Etruskovia: Rozdiel medzi revíziami
d p.n.l. → pred Kr. |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
== Vývoj == |
== Vývoj == |
||
Z [[Malá Ázia|Malej Ázie]] prišli najneskôr v [[8. storočie pred Kr.|8. storočí pred Kr.]] Od konca 7. storočí pred Kr. sa zmocnili Ríma, [[Kampánia|Kampánie]], [[Mantova|Mantovy]] a [[Spina|Spiny]]. V 6. storočí zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch [[616 pred Kr.|616]] |
Z [[Malá Ázia|Malej Ázie]] prišli najneskôr v [[8. storočie pred Kr.|8. storočí pred Kr.]] Od konca 7. storočí pred Kr. sa zmocnili Ríma, [[Kampánia|Kampánie]], [[Mantova|Mantovy]] a [[Spina|Spiny]]. V 6. storočí zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch [[616 pred Kr.|616]]{{--}}[[510 pred Kr.]]) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga. |
||
Roku [[540]] porazili spolu s [[Kartáginci|Kartágincami]] [[Staroveké Grécko|Grékov]] ([[Bitka pri Alalii]]). Roku 510 Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie rímskej republiky). |
Roku [[540]] porazili spolu s [[Kartáginci|Kartágincami]] [[Staroveké Grécko|Grékov]] ([[Bitka pri Alalii]]). Roku 510 Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie rímskej republiky). |
||
V [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]] ustupovali |
V [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]] ustupovali zo severu prichádzajúcim [[Kelti|Keltom]]. V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] sa ich mestá stali [[vazal]]mi Ríma a Etruskovia sa romanizovali. |
||
== Spôsob života == |
== Spôsob života == |
||
Pre Etruskov je typická vysoká úroveň života. Väčšinou boli vysokí čiernovlasí s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, etruština, dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je Plátená kniha (cca. 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorý však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v |
Pre Etruskov je typická vysoká úroveň života. Väčšinou boli vysokí čiernovlasí s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, [[etruština]], dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je Plátená kniha (cca. 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorý však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v [[Rím]]e, tzv. annales maximi. Ich náboženstvo bolo temné, podobne ako u Chetitov. Bohom obetovali zvieratá – krvavé obete. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. Mŕtvym sa zhotovovali mohutné sarkofágy z mramoru a zobrazovali na nich podobu mŕtvych. Svoje domy si stavali z kameňa a tehál. Boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe [[akvadukt]]ov. Vynímali sa hlavne aj so svojimi kresbami, ktoré vyzerali ako živé. Etruskovia najprv nanášali farbu rovno na skalu, až potom začali robiť skutočné fresky. Používali na pálenie nádob alebo kalichov a iných domácich potrieb bucchero, ktoré sa používalo ku keramikárstvu. |
||
== Náboženstvo == |
== Náboženstvo == |
||
[[Etruská mytológia|Etruské náboženstvo]] bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu, na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr |
[[Etruská mytológia|Etruské náboženstvo]] bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu, na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr Etruskovia stotožnili s gréckym bohom [[Zeus|Diom]] a bohyňou [[Afrodita|Afroditou]] alebo obdobne s rímskym [[Jupiter (boh)|Jupiterom]] a [[Venuša (bohyňa)|Venušou]]. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred Kr. alebo od začiatku 6. storočia pred Kr. svätyne a chrámy. |
||
Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred Kr. alebo od začiatku 6. storočia pred Kr. svätyne a chrámy. |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Etruscans}} |
{{projekt|commons=Category:Etruscans}} |
||
{{Dejepisný výhonok}} |
{{Dejepisný výhonok}} |
||
Verzia z 07:42, 9. jún 2011
Etruskovia bol staroveký národ, žil na Apeninskom polostrove, najmä na území dnešného Toskánska. Ich moc dosiahla vrchol od konca 7. storočí pred Kr. do polovice 6. storočia pred Kr., kedy sa zmocnili Ríma a iných území.
Pôvod
Etruskovia nepatrili medzi indoeurópske národy a ich pôvod je až dodnes neznámy. Pravdepodobne prišli z Malej Ázie, lebo u nich bola žena rovnoprávna s mužom, podobne ako u Chetitov, ktorí sa dostali na Apeninský polostrov. Vo všeobecnosti prevládajú tri názory o pôvode tohto kmeňa. Prvý z nich hovorí o ich východnom, Lýdskom pôvode, ako to spomína aj Hérodotos. Vlna tejto migrácie mohla prechádzať aj ostrovom Lémnos, dokladom čoho by mohol byť aj nález náhrobnej stély s nápisom veľmi podobným etruštine. Druhá teória, ktorú preferoval aj historik Dionýsios z Halikarnassu, ráta s domácim, autochtónnym vývojom. Tretia teória ráta s ich príchodom zo severu, možno z oblasti Raetie, čoho dôkazom pre niektorých bádateľov je veľmi podobné meno, ktorým sa označovali samotní Etruskovia, a to Rasenna.
Vývoj
Z Malej Ázie prišli najneskôr v 8. storočí pred Kr. Od konca 7. storočí pred Kr. sa zmocnili Ríma, Kampánie, Mantovy a Spiny. V 6. storočí zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch 616 – 510 pred Kr.) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.
Roku 540 porazili spolu s Kartágincami Grékov (Bitka pri Alalii). Roku 510 Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie rímskej republiky).
V 5. storočí pred Kr. ustupovali zo severu prichádzajúcim Keltom. V 4. storočí pred Kr. sa ich mestá stali vazalmi Ríma a Etruskovia sa romanizovali.
Spôsob života
Pre Etruskov je typická vysoká úroveň života. Väčšinou boli vysokí čiernovlasí s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, etruština, dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je Plátená kniha (cca. 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorý však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v Ríme, tzv. annales maximi. Ich náboženstvo bolo temné, podobne ako u Chetitov. Bohom obetovali zvieratá – krvavé obete. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. Mŕtvym sa zhotovovali mohutné sarkofágy z mramoru a zobrazovali na nich podobu mŕtvych. Svoje domy si stavali z kameňa a tehál. Boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe akvaduktov. Vynímali sa hlavne aj so svojimi kresbami, ktoré vyzerali ako živé. Etruskovia najprv nanášali farbu rovno na skalu, až potom začali robiť skutočné fresky. Používali na pálenie nádob alebo kalichov a iných domácich potrieb bucchero, ktoré sa používalo ku keramikárstvu.
Náboženstvo
Etruské náboženstvo bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu, na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr Etruskovia stotožnili s gréckym bohom Diom a bohyňou Afroditou alebo obdobne s rímskym Jupiterom a Venušou. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred Kr. alebo od začiatku 6. storočia pred Kr. svätyne a chrámy.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Etruskovia
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |