Pussy Riot: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
aktualizácia
Riadok 15: Riadok 15:
}}
}}


'''Pussy Riot''' je [[Rusko|ruská]] ženská [[Punk rock|punková]] skupina založená v Moskve v roku 2011. V priebehu jej histórie sa v kapele vystriedalo asi 11 členiek. Skupina sa stala mediálne známa predovšetkým neautorizovanými provokatívnymi vystúpeniami, ktoré boli po sfilmovaní spravidla uverejňované na internete. Najznámejší z nich sa odohral v roku 2012 v [[Moskva|moskovskom]] [[Chrám Krista Spasiteľa|Chráme Krista Spasiteľa]].
⚫
'''Pussy Riot''' je [[Rusko|ruská]] ženská [[Punk rock|punková]] skupina. Tri z jej členiek (Nadežda Tolokonnikovová, Marija Aľochinová, Jekaterina Samucevičová) boli [[17. august]]a [[2012]] odsúdené na 2 roky väzenia po svojom nelegálnom koncerte v [[Moskva|moskovskom]] [[Chrám Krista Spasiteľa|Chráme Krista Spasiteľa]]. Sudkyňa Marina Syrovová ich odsúdila za „výtržnosti motivované náboženskou neznášanlivosťou“. Proti rozsudku sa odsúdené odvolajú. Odvolanie je plánované na najvyšší a ústavný súd Ruskej federácie ako aj na [[Európsky súd pre ľudské práva]] v [[Štrasburg|Štrasburgu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tasr.sk/24.axd?k=20120820TBB00188 |titul=Členky Pussy Riot sa odvolajú voči rozsudku v Rusku aj na ESĽP|vydavateľ=Tasr.sk}}</ref> Podľa rozsudku obvinené „vážne urazili presvedčenie veriacich svojim neúctivým trestným činom“.<ref name=ref1>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sme.sk/c/6500851/dvojrocny-trest-pre-pussy-riot-zaskocil-i-cirkev.html |titul=Dvojročný trest pre Pussy Riot zaskočil i cirkev|vydavateľ=Sme.sk}}</ref> Členky skupiny tvrdia, že pesničkou neútočili na cirkev, ale na ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]].<ref name=ref1/> Vystúpenie sa konalo pred marcovými prezidentskými voľbami a v pesničke prosili Pannu Máriu, aby zbavila Rusko Putina.<ref name=ref1/>

⚫
Tri z jej členiek (Nadežda Tolokonnikovová, Marija Aľochinová, Jekaterina Samucevičová) boli po koncerte zatknuté ochrankou kostola za chuligánstvo. [[17. august]]a [[2012]] boli odsúdené na 2 roky väzenia. Sudkyňa Marina Syrovová ich odsúdila za „výtržnosti motivované náboženskou neznášanlivosťou“. Proti rozsudku sa odsúdené odvolali. Odvolanie bolo plánované na najvyšší a ústavný súd Ruskej federácie ako aj na [[Európsky súd pre ľudské práva]] v [[Štrasburg|Štrasburgu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tasr.sk/24.axd?k=20120820TBB00188 |titul=Členky Pussy Riot sa odvolajú voči rozsudku v Rusku aj na ESĽP|vydavateľ=Tasr.sk}}</ref> Podľa rozsudku obvinené „vážne urazili presvedčenie veriacich svojim neúctivým trestným činom“.<ref name=ref1>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sme.sk/c/6500851/dvojrocny-trest-pre-pussy-riot-zaskocil-i-cirkev.html |titul=Dvojročný trest pre Pussy Riot zaskočil i cirkev|vydavateľ=Sme.sk}}</ref> Členky skupiny tvrdia, že pesničkou neútočili na cirkev, ale na ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]].<ref name=ref1/> Vystúpenie sa konalo pred marcovými prezidentskými voľbami a v pesničke prosili Pannu Máriu, aby zbavila Rusko Putina.<ref name=ref1/>


Šéfka diplomacie [[Európska únia|EÚ]] [[Catherine Ashtonová]] označila rozsudok za „hlboko znepokojujúci“ a vyzvala Rusko na jeho zrušenie.<ref name=ref1/> Slovenské [[Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí]] bolo rozsudkom „zaskočené“, pričom dodáva, že čin skupiny Pussy Riot bol „možno rozporuplný, ale v súlade s nespochybniteľnou slobodou prejavu občanov Ruska“.<ref name=ref1/>
Šéfka diplomacie [[Európska únia|EÚ]] [[Catherine Ashtonová]] označila rozsudok za „hlboko znepokojujúci“ a vyzvala Rusko na jeho zrušenie.<ref name=ref1/> Slovenské [[Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí]] bolo rozsudkom „zaskočené“, pričom dodáva, že čin skupiny Pussy Riot bol „možno rozporuplný, ale v súlade s nespochybniteľnou slobodou prejavu občanov Ruska“.<ref name=ref1/>


