Aradáč: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
preklepy, pravopis, gramatika, formulácia |
||
Riadok 87: | Riadok 87: | ||
}} |
}} |
||
'''Aradáč''' ({{v jazyku|srp|Арадац|Aradac}}, {{V jazyku|hun| Aradi}}, {{V jazyku|deu| Aradatz}} ) je dedina v [[Srbsko|Srbsku]], vo [[Vojvodina|Vojvodinskom autonómnom kraji]]. Administratívne patrí do obce Zreňanín ({{v jazyku|srp| Зрењанин|Zrenjanin}}). Podľa sčítania ľudu z |
'''Aradáč''' ({{v jazyku|srp|Арадац|Aradac}}, {{V jazyku|hun| Aradi}}, {{V jazyku|deu| Aradatz}} ) je dedina v [[Srbsko|Srbsku]], vo [[Vojvodina|Vojvodinskom autonómnom kraji]]. Administratívne patrí do obce Zreňanín ({{v jazyku|srp| Зрењанин|Zrenjanin}}). Podľa sčítania ľudu z roku 2002 tu žilo 3461 obyvateľov (podľa sčítania ľudu z 1991 to bolo 3573 ľudí). |
||
== |
==História== |
||
⚫ | Dedina Aradáč sa pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku [[1723]], no prvý záznam o dedine sa nachádza v Papskej knihe z rokov [[1332]]-[[1337]] pod menom Arad. Podľa povesti založili túto dedinu Srbi za čias vysťahovalectva Arsenija Černojevića roku [[1690]]. Záznamy z roku [[1717]] potvrdzujú, že dedina mala v tom čase už 26 domácností. |
||
⚫ | [[Slováci|Slovákov]] do Aradaču nasťahoval [[spachia]] Izák Kiš, aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku [[1786]] založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Títo [[Slováci]] žili najskôr v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec [[Žitište]]). Slováci boli pôvodom z [[Pešť|Pešti]], Bekešnitri a Zoliona. Presťahovaná dedina Pardaň zaznamenáva v roku [[1786]] mnohopočetné slovenské rodiny, prevažne z [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]], [[Peštianska župa|Pešťanskej]] a [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej]] župy, ktorý sa sem presťahovali a obývali územie kde sa dnes nachádza Aradáč. Aradáč sa tak stal najstaršou slovenskou dedinou v Banáte. |
||
⚫ | |||
Po povesti Srbi založili túto dedinu za čas vysťahovalstva Arsenija Černojevića roku [[1690]] a potom záznami z roku [[1717]] potvrdzujú že vtedy mala mala dedina už 26 domácností. |
|||
⚫ | V roku [[1786]] vznikajú dve dediny: Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktoré sa až v roku [[1931]] zjednotia do jedného sídla menom Aradáč. Toto zjednotenie netrvalo dlho. V roku [[1934]] sa obec znova delí na Srbský Aradáč, čiže ''Andrejevac'', a na Slovenský Aradáč. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] vzniká opäť jedna dedina, existujúca dodnes pod spoločným názvom ''Aradáč''. |
||
⚫ | [[Slováci|Slovákov]] do Aradaču nasťahoval spachia Izák Kiš aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku [[1786]] založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). |
||
⚫ | V roku [[1786]] vznikajú dve dediny Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), |
||
==Škola== |
==Škola== |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
==Kultúra== |
==Kultúra== |
||
Aradáč je rodiskom významného kňaza, národovca, politika, ale aj kultúrneho dejateľa [[Leopold Branislav Abafi|Leopolda Branislava Abafiho (Abaffyho)]] a prvého vojvodinského slovenského akademika |
Aradáč je rodiskom významného kňaza, národovca, politika, ale aj kultúrneho dejateľa [[Leopold Branislav Abafi|Leopolda Branislava Abafiho (Abaffyho)]] a prvého vojvodinského slovenského akademika Dr. Jána Kmeťa. V Aradáči sa narodila a pôsobila aj prvá poetka dolnozemských Slovákov Jaroslava Járošiová, o ktorej verejnosť zatiaľ vie málo. |
||
Kultúrno-umelecký spolok jestvuje od konca 60-tych rokov a a vzniká zjednotením |
Kultúrno-umelecký spolok jestvuje od konca 60-tych rokov a a vzniká zjednotením spolkov „Napredak" a „Štefánik“. Spolok má zaznamenané úspechy v divadelnej, folklórnej a hudobnej činnosti prevažne v slovenskom jazyku. V dedine je činná i [[Matica slovenská]], ktorá je založená v roku [[1932]]. Bola zakázaná v roku [[1941]] a znovu obnovená v roku [[1990]]. Matica sa zaoberá zachovávaním [[folklór|folklóru]], hudby, zvykov, krojov, jazyka a všetkého ostatného, čo je dôležité pre zachovanie identity Slovákov na tomto území. Spolok žien, ktorý je činný pri Matici slovenskej sa stará o zachovanie starých remesiel. |
||
⚫ | Za špecifický symbol Aradáča a jeho kultúrneho života sa pokladajú |
||
==Manifestácie== |
|||
⚫ | Za špecifický symbol Aradáča a jeho kultúrneho života sa pokladajú ''Aradáčske meškárky''. V posledných rokoch sa tento ženský ľudový orchester dostal do povedomia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj širšej verejnosti v [[Srbsko|Srbsku]] a v zahraničí. Orchester Aradáčske meškárky tvorí päť [[akordeon]]istiek, ktoré v ľudových krojoch hrajú na malých [[Heligónka|gombíčkových diatonických harmonikách]], spievajú a vystupujú tak, ako to kedysi robievala väčšina Aradáčaniek. V repertoári majú prevažne slovenské ľudovky, ale neraz spievajú aj rusínske, maďarské alebo srbské piesne. Zúčastňujú sa na takmer každom podujatí, ktoré prezentuje autentickú kultúru miestnych Slovákov. V ostatných rokoch vystupujú i v divadelných predstaveniach a ich hudbou sa každoročne otvára festival ''V aradáčskom šírom poli''. |
