Konstantin Biebl: Rozdiel medzi revíziami
preklepy |
d wikilinky, kategórie |
||
Riadok 7: | Riadok 7: | ||
|Miesto narodenia = [[Slavětín (okres Louny)|Slavětín]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
|Miesto narodenia = [[Slavětín (okres Louny)|Slavětín]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
||
|Dátum úmrtia = {{dúv|1951|11|12|1898|2|26}} |
|Dátum úmrtia = {{dúv|1951|11|12|1898|2|26}} |
||
|Miesto úmrtia = [[Praha]], [[ |
|Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Konstantin Biebl''' (* [[26. február]] |
'''Konstantin Biebl''' (* [[26. február]] [[1898]], [[Slavětín (okres Louny)|Slavětín]] – † [[12. november]] [[1951]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] básnik. |
||
== Život == |
== Život == |
||
Narodil sa v [[Slavětín (okres Louny)|Slavětíně]] (okres [[Louny]]). Jeho otec bol zubným lekárom<!-- a mal exotických papagájov a japonskú opicu, ktorá sa prechádzala po dome -->. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Lounech, maturitu zložil ako vojak Rakúskej armády v [[Praha|Prahe]]. Biebl musel narukovať na front do [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. V januári [[1918]] bol na balkánskom fronte zranený, zajatý a odsúdený na trest smrti, poprave unikol útekom zo zajatia. Po roku [[1918]] študoval na [[lekár]]skej fakulte, ale povolanie lekára nevykonával, úplne sa venoval básnickej tvorbe. Priatelil sa s J. Wolkrom – boli na prázdninách v Juhoslávii. V rokoch 1922 – 1926 cestoval po exotických krajinách – [[Jáva]], [[Cejlón]], [[Sumatra]]. Po roku [[1934]] bol členom [[Skupina surrealistov v ČSR|Skupiny surrealistov v ČSR]]. Jeho žena [[Marie Bieblová]] bola tiež básničkou. Po 2. svetovej vojne ho rozpory medzi svojou básnickou víziou a skutočnosťou, ako aj osobné problémy a choroba ([[pankreatitída]]) dohnali k samovražde – vyskočil z okna.<ref>Bartoš, Kovářová,Trapl.: Osobnosti českých dějin. Olomouc, ALDA 1995. s.21 ISBN 80-85600-39-0</ref> |
Narodil sa v [[Slavětín (okres Louny)|Slavětíně]] (okres [[Louny]]). Jeho otec bol zubným lekárom<!-- a mal exotických papagájov a japonskú opicu, ktorá sa prechádzala po dome -->. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Lounech, maturitu zložil ako vojak Rakúskej armády v [[Praha|Prahe]]. Biebl musel narukovať na front do [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. V januári [[1918]] bol na balkánskom fronte zranený, zajatý a odsúdený na trest smrti, poprave unikol útekom zo zajatia. Po roku [[1918]] študoval na [[lekár]]skej fakulte, ale povolanie lekára nevykonával, úplne sa venoval básnickej tvorbe. Priatelil sa s J. Wolkrom – boli na prázdninách v Juhoslávii. V rokoch 1922 – 1926 cestoval po exotických krajinách – [[Jáva (ostrov)|Jáva]], [[Cejlón]], [[Sumatra]]. Po roku [[1934]] bol členom [[Skupina surrealistov v ČSR|Skupiny surrealistov v ČSR]]. Jeho žena [[Marie Bieblová]] bola tiež básničkou. Po 2. svetovej vojne ho rozpory medzi svojou básnickou víziou a skutočnosťou, ako aj osobné problémy a choroba ([[pankreatitída]]) dohnali k samovražde – vyskočil z okna.<ref>Bartoš, Kovářová,Trapl.: Osobnosti českých dějin. Olomouc, ALDA 1995. s.21 ISBN 80-85600-39-0</ref> |
||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
Riadok 19: | Riadok 19: | ||
* ''Cesta k lidem'' ([[1923]]) – napísal spoločne so svojim strýkom [[Arnošt Ráž|Arnoštom Rážom]] – (Ráž – 15 básní, Biebl – 13 básní) |
* ''Cesta k lidem'' ([[1923]]) – napísal spoločne so svojim strýkom [[Arnošt Ráž|Arnoštom Rážom]] – (Ráž – 15 básní, Biebl – 13 básní) |
||
Jeho tvorba je silno protivojnová (po vojne bol vyložene pacifistický a silno protivojnový pocit najsilnejší, časom sa tento pocit zmierňoval). Ďalej sa u neho objavujú medicínske témy (báseň ''Pitevna''), motívy vojny, úzkosti a strachu z budúcnosti. Jeho literárny vývoj začal v proletárskej poézii, kde bol ovplyvnený Wolkrom, potom sa cez [[surrealizmus]] a [[poetizmus]] dostal až k sociálnej poézii. Vo svojej dobe bol členom [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsilu]]. |
