Štefan Suroviak: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie infoboxu |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Politik |
|||
'''Štefan Suroviak''' (10. november 1892, [[Pribiš]], okr. [[Dolný Kubín (okres)|Dolný Kubín]] - 17. jún 1950, [[Piešťany]]) bol významný železničiarsky predák a politik [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] v období medzivojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. {{Infobox Politik |
|||
| Meno = Štefan Suroviak |
| Meno = Štefan Suroviak |
||
| |
| Rodné meno = |
||
| |
| Popis osoby = |
||
| Portrét = Štefan Suroviak.jpg |
|||
| Súrodenci = |
|||
| |
| Popis portrétu = |
||
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Manželka = |
|||
| Partner = |
|||
| Partnerka = |
|||
| Deti = |
|||
| Poznámky = |
|||
| Vierovyznanie = rímskokatolícke |
|||
| Portál1 = |
|||
| Portál2 = |
|||
| Úrad2 = poslanec [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]] |
|||
| Začiatok obdobia2 = 1925 |
|||
| Koniec obdobia2 = 1939 |
|||
| Úrad3 = poslanec [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]] |
|||
| Koniec obdobia3 = 1945 |
|||
| Rodičia = |
|||
| Národnosť = slovenská |
|||
| Rodné meno = |
|||
| Začiatok obdobia = 1923 |
|||
| Popis osoby = |
|||
| Portrét = Štefan Suroviak.jpg |
|||
| Veľkosť portrétu = |
|||
| Popis portrétu = |
|||
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Poradie = |
|||
| Úrad = poslanec zastupiteľstva [[Považská župa|Považskej župy]] |
|||
| Koniec obdobia = 1928 |
|||
| Profesia = železničiar |
|||
| Predchodca = |
|||
| Nástupca = |
|||
| Dátum narodenia = 10. novembra 1892 |
|||
| Miesto narodenia = [[Pribiš]] |
|||
| Dátum úmrtia = 17. júna 1950 |
|||
| Miesto úmrtia = [[Piešťany]] |
|||
| Politická strana = [[HSĽS]] |
|||
| Alma mater = |
|||
| Začiatok obdobia3 = 1939 |
|||
}}Ľudovú školu absolvoval v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Ďalej študoval na obchodnej akadémii v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Pre svoje národné presvedčenie mu nebolo umožnené maturovať, takže musel štúdia dokončiť neskôr. Ako absolvent strednej školy nastúpil na službu na železnici v [[Poprad|Poprade]], odkiaľ sa neskôr presunul do [[Žilina|Žiliny]]. |
|||
| Úrad = poslanec zastupiteľstva [[Považská župa|Považskej župy]] |
|||
<big>'''Prvá svetová vojna'''</big> |
|||
| Začiatok obdobia = 1923 |
|||
| Koniec obdobia = 1928 |
|||
| Úrad2 = poslanec [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]] |
|||
Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] narukoval k [[Trenčiansky 71. peší pluk|71. pešiemu slovenskému pluku v Trenčíne]] a po dvojmesačnom vojenskom výcviku bol zapojený do bojov na ruskom fronte. Počas bojov bol zajatý, avšak zo zajatia neskôr utiekol a opäť nastúpil k svojmu pluku v meste [[Kragujevac]], kde sa stal svedkom popravy 42 slovenských vojakov (známa ako vzbura v Kragujevaci). Neskoršie bol ustanovený za veliteľa železničnej stanice v čiernomorskom meste [[Mariupoľ]], kde zotrval do konca vojny. |
|||
| Začiatok obdobia2= 1925 |
|||
| Koniec obdobia2 = 1939 |
|||
| Úrad3 = poslanec [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]] |
|||
<big>'''Obdobie medzivojnového Československa'''</big> |
|||
| Začiatok obdobia3= 1939 |
|||
| Koniec obdobia3 = 1945 |
|||
| Dátum narodenia = [[10. november]] [[1892]] |
|||
Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] pracoval opäť na železnici v [[Žilina|Žiline]]. Tu sa začal aj verejne angažovať. V Žiline 2. novembra 1919 spolu s niekoľkými slovenskými úradníkmi založil samostatnú odborovú organizáciu pre slovenských zamestnancov železníc [[Zväz slovenských železničiarov]]. V zväze najskôr pôsobil ako zapisovateľ, neskôr tajomník a od roku 1922 pôsobil ako predseda zväzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/45072/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=3&p=separate&tool=search&view=1982,3227,1957,858|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> Okrem toho v roku 1921 založil a vydával odborný časopis [[Hlas slovenských železničiarov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/121751/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=2&p=separate&tool=search&view=1832,3781,2862,1254|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> |
|||
| Miesto narodenia = [[Pribiš]], [[Slovensko]] |
|||
| Dátum úmrtia = {{duv|1950|6|17|1892|11|10}} |
|||
| Miesto úmrtia = [[Piešťany]], [[Slovensko]] |
|||
| Politická strana = [[HSĽS]] |
|||
| Alma mater = |
|||
| Profesia = železničiar |
|||
| Národnosť = slovenská |
|||
| Vierovyznanie = rímskokatolícke |
|||
| Rodičia = |
|||
| Príbuzní = |
|||
| Súrodenci = |
|||
| Manželka = |
|||
| Partnerka = |
|||
| Deti = |
|||
| Webstránka = |
|||
| Poznámky = |
|||
| Portál1 = |
|||
| Portál2 = |
|||
}} |
|||
'''Štefan Suroviak''' (* [[10. november]] [[1892]], [[Pribiš]]{{--}}† [[17. jún]] [[1950]], [[Piešťany]]) bol významný železničiarsky predák a politik [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] v období medzivojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. |