||
⚫ | |||
==Slávnosti== |
|||
⚫ | |||
== |
== Externé odkazy == |
||
* slovackizavod.org |
* [http://www.slovackizavod.org.rs/ Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov] |
||
[[Kategória:Obce v Srbsku]] |
[[Kategória:Obce v Srbsku]] |
Verzia z 09:51, 16. február 2013
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Aradáč | |
dedina | |
Slovenský evanjelický a.v. kostol v Aradáči
| |
Štát | Srbsko |
---|---|
Kraj | Vojvodina |
Región | Stredobanátsky obvod |
Obec | Zreňanín |
Historický región | Báčsko-bodrocká župa |
Súradnice | 45°22′35″S 20°18′3″V / 45,37639°S 20,30083°V |
Rozloha | 26,8 km² (2 680 ha) |
Obyvateľstvo | 3 461 |
Hustota | 129,14 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1332 |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 23 207 |
Tel. predvoľba | +381-23 |
EČV | ZR |
Poloha na mape Srbska – Vojvodiny
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Aradáč (srb. Арадац – Aradac, maď. Aradi, nem. Aradatz ) je dedina v Srbsku, vo Vojvodinskom autonómnom kraji. Administratívne patrí do obce Zreňanín (srb. Зрењанин – Zrenjanin). Podľa sčítania ľudu z roku 2002 tu žilo 3461 obyvateľov (podľa sčítania ľudu z 1991 to bolo 3573 ľudí).
História
Dedina Aradáč sa pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku 1723, no prvý záznam o dedine sa nachádza v Papskej knihe z rokov 1332-1337 pod menom Arad. Podľa povesti založili túto dedinu Srbi za čias vysťahovalectva Arsenija Černojevića roku 1690. Záznamy z roku 1717 potvrdzujú, že dedina mala v tom čase už 26 domácností.
Slovákov do Aradaču nasťahoval spachia Izák Kiš, aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku 1786 založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Títo Slováci žili najskôr v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec Žitište). Slováci boli pôvodom z Pešti, Bekešnitri a Zoliona. Presťahovaná dedina Pardaň zaznamenáva v roku 1786 mnohopočetné slovenské rodiny, prevažne z Novohradskej, Pešťanskej a Zvolenskej župy, ktorý sa sem presťahovali a obývali územie kde sa dnes nachádza Aradáč. Aradáč sa tak stal najstaršou slovenskou dedinou v Banáte.
V roku 1786 vznikajú dve dediny: Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktoré sa až v roku 1931 zjednotia do jedného sídla menom Aradáč. Toto zjednotenie netrvalo dlho. V roku 1934 sa obec znova delí na Srbský Aradáč, čiže Andrejevac, a na Slovenský Aradáč. Po 2. svetovej vojne vzniká opäť jedna dedina, existujúca dodnes pod spoločným názvom Aradáč.
Škola
Centrom vzdelávania pre Aradáčanov je Základná škola Bratstvo, na ktorej sa od roku 1974 vyučuje po srbský a po slovensky.
Kultúra
Aradáč je rodiskom významného kňaza, národovca, politika, ale aj kultúrneho dejateľa Leopolda Branislava Abafiho (Abaffyho) a prvého vojvodinského slovenského akademika Dr. Jána Kmeťa. V Aradáči sa narodila a pôsobila aj prvá poetka dolnozemských Slovákov Jaroslava Járošiová, o ktorej verejnosť zatiaľ vie málo.
Kultúrno-umelecký spolok jestvuje od konca 60-tych rokov a a vzniká zjednotením spolkov „Napredak" a „Štefánik“. Spolok má zaznamenané úspechy v divadelnej, folklórnej a hudobnej činnosti prevažne v slovenskom jazyku. V dedine je činná i Matica slovenská, ktorá je založená v roku 1932. Bola zakázaná v roku 1941 a znovu obnovená v roku 1990. Matica sa zaoberá zachovávaním folklóru, hudby, zvykov, krojov, jazyka a všetkého ostatného, čo je dôležité pre zachovanie identity Slovákov na tomto území. Spolok žien, ktorý je činný pri Matici slovenskej sa stará o zachovanie starých remesiel.
Za špecifický symbol Aradáča a jeho kultúrneho života sa pokladajú Aradáčske meškárky. V posledných rokoch sa tento ženský ľudový orchester dostal do povedomia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj širšej verejnosti v Srbsku a v zahraničí. Orchester Aradáčske meškárky tvorí päť akordeonistiek, ktoré v ľudových krojoch hrajú na malých gombíčkových diatonických harmonikách, spievajú a vystupujú tak, ako to kedysi robievala väčšina Aradáčaniek. V repertoári majú prevažne slovenské ľudovky, ale neraz spievajú aj rusínske, maďarské alebo srbské piesne. Zúčastňujú sa na takmer každom podujatí, ktoré prezentuje autentickú kultúru miestnych Slovákov. V ostatných rokoch vystupujú i v divadelných predstaveniach a ich hudbou sa každoročne otvára festival V aradáčskom šírom poli.
Slávnosti
Najznámejšia slávnosť v Aradáči je tortiáda. Obyvatelia dediny sa veselia pri miestnych oslavách, ako sú dedinská "slava", vinariáda, dožinková slávnosť a už spomínaná tortiáda.