Kragujevac

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 44°00′40″S 20°54′40″V / 44,011111°S 20,911111°V / 44.011111; 20.911111
Kragujevac
Крагујевац
mesto
Kragujevac kolaž.jpg
Flag of Kragujevac.png
Vlajka
COA Kragujevac.png
Erb
Štát Srbsko Srbsko
Okres Šumadijský okruh
Nadmorská výška 173 m n. m.
Súradnice 44°00′40″S 20°54′40″V / 44,011111°S 20,911111°V / 44.011111; 20.911111
Rozloha 82,83 km² (8 283 ha)
Obyvateľstvo 150 835 (2011)
Hustota 1 821,02 obyv./km²
PSČ 34000
Tel. predvoľba +381 34
Poloha na mape Srbska
Red pog.svg
Poloha na mape Srbska
Webová stránka: kragujevac.rs
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
V centre mesta

Kragujevac (zo starého slovanského slova kraguj (jastrab, sokol)) je mesto v Srbsku, hlavné mesto administratívneho regiónu Šumadija. Je to štvrté najľudnatejšie mesto Srbska - má 193 390 obyvateľov (s predmestiami 211 580). Nachádza sa 120 kilometrov južne od Belehradu.

Kragujevac je priemyselným a vedeckým centrom. Je tiež makroregionálnym centrom pre Čačak, Kraljevo, Užice, Jagodinu, Kruševac a Smederevo, Požarevac a sever Kosova. Až do roku 1990 bol Kragujevac jedným z najrozvinutejších miest Juhoslávie (5. v poradí), pred ktorým boli len slovinské mestá. V deväťdesiatych rokoch sa však situácia v meste zhoršila.

Etymológia[upraviť | upraviť kód]

Názov mesta pochádza z názvu vtáka. Po srbsky „kraguj“ znamená „jastrab“, ktorého vyobrazenie sa nachádza aj na erbe mesta. V oblasti mesta bolo mnoho lesov a tento vták bol využívaný na lov. Podľa inej verzie, názov pochádza z osobného mena „Kraguj“, známeho v Srbsku od 14. storočia a prekladá sa doslovne ako mesto Kraguja,[1] ale táto verzia má malú podporu, pretože toto meno sa v Srbsku ako osobné prakticky nevyskytuje.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvá zmienka je z roku 1476 a nachádza sa v tureckom dokumente v podobe „Kragujofča“. Vtedy v ňom bolo 32 domov.

Mesto bolo oslobodené od tureckej vlády v roku 1815. Bolo prvým novodobým hlavným mestom Srbska (1818-1841). Tu sa nachádzalo prvé srbské gymnázium a lýceum (predchodca Belehradskej univerzity), prvý súd, prvé divadlo, prvé srbské noviny. V roku 1935 tu bola vyhlásená prvá srbská ústava. Od polovice 19. storočia sa tu rozvíjal priemysel (v roku 1853 bolo odliaté prvé delo).

V roku 1886 bolo mesto spojené železnicou s Belehradom a Nišom.

Počas prvej svetovej vojny sa Kragujevac kvôli okupácii Belehradu opäť na nejakú dobu stáva hlavným mestom.

21. októbra 1941 zastrelili nemeckí vojaci 7000 obyvateľov mesta, medzi ktorými bolo asi 300 študentov a 18 učiteľov v miestnom gymnáziu, ako pomstu za 70 nemeckých vojakov a dôstojníkov zabitých Titovými partizánskymi oddielmi. Ľudia boli unesení priamo z ulíc. Tejto udalosti je venovaná pieseň srbskej poetky Desanky Maksimovičovej „Krvavá rozprávka“, ktorá sa týka najmä okamihu, keď unášajú čističov topánok-cigánčatá vo veku 6-10 rokov. Tieto scény sa opakovane ukazovali vo filmoch venovaných vojne. Na mieste tragédie je teraz pamätník a múzeum.

Mesto bolo v roku 1999 bombardované jednotkami NATO, čo spôsobilo veľkú škodu automobilovému priemyslu.

Priemysel[upraviť | upraviť kód]

V meste sa nachádza automobilka Zastava a zbrojársky závod Zastava.

Spoločnosť a kultúra[upraviť | upraviť kód]

V meste sa nachádza 22 základných a 8 stredných škôl, okrem nich aj 3 špeciálne školy. Kragujevská univerzita bola založená 21. mája 1976. Je to štvrtá najväčšia univerzita v Srbsku. Má 12 fakúlt a dva inštitúty, ktoré sú umiestnené aj v susedných mestách (v Čačaku, Kraljevaci, Užiciach, Jagodine a Vrnjačkej Banji). V súčasnosti na nej študuje okolo 16 000 študentov a pracuje v nej 1 350 zamestnancov, z ktorých je 900 vyučujúcich a výskumníkov.

V meste sa nachádza aj Univerzitná knižnica, ktorá je zameraná vedecky a používajú ju predovšetkým študenti a vyučujúci. Rozprestiera sa na ploche 1 500 m² a zahŕňa aj čitáreň. Uchováva sa v nej okolo 100 000 kníh, 450 titulov domácich časopisov a 105 titulov zahraničných časopisov.

Kultúra[upraviť | upraviť kód]

V meste sa nachádza niekoľko kultúrnych ustanovizní, z ktorých má viacero aj národný význam.

  • Knjaževsko-srpsko pozorište (založené v roku 1835)
  • Národná knižnica „Vuk Karadžič“ (založená v roku 1866)
  • Pamätník Šumarice (venovaný vystrieľaniu 7 000 obyvateľov Nemcami v roku 1941)
  • Národné múzeum (oddelenie archeológie má vystavených 10 000 kusov a v zbierke vyše 100 000 a oddelenie malieb uchováva vyše 1 000 kusov od najlepších srbských maliarov)

Šport[upraviť | upraviť kód]

V meste sa nachádza Štadión Čika Dača, ktorý je tretí v poradí podľa počtu miest na sedenie v Srbsku. Najväčšie a najdôležitejšie športové združenie v meste sa volá Radnički, ktoré spája 19 klubov: futbalový, atletický, volejbalový, hádzanársky, boxerský, zápasnícky a podobne. FK Radnički 1923 je najúspešnejší mestský futbalový klub a súťaží v srbskej SuperLige. Kragujevac je známy tým, že v ňom sídli najstarší futbalový srbský klub založený ešte v Srbskom kráľovstve, FK Šumadija 1903.

Významní rodáci[upraviť | upraviť kód]

Družobné mestá[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. E. M. Pospelov, Geografičeskie nazvania mira: Toponimičeski slovar, Russkye slovari, 1998