|||
Bol stúpencom politického kurzu [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskej ľudovej strany]] a jej predsedu [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]]. Vo [[Voľby do župných zastupiteľstiev v roku 1923|voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923]] je za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|SĽS]] zvolený za poslanca zastupiteľstva [[Považská župa|Považskej župy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/102394/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=1&p=separate&tool=search&view=430,2759,2819,1235|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> V parlamentných voľbách 1925, 1929 a [[Voľby do Národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1935|1935]] je za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] zvolený (za XVII. volebný kraj) za poslanca [[Národné zhromaždenie republiky Československej|československého parlamentu]]. Počas troch volebných období pôsobil vo viacerých parlamentných výboroch, napr. v rozpočtovom, dopravnom alebo kultúrnom výbore<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stefan Suroviak|url=https://www.psp.cz/en/sqw/detail.sqw?id=4086&org=289|vydavateľ=www.psp.cz|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref>. |
|||
== Štúdium == |
|||
'''<big>1938 - 1945</big>''' |
|||
Ľudovú školu absolvoval v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Ďalej študoval na obchodnej akadémii v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Pre svoje národné presvedčenie mu nebolo umožnené maturovať, takže musel štúdia dokončiť neskôr. Ako absolvent strednej školy nastúpil na službu na železnici v [[Poprad]]e, odkiaľ sa neskôr presunul do [[Žilina|Žiliny]]. |
|||
==Prvá svetová vojna== |
|||
Politicky aktívny bol aj po vyhlásení [[Autonómia Slovenska|autonómie Slovenska]] v roku 1938. Vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938]] je ako predseda Zväzu Slovenských železničiarov zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny (v rámci jednotnej 100-miestnej kandidátky získal lukratívne trináste miesto). V sneme pôsobil počas celej existencie Slovenského štátu a zároveň bol predsedom jeho technicko-dopravného výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=178727|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> |
|||
Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] narukoval k [[Trenčiansky 71. peší pluk|71. pešiemu slovenskému pluku v Trenčíne]] a po dvojmesačnom vojenskom výcviku bol zapojený do bojov na ruskom fronte. Počas bojov bol zajatý, avšak zo zajatia neskôr utiekol a opäť nastúpil k svojmu pluku v meste [[Kragujevac]], kde sa stal svedkom popravy 42 slovenských vojakov (známa ako vzbura v Kragujevaci). Neskoršie bol ustanovený za veliteľa železničnej stanice v čiernomorskom meste [[Mariupoľ]], kde zotrval do konca vojny. |
|||
==Obdobie medzivojnového Československa== |
|||
[[Zväz slovenských železničiarov]] sa neskôr pretransformoval a stal súčasťou Združenia štátnych a verejných zamestnancov, ktorý sa stal jedinou odborovou organizáciou štátneho a verejného zamestnanectva. Keďže sa Štefan Suroviak tejto problematike venoval vyše dvadsať rokov a bol starým a vplyvným funkcionárom strany, bolo logické, že bol [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] menovaný do čela tejto stavovskej organizácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/45072/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=3&p=separate&tool=search&view=1988,3280,1957,858|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref>. |
|||
Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] pracoval opäť na železnici v [[Žilina|Žiline]]. Tu sa začal aj verejne angažovať. V Žiline 2. novembra 1919 spolu s niekoľkými slovenskými úradníkmi založil samostatnú odborovú organizáciu pre slovenských zamestnancov železníc [[Zväz slovenských železničiarov]]. V zväze najskôr pôsobil ako zapisovateľ, neskôr tajomník a od roku 1922 pôsobil ako predseda zväzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/45072/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=3&p=separate&tool=search&view=1982,3227,1957,858|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> Okrem toho v roku 1921 založil a vydával odborný časopis [[Hlas slovenských železničiarov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/121751/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=2&p=separate&tool=search&view=1832,3781,2862,1254|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> |
|||