Podľa správ z októbra 2012 strávi dvadsaťštyri ročná Marija Aľochinová zvyšok svojho rozsudku v [[sibír]]skom [[Perm]]e, známom svojimi drsnými väzenskými tábormi. O dva roky mladšia Nadežda Tolokonnikovová bola poslaná do [[Mordovia|Mordovie]], ďalšieho populárneho regiónu pre väzňov. Tretia odsúdená členka, Jekaterina Samucevičová, bola prepustená začiatkom októbra.<ref name=sibir>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elder| meno = Miriam| odkaz na autora = | titul = Pussy Riot band members sent to remote prison camps| url = http://www.guardian.co.uk/world/2012/oct/22/pussy-riot-remote-prison-camps | dátum vydania = 23.10.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.10.2012 | vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = Londýn |jazyk = }}</ref> Samucevičovej sa na súde podarilo dokázať, že bola z kostola vykázaná pred koncertom a teda sa nezúčastnila samotnej modlitby. Členky skupiny tiež zdôraznili, že nechceli uraziť veriacich.<ref name=sibir2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elder| meno = Miriam| odkaz na autora = | titul = Pussy Riot member freed after Moscow court appeal| url = http://www.guardian.co.uk/music/2012/oct/10/pussy-riot-member-freed-moscow | dátum vydania = 10.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.10.2012 | vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = Londýn |jazyk = }}</ref>
Podľa správ z októbra 2012 strávi dvadsaťštyri ročná Marija Aľochinová zvyšok svojho rozsudku v [[sibír]]skom [[Perm]]e, známom svojimi drsnými väzenskými tábormi. O dva roky mladšia Nadežda Tolokonnikovová bola poslaná do [[Mordovia|Mordovie]], ďalšieho populárneho regiónu pre väzňov. Tretia odsúdená členka, Jekaterina Samucevičová, bola prepustená začiatkom októbra.<ref name=sibir>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elder| meno = Miriam| odkaz na autora = | titul = Pussy Riot band members sent to remote prison camps| url = http://www.guardian.co.uk/world/2012/oct/22/pussy-riot-remote-prison-camps | dátum vydania = 23.10.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.10.2012 | vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = Londýn |jazyk = }}</ref> Samucevičovej sa na súde podarilo dokázať, že bola z kostola vykázaná pred koncertom a teda sa nezúčastnila samotnej modlitby. Členky skupiny tiež zdôraznili, že nechceli uraziť veriacich.<ref name=sibir2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elder| meno = Miriam| odkaz na autora = | titul = Pussy Riot member freed after Moscow court appeal| url = http://www.guardian.co.uk/music/2012/oct/10/pussy-riot-member-freed-moscow | dátum vydania = 10.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.10.2012 | vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = Londýn |jazyk = }}</ref>

Po 21 mesiacoch odňatia slobody boli Tolokonnikovová a Aľochinová prepustená 23. decembra 2013 po tom, ako Štátna duma schválila amnestiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Nadežda Tolokonnikova osvoboždena po amnestii (Надежда Толоконникова освобождена по амнистии)
| url = https://www.gazeta.ru/social/2013/12/23/5816125.shtml
| vydavateľ = gazeta.ru
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-02-19
| miesto =
| jazyk = po rusky
}}</ref>


Pohľad ruských občanov: „Väčšina obyvateľstva Ruskej federácie s týmito aktivitami nesympatizuje a osudy umelcov či predstaviteľov opozície sú im, zdá sa, ľahostajné. Na otázku do akej miery ide o prirodzený jav, reakciu na rozčarovanie z nenaplnených predstáv o západnej demokracii či o výsledok zastrašovania a cielenej propagandy, odpovie až budúcnosť.“<ref>VYDRA, Zbyněk; HLOUŠKOVÁ, Kateřina. Hledání seba sama. Rusko v letech 1991-2016. In: {{Citácia knihy
Pohľad ruských občanov: „Väčšina obyvateľstva Ruskej federácie s týmito aktivitami nesympatizuje a osudy umelcov či predstaviteľov opozície sú im, zdá sa, ľahostajné. Na otázku do akej miery ide o prirodzený jav, reakciu na rozčarovanie z nenaplnených predstáv o západnej demokracii či o výsledok zastrašovania a cielenej propagandy, odpovie až budúcnosť.“<ref>VYDRA, Zbyněk; HLOUŠKOVÁ, Kateřina. Hledání seba sama. Rusko v letech 1991-2016. In: {{Citácia knihy

Verzia z 21:53, 19. február 2018

Pussy Riot
Sedem z členiek Pussy Riot v januári 2012
Sedem z členiek Pussy Riot v januári 2012
Základné informácie
Pôvod Moskva, Rusko
Žáner(-re) Punk rock, Protestné umenie, Riot grrrl
Pôsobenie 2011-súčasnosť
Webstránka pussy-riot.livejournal.com
Členovia skupiny
Nadežda Tolokonnikovová
Marija Aľochinová
Jekaterina Samucevičová
Niekoľko anonymných členov

Pussy Riot je ruská ženská punková skupina založená v Moskve v roku 2011. V priebehu jej histórie sa v kapele vystriedalo asi 11 členiek. Skupina sa stala mediálne známa predovšetkým neautorizovanými provokatívnymi vystúpeniami, ktoré boli po sfilmovaní spravidla uverejňované na internete. Najznámejší z nich sa odohral v roku 2012 v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa.

