Šalamúnove ostrovy (súostrovie): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
V roku 1885 vyhlásilo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] protektorát nad [[Severné Šalamúnove ostrovy|severnými Šalamúnovmi ostrovmi]] (ostrovy Bougainville, Buka, Choiseul, Santa Isabel, ostrovy Shortland, Ontong Java a ďalšie menšie ostrovy), o 7 rokov neskôr vznikol britský protektorát Šalamúnových ostrovov, ktorý zahŕňal južnú časť súostrovia. Po podpísaní zmluvy medzi Nemeckom, [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]] a [[Spojené štáty|USA]] v roku 1899, v ktorej sa tieto mocnosti dohodli na rozdelení sfér vplyvu a teritoriálnych nárokoch v Pacifiku, odovzdali Nemci v roku 1900 ostrovy vo svojej držbe (s výnimkou ostrovov Buka a Bougainville) do rúk Britov. Británia naopak prenechala Nemecku [[Samoa (nezávislý štát)|Západnú Samou]]. |
V roku 1885 vyhlásilo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] protektorát nad [[Severné Šalamúnove ostrovy|severnými Šalamúnovmi ostrovmi]] (ostrovy Bougainville, Buka, Choiseul, Santa Isabel, ostrovy Shortland, Ontong Java a ďalšie menšie ostrovy), o 7 rokov neskôr vznikol britský protektorát Šalamúnových ostrovov, ktorý zahŕňal južnú časť súostrovia. Po podpísaní zmluvy medzi Nemeckom, [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]] a [[Spojené štáty|USA]] v roku 1899, v ktorej sa tieto mocnosti dohodli na rozdelení sfér vplyvu a teritoriálnych nárokoch v Pacifiku, odovzdali Nemci v roku 1900 ostrovy vo svojej držbe (s výnimkou ostrovov Buka a Bougainville) do rúk Britov. Británia naopak prenechala Nemecku [[Samoa (nezávislý štát)|Západnú Samou]]. |
||
Bouganiville a Buka zostali súčasťou [[nemecké kolónie|nemeckej kolónie]] [[Nemecká Nová Guinea|Nová Guinea]] až do roku 1914 a vypuknutia [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], krátko na to ich obsadila [[Austrália (štát)|Austrália]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tu prebehlo mnoho bitiek, pričom zrejme najznámejšia bola [[bitka o Guadalcanal]]. Samostatný štát [[Šalamúnove ostrovy]] vznikol 7. júla 1978. Na ostrovoch Buka a Bougainville, ktoré majú autonómne postavenie v rámci Papuy-Novej Guiney, existuje v súčasnosti silné hnutie za nezávislosť. Bougainville dokonca viedol secesionistickú vojnu, v mierovej zmluve z roku 2001 centrálna vláda prisľúbila referendum o nezávislosti, ktoré sa uskutočnilo od 23. novembra do 7. decembra 2019 s dvoma možnosťami hlasovania – rozšírenou autonómiou a nezávislosťou autonómnej oblasti. Výsledok referenda je pre parlament Papuy-Novej Guiney nezáväzný a konečné rozhodnutie závisí od rokovaní parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
Bouganiville a Buka zostali súčasťou [[nemecké kolónie|nemeckej kolónie]] [[Nemecká Nová Guinea|Nová Guinea]] až do roku 1914 a vypuknutia [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], krátko na to ich obsadila [[Austrália (štát)|Austrália]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tu prebehlo mnoho bitiek, pričom zrejme najznámejšia bola [[bitka o Guadalcanal]]. Samostatný štát [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]] vznikol 7. júla 1978. Na ostrovoch Buka a Bougainville, ktoré majú autonómne postavenie v rámci Papuy-Novej Guiney, existuje v súčasnosti silné hnutie za nezávislosť. Bougainville dokonca viedol secesionistickú vojnu, v mierovej zmluve z roku 2001 centrálna vláda prisľúbila referendum o nezávislosti, ktoré sa uskutočnilo od 23. novembra do 7. decembra 2019 s dvoma možnosťami hlasovania – rozšírenou autonómiou a nezávislosťou autonómnej oblasti. Výsledok referenda je pre parlament Papuy-Novej Guiney nezáväzný a konečné rozhodnutie závisí od rokovaní parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Cochrane |
