Tur domáci: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d revert
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Rotbuntes Rind.jpg|thumb|Tur domáci]]
[[Súbor:Rotbuntes Rind.jpg|thumb|Tur domáci]]


'''Tur domáci''' (iné názvy: '''hovädo''' <ref>hovädo. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]].</ref>, v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] pomnožne '''hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok''' či '''lichva''') je [[Druh (taxonómia)|druh]] (''Bos taurus''<ref>skot. In: ''[[Chov skotu|Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty]]''. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208</ref>) či [[poddruh]] z čeľade [[turovité]], [[hospodárske zviera]] chované na [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[mäso]], [[koža|kožu]] alebo používané ako ťažné zviera.
'''Tur domáci''' (iné názvy: '''hovädo''',<ref>hovädo. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]].</ref> v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] pomnožne '''hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok''' či '''lichva''') je [[Druh (taxonómia)|druh]] (''Bos taurus'')<ref>skot. In: ''[[Chov skotu|Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty]]''. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208</ref> či [[poddruh]] z čeľade [[turovité]], [[hospodárske zviera]] chované na [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[mäso]], [[koža|kožu]] alebo používané ako ťažné zviera.


V niektorých krajinách, napríklad v [[India|Indii]], je predmetom [[náboženský obrad|náboženských obradov]] a úcty. Odhaduje sa, že týchto [[zviera]]t na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.
V niektorých krajinách, napríklad v [[India|Indii]], je predmetom [[náboženský obrad|náboženských obradov]] a úcty. Odhaduje sa, že týchto [[zviera]]t na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.



== Odborné názvoslovie ==
== Odborné názvoslovie ==
Riadok 14: Riadok 13:
Rod tur (Bos) má dva druhy: [[tur divý]] (''Bos primigenius'') a tur domáci.
Rod tur (Bos) má dva druhy: [[tur divý]] (''Bos primigenius'') a tur domáci.


Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Afrika|Afrike]]. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu, a to tur divý alebo pratur.
Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Afrika|Afrike]]. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu, a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:
⚫
* 1. skupina praturieho dobytka (Primigenius)
Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:
* 1, skupina praturieho dobytka (Primigenius)
* 2. skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
* 2, skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
* 3. skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
* 3, skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
* 4. skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
* 4, skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
* 5. skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
* 5, skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
* 6. skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)
⚫
Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka, a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Za predka západoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.
⚫
* 6, skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)
⚫
Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka, a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Za predka západoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.


Skupina praturieho dobytka je [[domestikácia|domestikovaným]] priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené, kedy a kde bol zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu ([[pravek]]).
Skupina praturieho dobytka je [[domestikácia|domestikovaným]] priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené, kedy a kde bol zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu ([[pravek]]).


== Možnosti hospodárskeho využitia ==
== Možnosti hospodárskeho využitia ==
Podľa úžitkového typu (zamerania) sa [[Plemeno (chovateľstvo)|plemená]] hovädzieho dobytka rozdelujú na:
Podľa úžitkového typu (zamerania) sa [[Plemeno (chovateľstvo)|plemená]] hovädzieho dobytka rozdeľujú na:
* Plemená s jednostrannou úžitkovosťou (tzv. špecializované)
* Plemená s jednostrannou úžitkovosťou (tzv. špecializované)
** [[mlieko (cicavce)|produkcia mlieka]] - významné plemená: [[holstein]], [[jersey (plemeno)|jersey]]
** [[mlieko (cicavce)|produkcia mlieka]] - významné plemená: [[holstein]], [[jersey (plemeno)|jersey]]
** [[mäso|produkcia mäsa]] - významné plemená: [[charolais]], [[limusiene]], [[hereford]]
** [[mäso|produkcia mäsa]] - významné plemená: [[charolais]], [[limusiene]], [[hereford]]
* Plemená s kombinovanou úžitkovosťou - významné sú [[simentál]], [[slovenské strakaté]], [[pinzgau]], [[slovenské pinzgauské]]
* Plemená s kombinovanou úžitkovosťou - významné sú [[simentál]], [[slovenské strakaté]], [[pinzgau]], [[slovenské pinzgauské]]

<br />


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 14:49, 1. október 2019

Tur domáci

Tur domáci (iné názvy: hovädo,[1] v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok či lichva) je druh (Bos taurus)[2] či poddruh z čeľade turovité, hospodárske zviera chované na mlieko, mäso, kožu alebo používané ako ťažné zviera.

V niektorých krajinách, napríklad v Indii, je predmetom náboženských obradov a úcty. Odhaduje sa, že týchto zvierat na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.

Odborné názvoslovie

Samica sa nazýva krava, v období laktácie (produkcie mlieka) sa nazýva dojnica, samec je býk, kastrát je vôl, mláďa je teľa, pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je jalovica. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť.

Systematika a fylogenéza

Tur domáci
Tur domáci

Rod tur (Bos) má dva druhy: tur divý (Bos primigenius) a tur domáci.

Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v Európe, Ázii a v Afrike. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu, a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:

  • 1. skupina praturieho dobytka (Primigenius)
  • 2. skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
  • 3. skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
  • 4. skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
  • 5. skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
  • 6. skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)

Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka, a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Za predka západoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.

Skupina praturieho dobytka je domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené, kedy a kde bol zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu (pravek).

Možnosti hospodárskeho využitia

Podľa úžitkového typu (zamerania) sa plemená hovädzieho dobytka rozdeľujú na:

Referencie

  1. ↑ hovädo. In: Krátky slovník slovenského jazyka.
  2. ↑ skot. In: Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208

Zdroje a literatúra

  • Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tur_domáci&oldid=6902556“