektonickej platne. Je súčasťou pacifickej oblasti Ohnivého kruhu, ktorý sa vyznačuje hojným výskytom sopiek a zemetrasení.[15] Nie inak je tomu aj v oblasti mesta Wellington, ktorého obchodným centrom prechádza veľký tektonický zlom.[15] V jeho blízkosti sa nachádza niekoľko ďalších výraznejších zlomov, v celej oblasti Wellingtonu je potom niekoľko stoviek menších tektonických porúch. Z toho dôvodu zaznamenávajú obyvatelia Wellingtonu každoročne niekoľko otrasov, ktoré sú najviditeľnejšie vo výškových budovách.[16]

Stará chatrč, Cuba Street (1883)

Najväčšie škody Wellingtonu spôsobila séria otrasov v roku 1848 a ďalšie veľké zemetrasenie v januári 1855, keď v meste akurát prebiehali oslavy 15. výročia jeho založenia. Zemetrasenie dosahovalo silu 8,2 stupňa Richterovej stupnice a spôsobilo vertikálny pohyb zeminy až o 3 metre. Wellingtonský prístav zasiahla desaťmetrová vlna cunami prichádzajúca z Cookovho prielivu a premenila ho na blatistý močiar.[17] Boli zničené kamenné budovy väznice a banky, otrasy neustála ani dvojposchodová budova vlády a vedľajšie kancelárie mestskej rady. Väčšina domov však zemetrasenie s väčším či menším poškodením prežila, pretože po skúsenostiach z roku 1848 sa v meste stavali najmä jednoposchodové stavby z dreva.

Počas zemetrasenia sa o niekoľko metrov zdvihol terén v miestach, ktoré boli pôvodne zatopené vodou a slúžili wellingtonskému prístavu. To významne prispelo k rozšíreniu obchodného centra mesta (CBD - Central Business District). Následkom toho sa napríklad ulica Lambton Quay, predtým vedúca pozdĺž pobrežia a často zaplavovaná prílivom, stala srdcom obchodného centra Wellingtonu a v súčasnosti je od pobrežia vzdialená asi 250 metrov.[18][19][20]


Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wellington

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wellington na českej Wikipédii.

  1. ↑ About Wellington: Facts&Figures: Overview [online]. Nový Zéland: Wellington City Council, [cit. 2010-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b QuickStats About Wellington City [online]. Statistics New Zeland, [cit. 2010-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b Myth 17: Christchurch has overtaken Wellington to become NZ's second largest city. [online]. Nový Zéland: Statistics New Zealand Statistics House. Population Statistics Unit., [cit. 2010-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ 1839: The New Zealand Company arrives in Wellington [online]. Nový Zéland: National Library of New Zealand, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Wellington Places: Wellington Harbour: Settlement [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Poneke: Wellington places to visit [online]. Nový Zéland: Department of Conservation, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Maori Name [online]. Nový Zéland: Victoria University of Wellington, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Guinnessova kniha rekordov 2009. Londýn, Spojené kráľovstvo : Guinness World Records Ltd, 2008. ISBN 9781904994367.
  9. ↑ Te Ara Encyclopedia of New Zealand: nearshore islands - Quarantine centres and prisons [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Školní atlas světa. Praha : Kartografia Praha, 1998. ISBN 8070115823. S. 11.
  11. ↑ West Wind [online]. Meridian Energy, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Mill Creek [online]. Meridian Energy, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Wind Farms [online]. Wellington City Council, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ NIWA Climate Data 1971-2000 [online]. . Dostupné online.
  15. ↑ a b Školní atlas světa. Praha : Kartografia Praha, 1998. ISBN 8070115823. S. 6.
  16. ↑ Earthquakes in the Wellington region [online]. Nový Zéland: Greater Wellington Regional Council, [cit. 2010-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Te Ara Encyclopedia of New Zealand: Historic Earthquakes [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ NZHistory.net.nz: Today in History [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ The Story of Wellington Harbour [online]. Nový Zéland: Great Harbour Way, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ DOWNES, G.L., John Townend, Rob Langridge, Andrew Jones The 1855 Wairarapa Earthquake Symposium. Wellington : Greater Wellington Regional Council. Dostupné online. ISBN 0-909016-87-9. Kapitola What Contemporary Accounts Tell Us About It, s. 6. (po anglicky)
Tento článok týkajúci sa geografie Nového Zélandu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wellington&oldid=3401813“