Tri z jej členiek (Nadežda Tolokonnikovová, Marija Aľochinová, Jekaterina Samucevičová) boli po koncerte zatknuté ochrankou kostola za chuligánstvo. 17. augusta 2012 boli odsúdené na 2 roky väzenia. Sudkyňa Marina Syrovová ich odsúdila za „výtržnosti motivované náboženskou neznášanlivosťou“. Proti rozsudku sa odsúdené odvolali. Odvolanie bolo plánované na najvyšší a ústavný súd Ruskej federácie ako aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.[1] Podľa rozsudku obvinené „vážne urazili presvedčenie veriacich svojim neúctivým trestným činom“.[2] Členky skupiny tvrdia, že pesničkou neútočili na cirkev, ale na ruského prezidenta Vladimira Putina.[2] Vystúpenie sa konalo pred marcovými prezidentskými voľbami a v pesničke prosili Pannu Máriu, aby zbavila Rusko Putina.[2]

Šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová označila rozsudok za „hlboko znepokojujúci“ a vyzvala Rusko na jeho zrušenie.[2] Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí bolo rozsudkom „zaskočené“, pričom dodáva, že čin skupiny Pussy Riot bol „možno rozporuplný, ale v súlade s nespochybniteľnou slobodou prejavu občanov Ruska“.[2]

Podľa správ z októbra 2012 strávi dvadsaťštyri ročná Marija Aľochinová zvyšok svojho rozsudku v sibírskom Perme, známom svojimi drsnými väzenskými tábormi. O dva roky mladšia Nadežda Tolokonnikovová bola poslaná do Mordovie, ďalšieho populárneho regiónu pre väzňov. Tretia odsúdená členka, Jekaterina Samucevičová, bola prepustená začiatkom októbra.[3] Samucevičovej sa na súde podarilo dokázať, že bola z kostola vykázaná pred koncertom a teda sa nezúčastnila samotnej modlitby. Členky skupiny tiež zdôraznili, že nechceli uraziť veriacich.[4]

Po 21 mesiacoch odňatia slobody boli Tolokonnikovová a Aľochinová prepustená 23. decembra 2013 po tom, ako Štátna duma schválila amnestiu.[5]

Pohľad ruských občanov: „Väčšina obyvateľstva Ruskej federácie s týmito aktivitami nesympatizuje a osudy umelcov či predstaviteľov opozície sú im, zdá sa, ľahostajné. Na otázku do akej miery ide o prirodzený jav, reakciu na rozčarovanie z nenaplnených predstáv o západnej demokracii či o výsledok zastrašovania a cielenej propagandy, odpovie až budúcnosť.“[6] a veriacich: „Poskakovanie mladých 'umelkýň' z Pussy Riot (známe sa stali nie vďaka spevu, ale kvôli sexuálnym zvrátenostiam uskutočňovanými na verejnosti) a ich infantilný protestsong tak veriaci väčšinou nepovažujú za vyjadrenie politického názoru, ale za znesvätenie sakrálneho priestoru.“[7]


Nadežda Tolokonnikovová, Jekaterina Samucevičová a Marija Aľochinová počas súdneho pojednávania

Referencie

  1. ↑ Členky Pussy Riot sa odvolajú voči rozsudku v Rusku aj na ESĽP [online]. Tasr.sk. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e Dvojročný trest pre Pussy Riot zaskočil i cirkev [online]. Sme.sk. Dostupné online.
  3. ↑ ELDER, Miriam. Pussy Riot band members sent to remote prison camps [online]. Londýn: The Guardian, 23.10.2012, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
  4. ↑ ELDER, Miriam. Pussy Riot member freed after Moscow court appeal [online]. Londýn: The Guardian, 10.10.2012, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
  5. ↑ Nadežda Tolokonnikova osvoboždena po amnestii (Надежда Толоконникова освобождена по амнистии) [online]. gazeta.ru, [cit. 2018-02-19]. Dostupné online. (po rusky)
  6. ↑ VYDRA, Zbyněk; HLOUŠKOVÁ, Kateřina. Hledání seba sama. Rusko v letech 1991-2016. In: VYDRA, Zbyněk, et al. Dějiny Ruska. Vyd. 1. Praha : NLN, 2017. 504 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-324-2. S. 430.
  7. ↑ ŘOUTIL, Michal. Kristova nebo státní církev?. Universum : revue České křesťanské akademie (Praha: Česká křesťanská akademie), 2017, roč. XXVI, čís. 3, s. 33-37. ISSN 0862-8238.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pussy Riot

Externé odkazy

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pussy_Riot&oldid=6628286“