Luxemburčina: Rozdiel medzi revíziami
Značky: možný vandalizmus odstránenie infoboxu vizuálny editor |
d Verzia používateľa 217.119.127.170 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Kelovy |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox jazyk |
|||
| Názov = Luxemburčina |
|||
| Natívny názov = |
|||
| štáty = [[Luxembursko]], [[Belgicko]] |
|||
| región = [[Západná Európa]] |
|||
| počet hovoriacich = 300 000 |
|||
| poradie = nenachádza sa v prvej 100 |
|||
| klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]] |
|||
*[[Germánske jazyky]] |
|||
**[[Západogermánske jazyky]] |
|||
| písmo = [[Latinka]] |
|||
| úradný = [[Luxembursko]] |
|||
| regulátor = ? |
|||
| iso1 = lb |
|||
| iso2 = ltz |
|||
| iso3 = ltz |
|||
| sil = LTZ |
|||
| kód Wikipédie = lb |
|||
| Meno wikipédie = Wikipedia, déi fräi Enzyklopedie |
|||
}} |
|||
{{Infobox Ukážka jazyka |
|||
| Názov = Luxemburčina |
|||
| áno = jo |
|||
| nie = neen |
|||
| možno = villäicht |
|||
| ahoj = Moien |
|||
| dovidenia = Äddi |
|||
| ďakujem = Merci |
|||
| prepáčte = Ëntschëllegt |
|||
| NázovHovoríš = luxembursky |
|||
| hovoríš = Schwätzt dier Lëtzebuergesch? |
|||
| ľúbim = Ech hunn dech gär |
|||
| deklarácia = All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen. |
|||
}} |
|||
'''Luxemburčina''' (Lëtzebuergesch) je [[západogermánsky jazyk]], ktorým sa hovorí v [[Luxembursko|Luxembursku]] a priľahlých oblastiach [[Belgicko|Belgicka]]. Je príbuzná niektorým [[Nemčina|stredonemeckým dialektom]]. Luxemburčina sa píše [[Latinka|latinkou]]. |
|||
== Rozšírenie == |
|||
Luxemburčina je od roku [[1984]] tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice [[20. storočie|20. storočia]] je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. [[Francúzština]] zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. [[Nemčina]] je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy. |
|||
Luxemburčina sa použiva v [[Belgicko|Belgicku]] okolo mesta [[Arlon]] v regióne nazývanom ''Arelerland''. |
|||
== História == |
== História == |
||
Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako [[holandčina]]. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku [[1955]]. Roku [[1984]] bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri [[Francúzština|francúzštine]] a [[Nemčina|nemčine]]. |
|||
== Gramatika == |
|||
Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad [[genitív]]. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie ''SVO'' – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete. |
|||
{{Germánske jazyky}} |
{{Germánske jazyky}} |
||
Verzia z 14:30, 11. október 2016
| Luxemburčina | |
| Štáty | Luxembursko, Belgicko |
|---|---|
| Región | Západná Európa |
| Počet hovoriacich | 300 000 |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
| Písmo | Latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Luxembursko |
| Regulátor | ? |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | lb |
| ISO 639-2 | ltz |
| ISO 639-3 | ltz |
| Wikipédia | |
| Adresa | lb.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedia, déi fräi Enzyklopedie |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Luxemburčina | |
| Áno | jo |
|---|---|
| Nie | neen |
| Možno | villäicht |
| Ahoj | Moien |
| Dovidenia | Äddi |
| Ďakujem | Merci |
| Prepáčte | Ëntschëllegt |
| Hovoríš po luxembursky? | Schwätzt dier Lëtzebuergesch? |
| Ľúbim Ťa | Ech hunn dech gär |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen.“ | |
Luxemburčina (Lëtzebuergesch) je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Luxembursku a priľahlých oblastiach Belgicka. Je príbuzná niektorým stredonemeckým dialektom. Luxemburčina sa píše latinkou.
Rozšírenie
Luxemburčina je od roku 1984 tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice 20. storočia je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. Francúzština zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. Nemčina je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.
Luxemburčina sa použiva v Belgicku okolo mesta Arlon v regióne nazývanom Arelerland.
História
Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako holandčina. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku 1955. Roku 1984 bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri francúzštine a nemčine.
Gramatika
Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad genitív. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie SVO – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.
