Bitka pri Zborove (1917): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d wikilinky
odkaz zhodný s jeho popisom
Riadok 9: Riadok 9:
| územie =
| územie =
| výsledok = Víťazstvo česko-slovenských legionárov
| výsledok = Víťazstvo česko-slovenských legionárov
| protivník1 = {{Minivlajka|Ruská ríša}} [[Ruská republika|Ruská republika]]<br/>[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px]] [[Česko-slovenské légie]]
| protivník1 = {{Minivlajka|Ruská ríša}} [[Ruská republika]]<br/>[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px]] [[Česko-slovenské légie]]
| protivník2 = {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}}<br/>{{Minivlajka|Nemecké cisárstvo|w}}
| protivník2 = {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}}<br/>{{Minivlajka|Nemecké cisárstvo|w}}
| velitel1 = [[Vjačeslav Trojanov]]
| velitel1 = [[Vjačeslav Trojanov]]
Riadok 20: Riadok 20:
| poznámky =
| poznámky =
}}
}}

[[Súbor:Blansko_Zborovak.jpg|thumb|Pamätník "Hrdinom od Zborova" v [[Blansko|Blansku]]. V deň výročia [[2. júl]]a sa tu konáva spomienkový akt.]]
[[Súbor:Blansko_Zborovak.jpg|thumb|Pamätník "Hrdinom od Zborova" v [[Blansko|Blansku]]. V deň výročia [[2. júl]]a sa tu konáva spomienkový akt.]]


Verzia z 19:45, 12. apríl 2016

Bitka pri Zborove
Súčasť bojov na východnom fronte počas prvej svetovej vojny

Príslušníci 7. roty v Zborovských zákopoch
Dátum 1. júl  – 2. júl 1917
Miesto Zborov, Rakúsko-Uhorsko
Výsledok Víťazstvo česko-slovenských legionárov
Protivníci
Ruská ríša Ruská republika
Česko-slovenské légie 		Rakúsko-Uhorsko Rakúsko-Uhorsko
Nemecké cisárstvo Nemecké cisárstvo
Velitelia
Vjačeslav Trojanov Eduard von Böhm-Ermolli
Sila
3500 vojakov 5500 vojakov
Straty
167 mŕtvych
700 ranených 		3300 zajatých
Pamätník "Hrdinom od Zborova" v Blansku. V deň výročia 2. júla sa tu konáva spomienkový akt.

Bitka pri Zborove bola bitka, ktorá sa odohrala 1. až 2. júla 1917. Predstavovala súčasť tzv. Kerenského ofenzívy a taktiež predstavovala prvé významné vystúpenie Česko-slovenských légií na východnom fronte prvej svetovej vojny. Úspech česko-slovenských jednotiek bol natoľko výrazný, že ruská dočasná vláda následne zrušila všetky obmedzenia na formovanie nových jednotiek zo slovenských a českých vojnových zajatcov.

Ešte pred bitkou boli v priebehu delostreleckej prípravy ťažko zranení dvaja vojaci, Jan Syrový (prišiel tam o oko) a Otakar Husák, ktorí sa neskôr stali významnými generálmi.

Česko-slovenská strelecká brigáda o sile asi 3500 mužov (1. strelecký pluk Mistra Jana Husa, 2. strelecký pluk Jiřího z Poděbrad, 3. strelecký pluk Jana Žižku z Trocnova) v rámci tzv. Kerenského ofenzívy, na vedľajšom smere dosiahla významný úspech. Nadšeným útokom prerazila cez štyri línie pozícií rakúsko-uhorskej armády až do hĺbky asi 5 kilometrov a získala veľký počet zajatcov a vojnového materiálu. Proti česko-slovenskej streleckej brigáde tu stáli časti 86. pešieho pluku a 6. pešieho pluku 32. uhorskej pešej divízie a rakúske pešie pluky č. 35 (plzeňský) a č. 75 (jindřichohradecký) z 19. pešej divízie o sile asi 5500 mužov. Tieto jednotky boli dobre vystrojené a výborne vyzbrojené. Práve z týchto dvoch plukov sa vzdalo alebo dobrovoľne zajalo množstvo českých vojakov, čo tiež dopomohlo k víťazstvu v bitke.

Oproti tomu česko-slovenská strelecká brigáda mala veľmi slabú výzbroj, zúfalý nedostatok guľometov a úplne nedostatočná bola aj výstroj. Straty streleckej brigády - 185 padlých v boji a následkom zranenia a asi 700 zranených. Krvavý bol aj obedňajší boj o Mogilu, opevnené návršie držané maďarským plukom. Tam zahynula väčšina z takmer 200 padlých českých a slovenských legionárov.

Zaujímavosti bitky

S bitkou sú spájaní hneď traja budúci česko-slovenskí prezidenti. Kým T.G. Masaryk bitku sledoval z Petrohradu pomocou telegramov a vojnových vývesiek, Ludvík Svoboda sa jej zúčastnil v poli ako legionár, kde proti nemu podľa legendy stál na strane Rakúska-Uhorska Klement Gottwald. Prítomnosť Klementa Gottwalda však nemožno podľa dobových prameňov potvrdiť; podľa historika Aleša Knižka je jeho účasť teoreticky možná.

Pri Zborove bojoval 1. strelecký pluk ešte pod názvom pluk Svätého Václava. Po Zborovskej bitke, keď profesor Masaryk navštívil česko-slovenských legionárov, si ako predseda Česko-slovenskej národnej rady dovolil tento pluk premenovať na pluk Majstra Jana Husa. Súhrnne boli vyššie uvedené pluky označené ruským velením čestným názvom "pluky 18. júna" (na tento deň, 1 deň pred Zborovskou bitkou, podľa ruského kalendára sa začala Kerenského ofenzíva) a mohli si na svoje prápory a zástavy pripevniť čestné georgijevské stuhy. Vrchný veliteľ ruských vojsk generál Alexej Brusilov ocenil česko-slovenských legionárov tým, že sa sklonil pred ich statočnosťou a pred ich veliteľom T.G. Masarykom sa poklonil.

Tomáš G. Masaryk sa potom zaslúžil o doplnenie 1. divízie dvoma plukmi: pluku Jana Husa a Jiřího z Poděbrad, ďalej vyššie spomenutým tretím Jana Žižku z Trocnova a štvrtým plukom Prokopa Holého Veľkého. Tiež založením 2. divízie, ktorej prvý strelecký pluk bol pomenovaný práve po ňom (piaty pluk pražský T.G. Masaryka) a ďalej obsahoval šiesty pluk Hanácky-Olomoucký, siedmy Tatranský (zložený zo Slovákov, ktorí Masaryka vítali lepšie ako svojho) a ôsmy pluk Slezský. Rovnako jazdné pluky Jana Jiskru z Brandýsa a jazdecký pluk nitrianskych kozákov vznikol práve Masarykovou zásluhou. Pri odchode Masaryka cez Sibír (7. marca 1918) vznikala už 3. divízia, a to 9. strelecký pluk Jana Sladkého Koziny z Hrádku a 10. strelecký pluk Karla Havlíčka Borovského, neskôr doplnený plukmi Palackého a Štefánika. Keď Masaryk dorazil do Vladivostoku ako kvartýrmajster českých legionárov, bojovalo už 12 streleckých plukov, dva pluky jazdecké a dva obrnené vlaky.

Významní účastníci bitky

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Zborova na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Zborove_(1917)&oldid=6259719“