| priezvisko = Cochrane |
||
| meno = Liam |
| meno = Liam |
Aktuálna revízia z 01:45, 28. február 2020
Šalamúnove ostrovy je názov súostrovia v juhozápadnej časti Tichého oceánu, severovýchodne od Austrálie a juhovýchodne od ostrova Nová Guinea v regióne Melanézia. Súostrovie je v súčasnosti politicky rozdelené medzi dva štáty – Papuu-Novú Guineu a Šalamúnove ostrovy, ktoré nesú rovnaké meno ako celé súostrovie, pretože väčšina ostrovov súostrovia patrí práve do tohto štátu.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Súostrovie má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad. Na dĺžku dosahuje 1 100 km, na šírku potom 600 km, celková rozloha dosahuje približne 40 000 km². Je tvorené ako vulkanickými aj koralovými ostrovmi. Panuje tu tropické podnebie.
Prehľad najväčších ostrovov[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prví ľudia sa na súostrovie dostali pravdepodobne už okolo roku 30 000 pred Kristom v období mladšej kamennej doby z Novej Guiney a Bismarckovho súostrovia. Pre Európanov objavil ostrovy v roku 1568 španielsky objaviteľ Álvaro de Mendaña de Neira.
V roku 1885 vyhlásilo Nemecké cisárstvo protektorát nad severnými Šalamúnovmi ostrovmi (ostrovy Bougainville, Buka, Choiseul, Santa Isabel, ostrovy Shortland, Ontong Java a ďalšie menšie ostrovy), o 7 rokov neskôr vznikol britský protektorát Šalamúnových ostrovov, ktorý zahŕňal južnú časť súostrovia. Po podpísaní zmluvy medzi Nemeckom, Veľkou Britániou a USA v roku 1899, v ktorej sa tieto mocnosti dohodli na rozdelení sfér vplyvu a teritoriálnych nárokoch v Pacifiku, odovzdali Nemci v roku 1900 ostrovy vo svojej držbe (s výnimkou ostrovov Buka a Bougainville) do rúk Britov. Británia naopak prenechala Nemecku Západnú Samou.
Bouganiville a Buka zostali súčasťou nemeckej kolónie Nová Guinea až do roku 1914 a vypuknutia prvej svetovej vojny, krátko na to ich obsadila Austrália. Počas druhej svetovej vojny tu prebehlo mnoho bitiek, pričom zrejme najznámejšia bola bitka o Guadalcanal. Samostatný štát Šalamúnove ostrovy vznikol 7. júla 1978. Na ostrovoch Buka a Bougainville, ktoré majú autonómne postavenie v rámci Papuy-Novej Guiney, existuje v súčasnosti silné hnutie za nezávislosť. Bougainville dokonca viedol secesionistickú vojnu, v mierovej zmluve z roku 2001 centrálna vláda prisľúbila referendum o nezávislosti, ktoré sa uskutočnilo od 23. novembra do 7. decembra 2019 s dvoma možnosťami hlasovania – rozšírenou autonómiou a nezávislosťou autonómnej oblasti. Výsledok referenda je pre parlament Papuy-Novej Guiney nezáväzný a konečné rozhodnutie závisí od rokovaní parlamentu.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ COCHRANE, Liam. Papa New Guinea PM Peter O'Neill visits Bougainville as countries seek reconciliation following civil war [online]. abc.au, 2014-01-30, [cit. 2014-05-13]. Dostupné online. (angličtina)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šalomounovy ostrovy (souostroví) na českej Wikipédii.