Jeho tvorba je silno protivojnová (po vojne bol vyložene pacifistický a silno protivojnový pocit najsilnejší, časom sa tento pocit zmierňoval). Ďalej sa u neho objavujú medicínske témy (báseň ''Pitevna''), motívy vojny, úzkosti a strachu z budúcnosti. Jeho literárny vývoj začal v proletárskej poézii, kde bol ovplyvnený Wolkrom, potom sa cez [[surrealizmus]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] dostal až k sociálnej poézii. Vo svojej dobe bol členom [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsilu]]. |
||
* ''Písně souchotináře'' – prvý cyklus básní ([[1919]]), ktorý bol publikovaný v časopisoch. |
* ''Písně souchotináře'' – prvý cyklus básní ([[1919]]), ktorý bol publikovaný v časopisoch. |
||
Riadok 30: | Riadok 30: | ||
;Poetizmus: |
;Poetizmus: |
||
* ''Zlatými řetězy'' ([[1926]]), tu experimentoval s eufonickou stavbou verša (básne ''Skála'', ''Akord'' atď.). |
* ''Zlatými řetězy'' ([[1926]]), tu experimentoval s eufonickou stavbou verša (básne ''Skála'', ''Akord'' atď.). |
||
* ''S lodí, jež dováží čaj a kávu'' – táto kniha vznikla ako ohlas na cestu, ktorú uskutočnil v polovici 20. rokov na [[Srí Lanka|Cejlón]], [[Sumatra|Sumatru]], [[Jáva|Jávu]], [[Indonézia|Indonéziu]] a do [[Alžírsko|Alžírzska]]. Toto platí okrem prvej (spomienkovej) časti, kde spomína na mladosť a na otca. V tejto zbierke z roku [[1927]] uplatňuje svoju spoločenskú kritičnosť v kombinácii s očarením exotikou. |
* ''S lodí, jež dováží čaj a kávu'' – táto kniha vznikla ako ohlas na cestu, ktorú uskutočnil v polovici 20. rokov na [[Srí Lanka|Cejlón]], [[Sumatra|Sumatru]], [[Jáva (ostrov)|Jávu]], [[Indonézia|Indonéziu]] a do [[Alžírsko|Alžírzska]]. Toto platí okrem prvej (spomienkovej) časti, kde spomína na mladosť a na otca. V tejto zbierke z roku [[1927]] uplatňuje svoju spoločenskú kritičnosť v kombinácii s očarením exotikou. |
||
* ''[[Nový Ikaros]]'' ([[1929]]) – viactématická zbierka. Používa tu stvárnenie asociatívnou metódou. Svoj život berie ako „pohľad do tmy a prázdna“. Zobrazuje márnosť, ničotu a „pád do večnosti“. Táto zbierka je vrcholom jeho medzivojnovej tvorby. Znova sa tu objavujú spomienky na jeho cestu, detstvo a mladosť. |
* ''[[Nový Ikaros]]'' ([[1929]]) – viactématická zbierka. Používa tu stvárnenie asociatívnou metódou. Svoj život berie ako „pohľad do tmy a prázdna“. Zobrazuje márnosť, ničotu a „pád do večnosti“. Táto zbierka je vrcholom jeho medzivojnovej tvorby. Znova sa tu objavujú spomienky na jeho cestu, detstvo a mladosť. |
||
* ''Modré stíny'' |
* ''Modré stíny'' |
||
Riadok 71: | Riadok 71: | ||
* [[Zoznam českých spisovateľov]] |
* [[Zoznam českých spisovateľov]] |
||
* [[Surrealizmus]] |
* [[Surrealizmus]] |
||
* [[Poetizmus]] |
* [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] |
||
* [[Česká literatúra v rokoch 1900 – 1945]] |
* [[Česká literatúra v rokoch 1900 – 1945]] |
||
Riadok 84: | Riadok 84: | ||
[[Kategória:Českí básnici]] |
[[Kategória:Českí básnici]] |
||
[[Kategória:Českí politickí spisovatelia]] |
[[Kategória:Českí politickí spisovatelia]] |
||
[[Kategória:Narodenia v 1898|Biebl, Konstantin]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1951]] |
|||
[[Kategória:Svaz moderní kultury Devětsil]] |
[[Kategória:Svaz moderní kultury Devětsil]] |
Verzia z 13:15, 9. november 2016
Konstantin Biebl | |
Konstantin Biebl, asi 1928 | |
Narodenie | 26. február 1898 Slavětín, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 12. november 1951 (53 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Konstantin Biebl |
Konstantin Biebl (* 26. február 1898, Slavětín – † 12. november 1951, Praha) bol český básnik.
