Karol Mederly: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
infobox
infobox
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Politik
⚫
JUDr. '''Karol Mederly''' (* [[6. jún]] [[1887]], [[Ružomberok]] – † [[4. október]] [[1949]], [[Bratislava]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
| vydavateľ = dejinyliptova.guran.sk
⚫
| titul = Osobnosti regiónu Liptova
⚫
| url = http://www.dejinyliptova.guran.sk/osobnosti.html
⚫
| dátum prístupu = 2014-11-28}}</ref>) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a [[politika|politik]] [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] počas medzivojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] a prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].

⚫
Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]]. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín [[Slovák (noviny)|Slovák]].

⚫
V parlamentných voľbách v roku [[1929]] bol zvolený za poslanca [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
| vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]]
⚫
| titul = Karol Mederly
⚫
| url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=291&id=2751
⚫
| jazyk = česky| dátum prístupu = 2011-10-27}}</ref> V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument
⚫
|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=36289
⚫
|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2019-01-25}}</ref> V roku [[1930]] bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba [[Nemecká kresťansko-sociálna strana]]). V [[Voľby do Národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1935|parlamentných voľbách]] v roku [[1935]], v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie [[Autonomistický blok]]. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
| vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]]
⚫
| titul = jmenný rejstřík
⚫
| url = http://www.psp.cz/eknih/1935ns/se/rejstrik/jmenny/m.htm
⚫
| jazyk = česky| dátum prístupu = 2011-12-12}}</ref> V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
|titul=Digitálna knižnica - dokument
⚫
|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=46041
⚫
|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2019-01-25}}</ref>{{Infobox Politik
| Meno             = JUDr. Karol Mederly
| Meno             = JUDr. Karol Mederly
| Portál1          =
| Portál1          =
Riadok 68: Riadok 47:
| Koniec obdobia5 = 1923
| Koniec obdobia5 = 1923
| Predchodca5 = [[Ľudovít Labaj]]
| Predchodca5 = [[Ľudovít Labaj]]
⚫
}}JUDr. '''Karol Mederly''' (* [[6. jún]] [[1887]], [[Ružomberok]] – † [[4. október]] [[1949]], [[Bratislava]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
}}Po smrti Andreja Hlinku ([[16. august]] [[1938]]) spolu s [[Karol Sidor|Karolom Sidorom]] a svojim starším bratom [[Anton Mederly|Antonom]] (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava<ref name=":1" />) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve ''Andrej''.
⚫
| vydavateľ = dejinyliptova.guran.sk
⚫
| titul = Osobnosti regiónu Liptova
⚫
| url = http://www.dejinyliptova.guran.sk/osobnosti.html
⚫
| dátum prístupu = 2014-11-28}}</ref>) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a [[politika|politik]] [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] počas medzivojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] a prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].

⚫
Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]]. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín [[Slovák (noviny)|Slovák]].



⚫
V parlamentných voľbách v roku [[1929]] bol zvolený za poslanca [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
| vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]]
⚫
| titul = Karol Mederly
⚫
| url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=291&id=2751
⚫
| jazyk = česky| dátum prístupu = 2011-10-27}}</ref> V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument
⚫
|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=36289
⚫
|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2019-01-25}}</ref> V roku [[1930]] bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba [[Nemecká kresťansko-sociálna strana]]). V [[Voľby do Národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1935|parlamentných voľbách]] v roku [[1935]], v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie [[Autonomistický blok]]. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
| vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]]
⚫
| titul = jmenný rejstřík
⚫
| url = http://www.psp.cz/eknih/1935ns/se/rejstrik/jmenny/m.htm
⚫
| jazyk = česky| dátum prístupu = 2011-12-12}}</ref> V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
|titul=Digitálna knižnica - dokument
⚫
|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=46041
⚫
|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2019-01-25}}</ref>

⚫
Po smrti Andreja Hlinku ([[16. august]] [[1938]]) spolu s [[Karol Sidor|Karolom Sidorom]] a svojim starším bratom [[Anton Mederly|Antonom]] (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava<ref name=":1" />) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve ''Andrej''.


V októbri [[1938]] sa podieľal na prijatí [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohody]] a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.<br>V decembrových [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny]] v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára [[1939]] bol zvolený za podpredsedu [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Snemu Slovenskej krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
V októbri [[1938]] sa podieľal na prijatí [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohody]] a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.<br>V decembrových [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny]] v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára [[1939]] bol zvolený za podpredsedu [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Snemu Slovenskej krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Verzia z 11:28, 30. január 2021

Karol Mederly
Karol Mederly
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1929 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
Poslanec a podpredseda Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
Mešťanosta Ružomberka
V úrade
1920 – 1923
Predchodca Ľudovít Labaj
Biografické údaje
NarodenieRužomberok
Politická stranaHlinkova slovenská ľudová strana

JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava[1]) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky.

Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.


V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.[2] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.[3] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.[4] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.[5]

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok - 27. 8. 1972 Bratislava[1]) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej.

V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Československa.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu Snemu Slovenskej krajiny.[6]

14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy[7] nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.[8] Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.

Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939

Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 - 1945. Mederly bol odsúdený na 5 rokov väzenia[9] pravdepodobne v roku 1947 Národným súdom v konaní proti Karolovi Sidorovi a spol. na základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.[8]


Referencie

  1. ↑ a b Osobnosti regiónu Liptova [online]. dejinyliptova.guran.sk, [cit. 2014-11-28]. Dostupné online.
  2. ↑ Karol Mederly [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (česky)
  3. ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  4. ↑ jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-12]. Dostupné online. (česky)
  5. ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
  6. ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  7. ↑ Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  8. ↑ a b MALATINSKÝ, Michal. KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947) [online]. karolinum.cz, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
  9. ↑ LENGYELOVÁ, Tünde. Historický kalendár -Slovensko. prvé. vyd. Bratislava : Perfekt, a. s., 2006. ISBN 80-8046-336-0. S. 256.

 Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karol_Mederly&oldid=7151294“