Ladislav Ťažký: Rozdiel medzi revíziami
d →Dielo |
d typo gram |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
}} |
}} |
||
[[Súbor:Roman Michelko Authors reading.JPG|náhľad|Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave]] |
[[Súbor:Roman Michelko Authors reading.JPG|náhľad|Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave]] |
||
'''Ladislav Ťažký''' (* [[19. september]] [[1924]], [[Čierny Balog]] |
'''Ladislav Ťažký''' (* [[19. september]] [[1924]], [[Čierny Balog]] – † [[20. január]] [[2011]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[publicista]], [[dramatik]] a [[scenárista]]. |
||
Otec: [[Anton Ťažký st.]] ([[1898]] |
Otec: [[Anton Ťažký st.]] ([[1898]] – [[1991]]). Bratia – [[Anton Ťažký ml.]] ([[1921]] – [[1992]]), [[Štefan Ťažký]] ([[1929]] – [[1983]]) a sestra Antónia Ďurčíková ([[1933]]). |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a v roku [[1940]] získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch [[1938]] |
Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a v roku [[1940]] získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch [[1938]] – [[1940]] pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno – Čierny Balog – Detva. R. [[1940]] – [[1945]] žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár. |
||
Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zaujal jednoznačný vlastenecký a [[Antifašizmus|protifašistický]] postoj. V roku [[1943]] bol odvelený na [[východný front]] ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. [[1944]] bol Nemcami zajatý a internovaný v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v [[Maďarsko|Maďarsku]], väznený v Satoraljaujhely a v [[Košice|Košiciach]] a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v [[Burgenland]]e v [[Rakúsko|Rakúsku]]. |
Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zaujal jednoznačný vlastenecký a [[Antifašizmus|protifašistický]] postoj. V roku [[1943]] bol odvelený na [[východný front]] ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. [[1944]] bol Nemcami zajatý a internovaný v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v [[Maďarsko|Maďarsku]], väznený v Satoraljaujhely a v [[Košice|Košiciach]] a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v [[Burgenland]]e v [[Rakúsko|Rakúsku]]. |
||
Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v [[Košice|Košiciach]], v rokoch [[1946]] |
Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v [[Košice|Košiciach]], v rokoch [[1946]] – [[1948]] bol sociálnym referentom na ONV v [[Brezno|Brezne]]. V rokoch [[1948]] – [[1952]] študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v [[Praha|Prahe]] a v rokoch [[1952]] – [[1958]] pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1959]] – [[1962]] vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v [[Praha|Prahe]] (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch [[1967]] – [[1968]] pracoval v redakcii denníka [[Smena]]. |
||
Za román ''Amenmária, samí dobrí vojaci'' a novelistický triptych ''Dunajské hroby, Divý Adam'' a ''Hriešnica žaluje'' tmu dostal v roku [[1968]] štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku [[1968]] a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku [[1970]] vylúčený z KSS a zo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a od roku [[1970]] mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby ([[ÚĽUV]]). |
Za román ''Amenmária, samí dobrí vojaci'' a novelistický triptych ''Dunajské hroby, Divý Adam'' a ''Hriešnica žaluje'' tmu dostal v roku [[1968]] štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku [[1968]] a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku [[1970]] vylúčený z KSS a zo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a od roku [[1970]] mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby ([[ÚĽUV]]). |