Život
Narodil sa v Slavětíně (okres Louny). Jeho otec bol zubným lekárom. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Lounech, maturitu zložil ako vojak Rakúskej armády v Prahe. Biebl musel narukovať na front do prvej svetovej vojny. V januári 1918 bol na balkánskom fronte zranený, zajatý a odsúdený na trest smrti, poprave unikol útekom zo zajatia. Po roku 1918 študoval na lekárskej fakulte, ale povolanie lekára nevykonával, úplne sa venoval básnickej tvorbe. Priatelil sa s J. Wolkrom – boli na prázdninách v Juhoslávii. V rokoch 1922 – 1926 cestoval po exotických krajinách – Jáva, Cejlón, Sumatra. Po roku 1934 bol členom Skupiny surrealistov v ČSR. Jeho žena Marie Bieblová bola tiež básničkou. Po 2. svetovej vojne ho rozpory medzi svojou básnickou víziou a skutočnosťou, ako aj osobné problémy a choroba (pankreatitída) dohnali k samovražde – vyskočil z okna.[1]
Dielo
Počiatky jeho tvorby sa objavujú v časopise lounskych študentov – Cíl. Ďalšia tvorba potom odráža jeho zážitky z vojny, následkom ktorej trpel depresiami. Ďalej jeho tvorbu ovplyvnilo priateľstvo s J. Wolkrom a cestovanie, ktoré bolo Bieblovým koníčkom. Na jednej zo spoločných ciest ochorel Biebl so svojou priateľkou na tuberkulózu, na ktorú jeho priateľka po návrate zomrela. Jej smrť ním veľmi otriasla a neskôr napísal dielo Zloděj z Bagdádu, ktoré jej venoval. Zo začiatku tvoril so svojim strýkom Arnoštom Rážom.
- Cesta k lidem (1923) – napísal spoločne so svojim strýkom Arnoštom Rážom – (Ráž – 15 básní, Biebl – 13 básní)
Jeho tvorba je silno protivojnová (po vojne bol vyložene pacifistický a silno protivojnový pocit najsilnejší, časom sa tento pocit zmierňoval). Ďalej sa u neho objavujú medicínske témy (báseň Pitevna), motívy vojny, úzkosti a strachu z budúcnosti. Jeho literárny vývoj začal v proletárskej poézii, kde bol ovplyvnený Wolkrom, potom sa cez surrealizmus a poetizmus dostal až k sociálnej poézii. Vo svojej dobe bol členom Devětsilu.
- Písně souchotináře – prvý cyklus básní (1919), ktorý bol publikovaný v časopisoch.
- Proletárska poézia
- Věrný hlas – o J. Wolkrovi, melancholické, citové.
- Zlom
- Zloděj z Bagdádu – táto zbierka sa začína kloniť k poetizmu
- Poetizmus
- Zlatými řetězy (1926), tu experimentoval s eufonickou stavbou verša (básne Skála, Akord atď.).
- S lodí, jež dováží čaj a kávu – táto kniha vznikla ako ohlas na cestu, ktorú uskutočnil v polovici 20. rokov na Cejlón, Sumatru, Jávu, Indonéziu a do Alžírzska. Toto platí okrem prvej (spomienkovej) časti, kde spomína na mladosť a na otca. V tejto zbierke z roku 1927 uplatňuje svoju spoločenskú kritičnosť v kombinácii s očarením exotikou.
- Nový Ikaros (1929) – viactématická zbierka. Používa tu stvárnenie asociatívnou metódou. Svoj život berie ako „pohľad do tmy a prázdna“. Zobrazuje márnosť, ničotu a „pád do večnosti“. Táto zbierka je vrcholom jeho medzivojnovej tvorby. Znova sa tu objavujú spomienky na jeho cestu, detstvo a mladosť.
- Modré stíny
- Surrealizmus
- Nebe, peklo, ráj
- Zrcadlo noci – vydané tesne pred druhou svetovou vojnou 1939, reaguje na okupáciu, spojenie surrealizmu s vonkajšou situáciou.
- Povojnové zbierky (počas druhej svetovej vojny nevydával)
- Politická zbierka
- Bez obav
- Próza
Jeho próza bola celkom pod vplyvom poetizmu a nemala veľký význam.
- Plancius – toto dielo je veľmi protikolonialisticky zamerané, ide o cestopisnú prózu. Rozvíja tu motív (ktorý môžeme považovať za základný), hľadanie slova ďakujem v učebnici malajčiny.
- Cesta na Jávu – vydané po smrti v r. 1958.
Zdroj a literatúra
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konstantin Biebl na českej Wikipédii.
- FORST, Vladimír. Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 1. A-G. Praha : Academia, 1985. ISBN 80-200-0797-0. S. 900.
Referencie
- ↑ Bartoš, Kovářová,Trapl.: Osobnosti českých dějin. Olomouc, ALDA 1995. s.21 ISBN 80-85600-39-0