Bol stúpencom politického kurzu [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskej ľudovej strany]] a jej predsedu [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]]. Vo [[Voľby do župných zastupiteľstiev v roku 1923|voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923]] je za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|SĽS]] zvolený za poslanca zastupiteľstva [[Považská župa|Považskej župy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/102394/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=1&p=separate&tool=search&view=430,2759,2819,1235|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> V parlamentných voľbách 1925, 1929 a [[Voľby do Národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1935|1935]] je za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] zvolený (za XVII. volebný kraj) za poslanca [[Národné zhromaždenie republiky Československej|československého parlamentu]]. Počas troch volebných období pôsobil vo viacerých parlamentných výboroch, napr. v rozpočtovom, dopravnom alebo kultúrnom výbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stefan Suroviak|url=https://www.psp.cz/en/sqw/detail.sqw?id=4086&org=289|vydavateľ=www.psp.cz|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> |
|||
'''<big>Po roku 1945</big>''' |
|||
==1938{{--}}1945== |
|||
V apríli 1945 bol ako "kolaborant" zo železníc prepustený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/81563/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=2&p=separate&tool=search&view=634,4304,2349,1029|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> V rámci retribučného súdnictva bol za svoju činnosť v rokoch 1938 - 1945 odsúdený na 8 rokov odňatia slobody a konfiškáciu celého majetku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Suroviak {{!}} Rehabilituj.sk – pravda sa nebojí skúmania!|url=https://rehabilituj.sk/stefan-suroviak|vydavateľ=rehabilituj.sk|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> |
|||
Politicky aktívny bol aj po vyhlásení [[Autonómia Slovenska|autonómie Slovenska]] v roku 1938. Vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938]] je ako predseda Zväzu Slovenských železničiarov zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny (v rámci jednotnej 100-miestnej kandidátky získal lukratívne trináste miesto). V sneme pôsobil počas celej existencie Slovenského štátu a zároveň bol predsedom jeho technicko-dopravného výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=178727|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> |
|||
[[Zväz slovenských železničiarov]] sa neskôr pretransformoval a stal súčasťou Združenia štátnych a verejných zamestnancov, ktorý sa stal jedinou odborovou organizáciou štátneho a verejného zamestnanectva. Keďže sa Štefan Suroviak tejto problematike venoval vyše dvadsať rokov a bol starým a vplyvným funkcionárom strany, bolo logické, že bol [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] menovaný do čela tejto stavovskej organizácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/45072/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=3&p=separate&tool=search&view=1988,3280,1957,858|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> |
|||
== <big>Referencie</big> == |
|||
==Po roku 1945== |
|||
V apríli 1945 bol ako „kolaborant“ zo železníc prepustený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/81563/view?search=%C5%A0tefan%20Suroviak&page=2&p=separate&tool=search&view=634,4304,2349,1029|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> V rámci retribučného súdnictva bol za svoju činnosť v rokoch 1938{{--}}1945 odsúdený na 8 rokov odňatia slobody a konfiškáciu celého majetku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Suroviak {{!}} Rehabilituj.sk – pravda sa nebojí skúmania!|url=https://rehabilituj.sk/stefan-suroviak|vydavateľ=rehabilituj.sk|dátum prístupu=2021-02-20}}</ref> |
|||
==Referencie== |
|||
<references /> |
<references /> |
||
[[Kategória:Pribiš]] |
|||
{{DEFAULTSORT:Suroviak, Štefan}} |
|||
[[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] |
|||
[[Kategória:Prvá svetová vojna]] |
|||
[[Kategória:Politici HSĽS]] |
[[Kategória:Politici HSĽS]] |
||
[[Kategória:Slovenskí odborári]] |
[[Kategória:Slovenskí odborári]] |
||
[[Kategória:Slovenskí publicisti]] |
[[Kategória:Slovenskí publicisti]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Železničiari]] |
||
[[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] |
[[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] |
||
[[Kategória:Poslanci Snemu Slovenskej republiky]] |
[[Kategória:Poslanci Snemu Slovenskej republiky]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Osobnosti z Pribiša]] |
||
Verzia z 17:49, 20. február 2021
| Štefan Suroviak | |
 | |
| Poslanec zastupiteľstva Považskej župy | |
|---|---|
| V úrade 1923 – 1928 | |
| Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | |
| V úrade 1925 – 1939 | |
| Poslanec Snemu Slovenskej republiky | |
| V úrade 1939 – 1945 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 10. november 1892 Pribiš, Slovensko |
| Úmrtie | 17. jún 1950 (57 rokov) Piešťany, Slovensko |
| Politická strana | HSĽS |
| Profesia | železničiar |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
Štefan Suroviak (* 10. november 1892, Pribiš – † 17. jún 1950, Piešťany) bol významný železničiarsky predák a politik HSĽS v období medzivojnového Československa a Slovenského štátu.