||
Riadok 33: | Riadok 33: | ||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
* [[1962]] |
* [[1962]] – ''Vojenský zbeh'', zbierka poviedok |
||
* 1962 |
* 1962 – ''Hosť majstra Čerta'', zbierka poviedok |
||
* 1962 |
* 1962 – ''Jánošíkova slza'', zbierka poviedok |
||
* [[1964]] |
* [[1964]] – ''Dunajské hroby'', novela z [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |
||
* 1964 |
* 1964 – ''Amenmária. Samí dobrí vojaci'', román |
||
* 1964 |
* 1964 – ''Dunajské hroby'', zbierka poviedok |
||
* [[1965]] |
* [[1965]] – ''Kŕdel divých Adamov'', zbierka noviel |
||
* [[1966]] |
* [[1966]] – ''Hriešnica žaluje tmu'', novela aj dráma (v tom roku i inscenácia) |
||
* [[1968]] |
* [[1968]] – ''V páse zlomená'', novela |
||
* [[1969]] |
* [[1969]] – ''Pivnica plná vlkov'', román |
||
* 1969 |
* 1969 – ''Ozvena svedomia'', spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe ''Testament svedomia'' |
||
* [[1970]] |
* [[1970]] – ''Pochoval som ho nahého'', súbor piatich noviel |
||
* [[1979]] |
* [[1979]] – ''Evanjelium čatára Matúša I a II'', román, voľné pokračovanie románu ''Amenmária. Samí dobrí vojaci'' |
||
* [[1983]] |
* [[1983]] – ''Jánošíkova slza'', povesť |
||
* 1983 |
* 1983 – ''Márie a Magdalény'', krátke prózy |
||
* [[1986]] |
* [[1986]] – ''Aj v nebi je lúka'', sociálny a historický román |
||
* [[1988]] |
* [[1988]] – ''Pred potopou'', reportážny román |
||
* [[1990]] |
* [[1990]] – ''Smrť obchádza štadióny'', súbor poviedok pre mládež |
||
* [[1991]] |
* [[1991]] – ''Kto zabil Ábela?'', román so zápletkou politickej vraždy |
||
* 1991 |
* 1991 – ''Fantastická Faidra'', alegorický novelistický triptych |
||
* [[1992]] |
* [[1992]] – ''Dvanásť zlatých monarchov'', vysťahovalecký román |
||
* [[1993]] |
* [[1993]] – ''Maršalova dcéra'', historický román |
||
* [[1996]] |
* [[1996]] – ''Testament svedomia'', súbor rozhovorov s [[Jozef Leikert|Jozefom Leikertom]] |
||
* 1996 |
* 1996 – ''Literárne vrásky'', spomienkové eseje |
||
* [[1997]] |
* [[1997]] – ''Zastavte paľbu! Prosím…'', publicistické texty z rokov 1989 – 1996 |
||
* 1997 |
* 1997 – ''Vykopaná pravda'', literatúra faktu spolu s kolektívom autorov |
||
* 1997 |
* 1997 – ''Očami pútnika'', cestopis |
||
* 1997 |
* 1997 – ''Zjavenie Sabíny'', štylizovaný cestopisný a dokumentárny román |
||
* [[1998]] |
* [[1998]] – ''Ľudia nie sú anjeli'' |
||
* 1998 |
* 1998 – ''Vystúpila z obrazu'', novela |
||
* [[1999]] |
* [[1999]] – ''Útek z Neresnice'', novela |
||
* [[2000]] |
* [[2000]] – ''Krásna zlatá beštia'', dvojnovela |
||
* [[2001]] |
* [[2001]] – ''Amor anti Moloch'', eseje |
||
* [[2002]] |
* [[2002]] – ''Slzy neplačú'' |
||
* [[2004]] |
* [[2004]] – ''V kráľovstve zelenej bohyne'', národopisná štúdia a povesti |
||
* [[2009]] |
* [[2009]] – ''Porazení víťazi'', román z rokov okupácie |
||
* [[2010]] |
* [[2010]] – ''Lovci ľudských tvárí'', voľné pokračovanie románu ''Porazení víťazi'' |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 09:30, 26. október 2011
Ladislav Ťažký | |
slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista | |
Narodenie | 19. september 1924 Čierny Balog, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 20. január 2011 Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Ladislav Ťažký |
Ladislav Ťažký (* 19. september 1924, Čierny Balog – † 20. január 2011, Bratislava) bol slovenský prozaik, publicista, dramatik a scenárista.
Otec: Anton Ťažký st. (1898 – 1991). Bratia – Anton Ťažký ml. (1921 – 1992), Štefan Ťažký (1929 – 1983) a sestra Antónia Ďurčíková (1933).
