Fašodská kríza: Rozdiel medzi revíziami
d preklepy |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Fašoda_Incident_-_cs.svg|right|upright 1.6|thumb|Politická situácia v strednej a východnej Afrike počas fašodskej krízy.]] |
[[Súbor:Fašoda_Incident_-_cs.svg|right|upright 1.6|thumb|Politická situácia v strednej a východnej Afrike počas fašodskej krízy.]] |
||
'''Fašodská kríza''' (iné názvy: '''fašodský konflikt, fašodský incident''') bolo vyvrcholenie územných sporov dvoch koloniálnych ríš ([[Francúzska kolónia|francúzskej]] a [[britské impérium|britskej]]) o územia vo [[východná Afrika|východnej Afrike]], ktoré spôsobilo v roku [[1898]] medzinárodnú roztržku. K eskalácii napätia došlo v dôsledku francúzskej expedície do [[Kodok|Fašody]] (Kodoku) na [[Biely Níl|Bielom Níle]], ktorá bola zameraná na získanie kontroly nad Nílom a vytlačenie Británie z Egypta. |
'''Fašodská kríza''' (iné názvy: '''fašodský konflikt, fašodský incident''') bolo vyvrcholenie územných sporov dvoch koloniálnych ríš ([[Francúzska kolónia|francúzskej]] a [[britské impérium|britskej]]) o územia vo [[východná Afrika|východnej Afrike]], ktoré spôsobilo v roku [[1898]] medzinárodnú roztržku. K eskalácii napätia došlo v dôsledku francúzskej expedície do [[Kodok|Fašody]] (Kodoku) na [[Biely Níl|Bielom Níle]], ktorá bola zameraná na získanie kontroly nad Nílom a vytlačenie Británie z Egypta. |
||
| Riadok 7: | Riadok 8: | ||
Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo [[Dreyfusova aféra|Dreyfusovej aféry]] a ani spojenecká [[Ruská ríša]] nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak [[3. november|novembra]] [[1898]] Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z [[21. marec|21. marca]] [[1899]], v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu. |
Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo [[Dreyfusova aféra|Dreyfusovej aféry]] a ani spojenecká [[Ruská ríša]] nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak [[3. november|novembra]] [[1898]] Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z [[21. marec|21. marca]] [[1899]], v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu. |
||
Fašodská kríza bola najvážnejšou britsko-francúzskou roztržkou v druhej polovici [[19. storočie|19. |
Fašodská kríza bola najvážnejšou britsko-francúzskou roztržkou v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] a jej výsledkom bolo francúzske poníženie. Takisto ukázala limity francúzskej zahraničnej politiky a zakrátko potom sa Francúzsko realisticky rozhodla pre [[kooperácia|kooperatívny]] rámec vzťahov so svojimi susedmi. Urovnanie vzťahov medzi Francúzskom a Veľkou Britániou umožnilo neskoršie uzavretie tzv. [[srdečná dohoda|srdečnej dohody]]. |
||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
Aktuálna revízia z 14:49, 14. september 2013
Fašodská kríza (iné názvy: fašodský konflikt, fašodský incident) bolo vyvrcholenie územných sporov dvoch koloniálnych ríš (francúzskej a britskej) o územia vo východnej Afrike, ktoré spôsobilo v roku 1898 medzinárodnú roztržku. K eskalácii napätia došlo v dôsledku francúzskej expedície do Fašody (Kodoku) na Bielom Níle, ktorá bola zameraná na získanie kontroly nad Nílom a vytlačenie Británie z Egypta.
Náčrt udalostí[upraviť | upraviť zdroj]
Briti mali v Afrike sen o úplnom severojužnom spojení svojich afrických kolónií, a to prostredníctvom transafrickej železnice Káhira - Kapské Mesto (jej myšlienkovým otcom bol Cecil Rhodes). Táto predstava sa však prelínala so záujmami druhej silnej koloniálnej ríše v oblasti - Francúzska, ktoré chcelo obdobným spôsobom prepojiť svoje africké kolónie od Senegalu na západnom pobreží Afriky až po Francúzske Somálsko (dnes Džibutsko) na pobreží Červeného mora. Obidve ambície sa pretli v sudánskom mestečku Fašoda (dnes Kodok) na Bielom Níle, do ktorého dorazila v júli 1898 francúzska výprava pod vedením kapitána Jean-Baptiste Marchanda. Briti na území severného Sudánu pôsobili už dlhšiu dobu, keď sa im krátko predtým podarilo zničiť ríšu Mahdího a po bitke pri Omdurmane a následnom dobytí Chartúmu sa presunuli pod velením generála Herberta Kitchenera v septembri 1898 do Fašody.
Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo Dreyfusovej aféry a ani spojenecká Ruská ríša nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak novembra 1898 Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z 21. marca 1899, v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu.
Fašodská kríza bola najvážnejšou britsko-francúzskou roztržkou v druhej polovici 19. storočia a jej výsledkom bolo francúzske poníženie. Takisto ukázala limity francúzskej zahraničnej politiky a zakrátko potom sa Francúzsko realisticky rozhodla pre kooperatívny rámec vzťahov so svojimi susedmi. Urovnanie vzťahov medzi Francúzskom a Veľkou Britániou umožnilo neskoršie uzavretie tzv. srdečnej dohody.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Fašodská krize na českej Wikipédii a Fashoda Incident na anglickej Wikipédii.