Štúdium
Ľudovú školu absolvoval v Spišskej Novej Vsi. Ďalej študoval na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Pre svoje národné presvedčenie mu nebolo umožnené maturovať, takže musel štúdia dokončiť neskôr. Ako absolvent strednej školy nastúpil na službu na železnici v Poprade, odkiaľ sa neskôr presunul do Žiliny.
Prvá svetová vojna
Po vypuknutí I. svetovej vojny narukoval k 71. pešiemu slovenskému pluku v Trenčíne a po dvojmesačnom vojenskom výcviku bol zapojený do bojov na ruskom fronte. Počas bojov bol zajatý, avšak zo zajatia neskôr utiekol a opäť nastúpil k svojmu pluku v meste Kragujevac, kde sa stal svedkom popravy 42 slovenských vojakov (známa ako vzbura v Kragujevaci). Neskoršie bol ustanovený za veliteľa železničnej stanice v čiernomorskom meste Mariupoľ, kde zotrval do konca vojny.
Obdobie medzivojnového Československa
Po vzniku Československa pracoval opäť na železnici v Žiline. Tu sa začal aj verejne angažovať. V Žiline 2. novembra 1919 spolu s niekoľkými slovenskými úradníkmi založil samostatnú odborovú organizáciu pre slovenských zamestnancov železníc Zväz slovenských železničiarov. V zväze najskôr pôsobil ako zapisovateľ, neskôr tajomník a od roku 1922 pôsobil ako predseda zväzu.[1] Okrem toho v roku 1921 založil a vydával odborný časopis Hlas slovenských železničiarov.[2]
Bol stúpencom politického kurzu Slovenskej ľudovej strany a jej predsedu Andreja Hlinku. Vo voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923 je za SĽS zvolený za poslanca zastupiteľstva Považskej župy.[3] V parlamentných voľbách 1925, 1929 a 1935 je za HSĽS zvolený (za XVII. volebný kraj) za poslanca československého parlamentu. Počas troch volebných období pôsobil vo viacerých parlamentných výboroch, napr. v rozpočtovom, dopravnom alebo kultúrnom výbore.[4]
1938 – 1945
Politicky aktívny bol aj po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938. Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938 je ako predseda Zväzu Slovenských železničiarov zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny (v rámci jednotnej 100-miestnej kandidátky získal lukratívne trináste miesto). V sneme pôsobil počas celej existencie Slovenského štátu a zároveň bol predsedom jeho technicko-dopravného výboru.[5]
Zväz slovenských železničiarov sa neskôr pretransformoval a stal súčasťou Združenia štátnych a verejných zamestnancov, ktorý sa stal jedinou odborovou organizáciou štátneho a verejného zamestnanectva. Keďže sa Štefan Suroviak tejto problematike venoval vyše dvadsať rokov a bol starým a vplyvným funkcionárom strany, bolo logické, že bol Jozefom Tisom menovaný do čela tejto stavovskej organizácie.[6]
Po roku 1945
V apríli 1945 bol ako „kolaborant“ zo železníc prepustený.[7] V rámci retribučného súdnictva bol za svoju činnosť v rokoch 1938 – 1945 odsúdený na 8 rokov odňatia slobody a konfiškáciu celého majetku.[8]
Referencie
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
- ↑ Stefan Suroviak [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
- ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
- ↑ Štefan Suroviak | Rehabilituj.sk – pravda sa nebojí skúmania! [online]. rehabilituj.sk, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.