Životopis
Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938 – 1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno – Čierny Balog – Detva. R. 1940 – 1945 žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár.
Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. 1944 bol Nemcami zajatý a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Satoraljaujhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku.
Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946 – 1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948 – 1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952 – 1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967 – 1968 pracoval v redakcii denníka Smena.
Za román Amenmária, samí dobrí vojaci a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku 1968 štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1970 mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
Od roku 1979 pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas normalizačného obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 Alexandrom Dubčekom.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku 1990 bol čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca prezidenta Slovenskej republiky.
Až do smrti žil v Bratislave a bol literárne a publicisticky činný. Angažoval sa v organizácii Korene a Slovakia plus ako podpredseda. V roku 2004 mu Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre udelila čestný doktorát Dr.h.c. a prezident Slovenskej republiky mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra. Pochovaný je na cintoríne v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište, okres Partizánske.[1]
Tvorba
Knižne debutoval zbierkami poviedok, neskôr písal i novely a najmä romány. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku 1968 režisér Juraj Jakubisko filmový triptych Zbehovia, Pútnici, Dominika.
Dielo
- 1962 – Vojenský zbeh, zbierka poviedok
- 1962 – Hosť majstra Čerta, zbierka poviedok
- 1962 – Jánošíkova slza, zbierka poviedok
- 1964 – Dunajské hroby, novela z druhej svetovej vojny
- 1964 – Amenmária. Samí dobrí vojaci, román
- 1964 – Dunajské hroby, zbierka poviedok
- 1965 – Kŕdel divých Adamov, zbierka noviel
- 1966 – Hriešnica žaluje tmu, novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
- 1968 – V páse zlomená, novela
- 1969 – Pivnica plná vlkov, román
- 1969 – Ozvena svedomia, spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe Testament svedomia
- 1970 – Pochoval som ho nahého, súbor piatich noviel
- 1979 – Evanjelium čatára Matúša I a II, román, voľné pokračovanie románu Amenmária. Samí dobrí vojaci
- 1983 – Jánošíkova slza, povesť
- 1983 – Márie a Magdalény, krátke prózy
- 1986 – Aj v nebi je lúka, sociálny a historický román
- 1988 – Pred potopou, reportážny román
- 1990 – Smrť obchádza štadióny, súbor poviedok pre mládež
- 1991 – Kto zabil Ábela?, román so zápletkou politickej vraždy
- 1991 – Fantastická Faidra, alegorický novelistický triptych
- 1992 – Dvanásť zlatých monarchov, vysťahovalecký román
- 1993 – Maršalova dcéra, historický román
- 1996 – Testament svedomia, súbor rozhovorov s Jozefom Leikertom
- 1996 – Literárne vrásky, spomienkové eseje
- 1997 – Zastavte paľbu! Prosím…, publicistické texty z rokov 1989 – 1996
- 1997 – Vykopaná pravda, literatúra faktu spolu s kolektívom autorov
- 1997 – Očami pútnika, cestopis
- 1997 – Zjavenie Sabíny, štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
- 1998 – Ľudia nie sú anjeli
- 1998 – Vystúpila z obrazu, novela
- 1999 – Útek z Neresnice, novela
- 2000 – Krásna zlatá beštia, dvojnovela
- 2001 – Amor anti Moloch, eseje
- 2002 – Slzy neplačú
- 2004 – V kráľovstve zelenej bohyne, národopisná štúdia a povesti
- 2009 – Porazení víťazi, román z rokov okupácie
- 2010 – Lovci ľudských tvárí, voľné pokračovanie románu Porazení víťazi
Referencie
- ↑ MAŤAŠEJE, Peter. Pod románskym kostolíkom bude odpočívať klasik slovenskej literatúry.. Tempo- týždenník občanov okresov Partizánske a Bánovce nad Bebravou, roč. LXXII., čís. 4, s. 1.
Literatúra
- Encyklopédia Slovenska
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav Ťažký